Nikto na svete nedokáže tak vyvážene namixovať čierny humor, drámu a vážny komentár o celospoločenskom dopade, ako práve severskí tvorcovia. Dánsky režisér Thomas Vinterberg svojou najnovšou snímkou dokazuje, že patrí medzi výnimočných európskych tvorcov. A prosím, netvárme sa, že jeho Chľast nie je aj vtipný. Je komédiou a zároveň drámou – bez trápneho zdvihnutého morálneho ukazováka…
Vinterberg ako mimoriadne talentovaný tvorca nakrútil svoj prvý film, keď mal 16 rokov a v roku 1995 spolu s ďalším výnimočným umelcom, Larsom von Trierom (miláčikom filmového festivalu v Cannes), vytvorili manifest Dogma. V línii tohto manifestu nakrútil Thomas Vinterberg celovečerný film Rodinná oslava (1998) a práve ten si odniesol z Cannes Cenu poroty. Jeho celosvetová sláva prišla so snímkou Hon z roku 2012, ktorá mu priniesla aj nomináciu na Oscara. Kým táto dráma skúma citlivú celospoločenskú tému – vychovávateľa v škôlke, ktorý je obvinený z pedofílie a stáva sa obeťou kolektívnej šikany meniacej sa na boj o holý život, v Chľaste skúma inú, nemenej závažnú tému – alkohol.
Robí to však sofistikovane a divácky príťažlivo: podľa istej teórie sa rodíme s určitým množstvom alkoholom v krvi. Výborný základ na to, aby dvojica Vinterberg – Tobias Lindholm vypracovala kvalitný scenár – mimochodom, tá istá dvojica spoločne pracovala na scenári filmu Hon, ale napríklad aj Komúny, ktorú festival Be2Can ponúkal divákom tiež. Ak si teda stabilne udržiavame určité promile alkoholu, otvárame tým našu myseľ, zrazu sa problémy okolo nás nejavia také vážne aké sú, ale hlavne to zvyšuje našu kreativitu. Čo viac treba partii štyroch stredoškolských učiteľov, unavených životom, stereotypom, krízou stredného veku ako dobrý nápad, podporený (pochopiteľne) kvalitnou vedeckou argumentáciou? Ak sa taký Winston Churchill mohol vznášať počas svojho aktívneho politického života v alkoholovom opare a dotiahnuť to až k titulu „Sir“ (a ešte bol aj chytrejším vodcom ako Hitler) či dokonca súčasné politické špičky sa verejne potácajú a blažene usmievajú pred kamerami na svojich „poddaných“ – zrejme si udržiavanie konštantného pol promile alkoholu v krvi počas celého dňa nebude zlý nápad pre učiteľov a ich študentov. Samozrejme, študenti svojich pedagógov, ktorí sú zrazu na hodinách vtipní, kamarátski, odviazaní a výreční, vítajú. Do istého momentu…
Posmelený touto teóriou, prvý z partie uvádza do praxe „alkoholickú kreativitu“, potúžený niekoľkými raňajkovými dávkami správne vychladenej Smirnoff vodky, na hodinách dejepisu Martin – skvelý Mads Mikkelsen. Rovnako, ako predviedol herecký koncert vo filme Hon, tak „kradne“ aj snímku Chľast. Jeho zjav, charizma, hlas a nasadenie, s akým si berie priestor v tomto filme, to všetko je nespochybniteľné. Je presvedčivý v každom jednom okamihu – či už veselého parťáka alebo neistého muža, zlomeného rutinou, vzťahom, krízou stredného veku. Všetky tie dôvody nám režisér ukazuje len náznakovo, ale sú viac-menej jasné, tak ako aj to, kam smeruje konštantné alkoholické opojenie partie učiteľov.
