„Môžeme sa chváliť desiatym ročníkom SCANDI, máme kontinuitu, ktorá pretrváva, publikum sa môže spoľahnúť, že hneď v novom roku v januári môže očakávať tento festival,“ hovorí pre náš portál Dominik Hronec zo spoločnosti Film Europe.
Čím bol desiaty ročník prehliadky súčasných severských filmov SCANDI výnimočný?
Každý rok sa snažíme vyberať najvýraznejšie filmy a tie, čo rezonovali nielen na festivaloch, ale aj u domáceho publika. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme vyberali snímky zo všetkých piatich severských krajín, teda z Dánska, Nórska, Švédska, Fínska a Islandu. Tento rok sa nám to podarilo tak, ako po minulé ročníky. Výber pripravujeme niekoľko rokov dopredu, titul Bastard, ktorý otváral festival, sme zakúpili ešte pred niekoľkými rokmi v Cannes. V roku 2020, keď ešte nebol nakrútený, oznámili tvorcovia filmu, teda režisér, scenárista, kto v ňom bude hrať a my sme týmto informáciám dôverovali. Treba však povedať, že to ani nie je náročné vytvoriť si dôveru k severskej kinematografii, pretože sa v týchto krajinách nenakrúca veľa, ale kvalita snímok je na veľmi dobrej úrovni. Ak to napríklad porovnáme s Francúzmi či Talianmi, pomer kvantity a kvality je široký, kvalita v severských filmoch je v drvivej väčšine mimoriadne vysoká. Ale nie je to len v audiovizuálnom umení, platí to aj pre ostatné umelecké žánre a druhy, literatúru, hudbu, architektúru a dizajn.
Čo rozhodlo o tom, že Bastard bude otváracou snímkou? Je to ťažký film, tvrdý, krutý, krvavý a ten film bolí. Chceli ste aj tieto emócie vyvolať v divákoch?
Vždy je náročné vybrať otvárací film, pretože na otvorenie festivalu príde aj ten typ publika, ktoré chce vyjsť po projekcii z kinosály nadšené a nabudené na to, aby si pozrelo ďalšie tituly z prehliadky. My sme týmto filmom žili dva roky, zaujal nás emocionálnou skladbou. Príbeh je klasický a mnoho ľudí ho prirovnáva k westernu, čo štruktúrou sedí. Do istej komunity zrazu príde človek, ktorého tam nechcú, lebo tam vládne istý boss alebo gangster. A tá postava naruší to status quo.
Lenže vo westernoch je vyvážené dobro a zlo, ale v Bastardovi dominovali negatíva a zlo…
Mňa osobne najviac zaujal hlavný charakter a jeho vykreslenie maskulinity. Kapitána stvárňuje Mads Mikkelsen, ktorý možno na prvý pohľad môže pôsobiť agresívne až antagonisticky, ale jeho maskulinita nie je toxická. Vo vnútri má schovanú morálku a etiku, ktorá sa až postupom odkrýva. Divák až neskôr chápe motivácie hlavného charakteru. Samozrejme, tento film netvorí jeden charakter. Sú v ňom aj ďalšie postavy, rozpracované do takej miery, že každý mal svoj moment a charakterovú archu. Nikto tam nebol jednoduchou kulisou a každý bol signifikantný. Samozrejme, kľúčovou postavou bol vždy Mads Mikkelsen.
Je to typ herca, ktorý zahrá akýkoľvek charakter, negatívny v Jamesovi Bondovi alebo postavu vo filme Chľast, s ktorou divák sympatizuje. Vždy je presvedčivý. Napokon, Vaša spoločnosť už zakúpila nejeden film s ním…
Je zaujímavé porovnať, čo hrá Mikkelsen v európskej produkcii a aké filmy v americkej. V Jamesovi Bondovi je zaškatuľkovaný, v drvivej väčšine prípadov hollywoodskej produkcie hrá zloduchov, sú to aj filmy ako Indiana Jones, Fantastické zvery, Hannibal a ďalšie. V dánskych filmoch hrá možno drsnejších mužov, no nie je to Rambo alebo Terminátor, ktorý by nemal rozum. Je to intelektuálnejšie vyváženejší typ maskulinity. Je veľmi zaujímavé sledovať jeho kariéru, ktorá sa stále vyvíja, viac ho škatuľkujú v Hollywoode ako v Dánsku.
