V piatok 24. novembra sa v bratislavskej NTC aréne odohral dlho očakávaný a niekoľkokrát preložený sólový koncert Tilla Lindemanna, frontmana kapely Rammstein. Tentoraz z pódia nešľahali plamene, no produkčný tím sa postaral o nemenej bohatú šou.
Pôvodne sa mal koncert konať ešte 20. januára 2022, no pre pretrvávajúci lockdown bol preložený na november toho istého roku. Medzitým Európou aj Severnou Amerikou otriaslo turné skupiny Rammstein a zrejme aj to prispelo k skutočnosti, že sa Lindemann so svojím vlastným projektom na Slovensko nedostal ani v závere minulého roka. Hlavným problém však bolo ukončenie spolupráce medzi Tillom Lindemannom a Petrom Tägtgrenom (zakladateľom kapely Pain), teda dvojice, ktorá celý projekt Lindemann odštartovala ešte v roku 2013.
Koncert bol znova preložený rovno o celý rok. Keď sa potvrdilo, že fanúšikovia už na jednom pódiu neuvidia známu dvojicu muzikantov, mnohí iste zlomili nad celou udalosťou palicu. Till Lindemann každopádne deklaroval, že plánuje v projekte a živých vystúpeniach pokračovať aj bez hudobníka a producenta Tägtgrena. A svoje slovo dodržal.
Nedávny novembrový koncert zďaleka nevzbudil takú pozornosť ako Rammstein v Trenčíne počas uplynulého leta. O Lindemannovi sa tentoraz veľmi nepísalo, nevznikli ani petície proti zvrátenému umelcovi, hoci šou, ktorú spevák na pódiu predvádza, je neprístupná osobám mladším ako 18 rokov. Koncert Rammsteinu v Trenčíne mal presne opačné obmedzenia. Kapela z neho musela vypustiť niekoľko kontroverzných čísel kvôli obvineniam zo sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal Lindemann dopustiť na fanúšičkách. Ak by sa tieto obvinenia potvrdili, znamenalo by to, že sa jesenného sólového koncertu nedočkáme ani do tretice. V auguste bol však líder metalovej legendy zbavený všetkých obvinení a veci sa konečne dali do pohybu. Bolo jasné, že Till Lindemann v Bratislave predsa len vystúpi.
Oproti 40 tisícovému davu na trenčianskom letisku pôsobilo obecenstvo v NTC aréne skromne. Nevypredali sa všetky miesta na tribúnach, ale pod pódiom bola nadšená tlačenica. Aj napriek opakovanému odkladu koncertu a pomerne vysokým cenám lístkov (organizátori zjavne počítali aj so záujmom rakúskych fanúšikov, keďže turné obišlo Viedeň) sa organizátori mohli tešiť z dobrej účasti.
Nové zoskupenie okolo známeho speváka tvoria Jes Paige (gitara), Emily Ruvidich (gitara), Danny Lohner (basgitara), Sandy Beaches (bicie) a Constance Antoinette (klávesy). Z polovice ženské zoskupenie pôsobí inak ako maskulínna zostava Rammstein. Zatiaľ čo nemeckí industriálni metalisti pripomínajú počas vystúpenia robustné sochy zo železa, dopĺňajúce niekoľkonásobne väčší stage, na menšom pódiu pôsobia mladšie Lidemannove hudobníčky a hudobníci podstatne energickejšie a živšie. Výrazné červené líčenie a kostýmy kapelníkov nahrádzajú živelnosť ohňovej šou. Hoci sám Lindemann je školený pyrotechnik, tentoraz sa plameňových efektov celkom vzdal a miesto toho prítomných fanúšikov ostreľoval tortami (pri skladbe Allesfresser) a mŕtvymi rybami (pri Fish on). Na plátne za ním boli počas hudobných čísel premietnuté pornografické videoklipy, v niektorých účinkoval dokonca aj sám spevák. Audiovizuálny materiál podobného typu by sme zrejme márne hľadali na bežných webových stránkach pre dospelých.
(pozrite si záznam staršieho koncertu)
Aj napriek tomu, aká povesť Lindemannovu šou predchádza, treba dodať, že snaha o umelecké spojenie hudby, humoru, podvratnej estetiky a pornografie, je v celkovej podobe koncertu silne prítomná. Iste, ľudia z vonku by toto predstavenie za vkusné zrejme nepovažovali, kto sa však vybral na Lindemannov koncert, zrejme bol aj prekvapený, s akou mierou bola celá udalosť zrežírovaná. Inými slovami, boli sme pripravení na to, že to spevák preženie, ale neprehnal. Všetkého bolo tak akurát.