Chľast funguje vo viacerých rovinách: nebojme sa smiať na jeho vtipných scénach, pretože je aj komédiou. A veľmi dobre nakrútenou. Experimentálna sonda štyroch opitých učiteľov (a študentov, ktorým sa to páči, lebo prednášky sú hneď podstatne zábavnejšie a osobnejšie) je gradujúco veselá, aj keď vo vnútri cítime neustále bublajúce napätie. Severský sarkazmus je príťažlivý ako magnet a hoci alkohol je spoločenským neduhom, schuti sa nezasmiať na vedeckých sondách tejto partie by bolo poprením akejkoľvek primárnej vnímavosti a emocionality diváka. Áno, je vtipná aj scéna, keď si na protest chcú na mol spití učitelia uloviť svoju vlastnú tresku na večeru, pohoršení, že v hypermarkete majú len mrazenú! Aj keď vzor našej inteligencie ukradne z baru fľaše alkoholu, lebo mu už nechcú naliať! Aj keď sa študenti uvoľnia na hodine a smejú sa spolu s učiteľom, ktorý je v príjemnej hladine… A mnoho ďalších scén, ktorým dominuje spomínaný Mikkelsen, pričom kdesi za jeho chrbtom neustále cítime Vinterbergov sarkastický smiech. A veľmi dobre vieme aj to, že tento smiech sa čoskoro zmení v trpkú drámu. Nie však s prívlastkom patetická, vyumelkovaná a už vôbec nie nalinajkovaná. Na to sú zakladatelia Dogmy 95 až príliš inteligentní a pravdiví tvorcovia. Zásady filmu, ktoré spísali (a od ktorých sa síce v tvorbe čiastočne odkláňali, no v konečnom dôsledku sa jadra vždy držali), sú markantné aj v Chľaste. Vyberá si civilné postavy z mäsa a kostí, sníma ich v reálnom čase a prostredí, nič neprikrášľuje, naopak, niekedy nám ukazuje aj tú brutálnu až surovú realitu, ktorá sa s dôsledkami alkoholových pôžitkov, keď sa už miera prešvihne, spája. Aj naši hrdinovia sa dostanú do hraničnej situácie. Osobitým spôsobom necháva pracovať aj kameru, ktorá sa im dostane natoľko pod kožu, že máte pocit, že ich príbehy (spočiatku veselé) a ako možno vytušiť, neskôr aj dramaticko-tragické, prežívate s nimi.
Všetci vieme, aká krehká je tá hranica, keď sa z opojného stavu dostaneme na dno. A vie to aj Vinterberg – je to ďalšia rovina snímky, s ktorou režisér mimoriadne inteligentne pracuje. Našťastie, nie so zdvihnutým morálnym ukazovákom. To by bola čistá tragédia tohto filmu. Kvalitne vystavaný scenár, schopnosť udržať balans medzi komédiou a drámou a príchod toho zásadného momentu – uvedomenia si, že experiment sa akosi vymkol spod kontroly a alkohol začína mať devastačné účinky nielen na samotných hlavných hrdinov, ale aj na ich rodiny a okolie, robí z tohto filmu silný odkaz.
Napriek tomu Vinterberg nenecháva záver Chľastu upadnúť do tragédie. Ľahko satirický, veselý, sarkastický, tragický, dramatický, psychologicky a pocitovo presvedčivý film završuje veľkou, takmer až muzikálovou párty, v ktorej má Mikkelsen neodolateľné tanečné sólo. Skrátka, niečo ako Travolta pred tridsiatimi rokmi, len v originálnejšej, verzii z chladného severu. Ak ste sa teda do tohto herca nezamilovali počas filmu, čo je len úplne minimálny predpoklad, tak potom euforický tanec a šampanské, ktoré tečie potokom, vás určite dostane. Lepšie otvorenie festival Be2Can nemohlo fanúšikom kvalitných filmov ani priniesť. Chľast je nepochybne jedným z tých filmov, o ktorých sa ešte bude dlho hovoriť…
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Film Europe SK