Poďme k publiku. Bol z Vašej strany predpoklad, že sa z tohto festivalu raz stane takáto masová akcia? Možno prvé ročníky neboli tak vo veľkom sledované, neotvárali sa tak honosne, vo veľkých sálach ako dnes. Ako sa Vám podarilo publikum získať?
Aj my ako spoločnosť sa vyvíjame a išli sme do projektov a procesov prvýkrát s tým, že sme sa ich neustále snažili zlepšovať. Niekedy bol aj pokus a omyl v dramaturgii, ale naše skúsenosti to postupne vyšľachtili. A dnes sa už môžeme chváliť desiatym úspešným ročníkom SCANDI, máme kontinuitu, ktorá pretrváva, publikum sa môže spoľahnúť, že v každom novom roku v januári môže očakávať tento festival. Určite aj načasovanie zohráva svoju rolu, pretože diváci, ktorí boli cez Vianoce a Silvester doma, sa už tešili do kinosál. Potrebovali mať opätovný kontakt s kultúrou. SCANDI je značka, ktorú netreba predstavovať, pretože divák už má predstavu, čo môže očakávať. Často som si robil srandu, že ak dáme na festivalový plagát excelovskú tabuľku, diváci prídu, pretože značka SCANDI je neuveriteľne silná, ako vo filme, tak i ďalších umeniach. A je podstatné, že filmami sa nepodlieza latka kvality, ktorá bola od začiatku nastavená vysoko.
Poďme k dramaturgii. Vždy sa snažíte vybrať veľké žánrové spektrum – severské filmy sú dobré aj v osobitom humore, majú dobré komédie, ale aj thrillerové snímky, ktoré sú temné, radi reflektujú dobu – tento rok bol aj vzťahový film na tému, ktorá rezonuje v spoločnosti. Čo je pre veľké publikum lákadlom a ktoré snímky boli intelektuálnejšie zamerané?
Po Bastardovi som odporúčal film Piesne zeme. Je to dokument, čo nie je pravidelnosť uvádzania tohto žánru na SCANDI, no tento je veľmi intímny a zároveň veľmi veľkolepý, čo sa týka obrazovej stránky. Je z nórskeho údolia obklopeného lesmi, horami, fjordami, ide o príbeh otca režisérky, ktorého sleduje počas štyroch rokov rôznymi obdobiami. Dáva svojho starnúceho otca do kontrastu s meniacou sa prírodou. Nie je to však aktivistický film, no veľmi subtílne komunikuje aj tému globálneho otepľovania prostredníctvom verbálnych a vizuálnych záberov otca. Máme mikrodetail na jeho starnúcu pokožku a zrazu vidíme strih na veľký, rozpadajúci sa ľadovec. Nie je to teda dokument v štýle, že sa pozeráme na niečo pekné o prírode a zvieratkách, ale je to existencionalistická sonda do duše človeka a prírody. Mali sme aj Q&A so samotnou režisérkou, ktorá povedala, že posolstvom filmu je, že človek je súčasťou prírody a platí to aj naopak. Vzďaľujeme sa síce od tohto pravidla, keďže žijeme takými životmi, akými žijeme, no zároveň sme stále súčasťou prírody a z nej sme vznikli. Je to film zaujímavý aj po formálnej stránke a producentmi sú Wim Wenders a Liv Ulmannová. Oni dali tomu filmu pomyselnú pečiatku, že stojí za to. A snímku treba, samozrejme, vidieť na veľkom plátne.
Dajte, prosím aj tip na komédiu. Severský humor je vo filmoch špecifický, je čierny, no nie je to na spôsob britského humoru.