V bohatom koncertnom prevedení je možné perverzné klipy prehliadnuť, to isté sa však nedá tvrdiť o klipoch k jednotlivým piesňam, ktoré od roku 2015 vydáva. Šokoval už pri svojom prvom štúdiovom albume, ktorý naspieval v angličtine, aby bolo zrejmé, že jeho nový projekt nemá byť spájaný s tvorbou skupiny Rammstein. Spevák si pre svoje temné až maniakálne texty vytvoril vlastný priestor a vybudoval si imidž ešte o triedu dekadentnejší, než Rammstein. V troch doteraz vydaných albumoch možno vnímať istú kontinuitu vyrovnávania sa so závislosťou od sexuálnych pôžitkov najrôznejších podôb. Lindemannova tvorba viac než neviazanú zábavu pripomína terapeutický proces.
Album Skills in Pills z roku 2015 je plný humoru a submisívnych postojov voči telesnosti. Spevák v jednotlivých piesňach cynicky hodnotí oddávanie sa zmrzačeným radostiam života, no na konci svojich zážitkov nenachádza žiadne šťastie, iba ďalšie neukojiteľné potreby. V skladbách ako Golden Shower, Fat či Skill in Pills však Lindemann ohuroval nápaditosťou a vtipnými dvojzmyslami čo sa týka textov aj hudobných klipov. V ďalšej svojej tvorbe už od tohto humoru upustil, no mnohí považujú Skill in Pills za ikonickú nahrávku, ktorá najlepšie vystihuje svojho autora.
V albume F & M (2019) stále platí, že autor bojuje so svojimi démonmi – v tomto prípade už klasicky v nemčine. Texty piesní sú však ešte temnejšie a chýba im predstieraný nadhľad. Piesne Frau & Mann a Knebel majú významový presah a ich zmysel nespočíva iba v charakterizovaní zmyslových zážitkov. Aj keď Lindemann mnohé skladby prezentuje cez prizmu sexuality, za všetkými prvotnými významami možno rozoznať zložité témy vzťahov, nepochopenia medzi mužmi a ženami, ale aj prvých náznakov vyliečenia sa z vlastnej mizérie.
Nový, v poradí tretí album Zunge (2023) si zachováva témy ako je telesnosť a vnútorný boj. Lindemann znova spieva aj o sexualite, v oveľa väčšej miere však skúma zdroj bolesti a duševných problémov. Neraz ho nachádza v detstve (pieseň Alles für die Kinder), v necitlivej komunikácii (pieseň Zunge), v ochladnutých medziľudských vzťahoch (pieseň Du hast kein Herz) či šikane (piesne Schweiss a znova Alles für die Kinder). Autor akoby padal čoraz hlbšie do tmavej studne, potešenie už nenachádza takmer v ničom, no myseľ sa mu rozjasňuje.
Tri albumy, to už je dosť materiálu pre jedno skvelé vystúpenie. Na svojom turné Lindemann pochopiteľne predstavuje aj najnovšie skladby, ktoré sa po hudobnej stránke odlišujú od tých starších, hlavne preto, že ich producentom už nie je Peter Tägtgren. Zvuk albumu Zunge sa viac podobá hudbe samotného Rammsteinu. Popritom sa však Lindemann nebojí experimentovať napríklad s elektronickou hudbou, čo mnohým skladbám dodáva halucinogénny až mierne psychedelický výraz. Rytmy aj gitary znejú podstatne naliehavejšie a tvrdšie, škoda len, že v živom prevedení z najhlučnejších častí piesní zmizla akákoľvek melodickosť. Pri skladbách – starších aj novších, akými sú Knebel či Sport frei však kapela dokázala vyvolať v priestore totálne besnenie. Všetci prítomní vrátane hudobníkov a produkčného tímu sa tak ocitli v extrémnom a hlučnom šialenstve. Srdcia možno nebúšili tak ako pred pár mesiacmi v Trenčíne, ale triasli sa v metalovej pomätenosti a dokonalej horúčkovitej ilúzii.
Till Lindemann je profesionál, podobne ako jeho kolegovia z Rammsteinu. Inak by ich kapela nedokázala 30 rokov v pôvodnom zložení tvoriť, vystupovať a viesť unikátne pódiové turné na dvoch kontinentoch. Ešte kým sa Rammstein na jar vráti do Prahy, sme mali možnosť vidieť inú tvár Tilla Lindemanna, temnejšiu, dekadentnejšiu – ak chcete aj zvrátenejšiu – a stálo to za to! Počuť naživo hity ako Praise Abort, Fish on či Platz Eins sa nám tak skoro zrejme znova nepodarí. A možno to nateraz aj stačilo. My sa hlavne tešíme, keď sa Lindemann čochvíľa od pornografie vráti k ohňu a železu.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Till Lindemann