Ak ste povedali „čierny humor“, jeden presne takýto, dokonca čiernobiely, v ponuke bol. Ide o komédiu z Islandu, je zasadená do 80-tych rokov. Je to príbeh starnúcej matky a jej syna, ktorý celý život prežije s ňou. Je vášnivými fotografom, fotí na čiernobiely film a spoločne s mamou každý večer štrikujú, šály, svetre, čokoľvek. V jeden deň matka zomrie, no tesne predtým ešte povie svojmu synovi, že by sa rada ešte počas života pozrela do svojej rodnej dediny, ktorá je na druhom konci Islandu. Syn jej chce prianie splniť, tak ju oblečie, namaľuje, priviaže vzadu na sedadle a idú spoločne na takýto krásny road trip. Matka sa počas cesty neustále prihovára, takže ani nevieme, či naozaj zomrela alebo ide o halucinácie. Ide však o to, že celý svoj život sa mu po smrti matky rozkýva. Je to krásny, citlivý film, ale nebudem o ňom prezrádzať všetko, len že má aj komediálne prvky. Pred pár rokmi mohli diváci vidieť snímku Woman at War, kde vystupovala skupina, ktorá bola akoby narátorom filmu. Rovnako v titule Na ceste s mamou, vystupuje skupinka mímov, ktorá sa vždy objaví na začiatku alebo na konci kapitoly. Výtvarným a tanečným výstupom dopĺňajú psyché charakteru. Odohrá sa tam mnoho nečakaných momentov a na pozadí je stále prítomná islandská krajina. Je úžasné, že z Islandu, ktorý má populáciu cez 300-tisíc ľudí, dokážu každý rok vyprodukovať film, ktorý má úžasnú životaschopnosť. Ich tvorba budí celosvetový záujem, aj tento vyhral cenu, je remeselne veľmi dobre spravený a herecky výborne zahraný.
Na SCANDI sa už objavili mnohé filmy z krimi žánru, thrillery a tiež film noir. Aká bola tento rok vzorka z tohto žánru?
Mali sme film Darkland: Návrat, je to súčasná, akčná, thrillerová záležitosť. Je to príbeh lekára, ktorého brata zavraždí gang a on sa dostane do väzenia. Dostane ponuku od agentky, aby sa infiltroval do miestneho gangu, ktorý verbuje mladých mužov, aby predávali drogy. Keď tú ponuku príjme, dostane sa na slobodu k svojej rodine. Film teda osciluje medzi dvoma svetmi, je v ňom mnoho akčných scén, sú v ňom veľmi dobre vypracované charaktery. Je to temná atmosféra, ktorá ukazuje, že Severania vedia nakrútiť každý žáner mimoriadne presne a autenticky. Či už hovoríme o thrilleri alebo komédii či romantike. A to im môžu závidieť nielen iné európske, ale aj svetové krajiny.
Na čo ste sa v priebehu festivalu tešili najviac?
Na Q&A s režisérom Bille Augustom, legendou dánskeho, európskeho a svetového filmu. Má na konte dve Zlaté palmy, Oscara, Zlatý glóbus a sme veľmi radi, že prišiel, pretože nie je samozrejmosťou, že každý rok sa nám podarí zohnať takéhoto hosťa, a už vôbec nie takejto ligy. Mali sme aj Q&A s režisérmi online, teda diváci po dopozeraní filmu mali možnosť klásť otázky tvorcom. Dali sme si záležať aj na sprievodných podujatiach. Česká edícia bola ukončená ešte pred slovenskou, boli už vyhlásené aj ceny škandinávskeho departmentu z Univerzity Karlovej. Vybrali ako víťazný fínsky film Štyria malí dospelí. Ide o dramédiu o téme polyamornom vzťahu. Poslankyňa, líderka strany, žije v manželstve s evanjelickým kňazom, ktorý však má milenku. Keď sa to dozvie, navrhne svojmu manželovi, aby otvorili ich vzťah aj iným členom. V štvorici teda začnú spolu koexistovať, samozrejme, má to svoje peripetie a komplikácie. Práve túto snímku vybrali študenti ako najlepší film. Ďalším víťazným titulom bol Raz to bude všetko tvoje. Najlepší preklad titulov z dánskeho jazyka vyhral film Bastard a cenu poroty vyhral tiež dánska snímka Birthday girl.
Filmy z prehliadky SCANDI budú postupne vstupovať do kino ditribúcie. Aktuálne môžete v kinách vidieť filmy Bastard, Štyria malí dospelí a 15. 2. vstúpi do kín aj snímka Piesne Zeme.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: Film Europe
