Vypredávajú koncerty za pár minút a sú známe po celom svete. Ženy – umelkyne, neboli vždy samozrejmosťou interpretačného umenia. Od Clary Schumann až po žijúcu legendu Marthu Argerich či mladú čínsku klaviristku Yuju Wang. Ktoré klaviristky patria medzi najobľúbenejšie v súčasnosti, ale i v minulosti?
Clara Schumann
Clara, jedna z mála klaviristiek, ktorá sa musela presadiť v tvrdej mužskej konkurencii. V 19. storočí predstavovala hviezdu klavírneho umenia, bola však výnimočná aj ako hudobná skladateľka. Jej interpretačný talent prevyšoval danosti a schopnosti jej manžela, skladateľa Roberta Schumanna.
Clara, rodená Wieck sa narodila v Lipsku v roku 1819 ako dcéra slávneho učiteľa klavíra Friedricha Wiecka. Na klavíru ju učil hrať jej otec a jej talent sa prejavoval už vo veľmi skorom veku. S Robertom Schumannom sa po prvýkrát stretla v roku 1827, keď mala len osem rokov a Robert 17. V tej dobe sa mladý muž ešte len pripravoval na dráhu klaviristu a navštevoval hodiny klavíra u Friedricha Wiecka.
Potom, čo mala svoj prvý verejný koncert v Gewandhaus v Lipsku, absolvovala koncertné turné v Paríži, ktoré jej prinieslo úspech a uznanie. S vlastnou skladbou sa verejnosti predstavila prvýkrát v roku 1829, skomponovala štyri polonézy pre klavír. V rokoch 1834 až 1836 napísala cyklus klavírnych skladieb Soirées Musicales, ktorý ocenil aj Franz Liszt.
Ako šestnásťročná sa zamilovala do Roberta Schumanna – v tom období už bol slávnym skladateľom. O dva roky Clarinmu otcovi mladý skladateľ vyjadril svoje úmysly o svadbe, no ten sa postavil proti svadbe a zakázal svojej dcére tohto nápadníka. Zaľúbenci sa však nevzdali: udržiavali kontakty prostredníctvom priateľov a Clara počas koncertov vždy posielala Robertovi hudobné odkazy. V roku 1840 dosiahli svoj cieľ a súhlasili. Mali spolu osem detí, ktorým Clara dala precízne hudobné vzdelanie.Ako klaviristka zožala veľký úspech s interpretáciou diel svojho manžela. Bola jedinou klaviristkou, ktorá interpretovala skladby Schumanna tak, ako si ich predstavoval. Medzitým Clara písala svoje skladby jednu po druhej, ale ako skladateľka si nedokázala získať až takú slávu ako klaviristka. Za svojho života bola všeobecne uznávaná iba ako vynikajúca pedagogička a interpretka.Po tragických udalostiach v roku 1856 zomrel jej manžel, po jeho smrti sa Clara stala dobrou priateľkou Johannesa Brahmsa. Brahms prvýkrát navštívil manželov Schumannovcov v roku 1853, a tí ho okamžite prijali. Podľa mnohých zdrojov Brahms v tom čase prechovával ku Clare beznádejnú lásku, ktorá sa až neskôr zmenila na hlboké priateľstvo. Mladý skladateľ sa od skúsenej, dobre školenej klaviristky veľa naučil.
Clara sa snažila zmierniť bolesť zo straty manžela tým, že sa vrhla do práce. Organizovala európske koncertné turné a v roku 1891 mala posledný koncert. Medzitým bola aj pedagogičkou na frankfurtskom konzervatóriu a od roku 1881 začala organizovať a vydávať diela svojho manžela. Zomrela v roku 1896 vo Frankfurte, pochovali ju vedľa jej manžela v Bonne.
Dobová kritika o nej tvrdila, že v jej tvorivých rukách získava aj tá najobyčajnejšia pasáž, najrutinnejší motív nový význam a farbu, ktorú môže poskytnúť len to najdokonalejšie umenie.
Marta Argerich
Nepochybne jedna z najlepších virtuóznych klaviristiek, aké kedy svet mal. Martha Argerich pochádza z Argentíny, má 82 rokov a dokáže obsiahnuť akýkoľvek repertoár, od Beethovena, Liszta a Ravela či Bartóka. Na klavír sa učila hrať už od svojich troch rokov. V ôsmich rokoch verejne debutovala Beethovenovým Klavírnym koncertom č. 1.
V roku 1955 sa jej rodina presťahovala do Rakúska, kde študovala u svetoznámeho klaviristu Friedricha Guldu. Keď mala 16 rokov, vyhrala prestížnu Medzinárodnú hudobnú súťaž v Ženeve. Neskôr svoje umenie zdokonaľovala u Artura Benedettiho Michelangeliho. V roku 1965 vyhrala Medzinárodnú klavírnu súťaž Fryderyka Chopina vo Varšave a tým sa dostala do povedomia vo svete. Neskôr sa začala venovať aj nahrávaniu. Vo svete vystupovala hlavne ako koncertná klaviristka, v osemdesiatych rokoch sa začala viac orientovať na komornú hudbu. V roku 1980 vzbudila rozruch, keď vystúpila z poroty Chopinovej súťaže vo Varšave na protest proti tomu, že chorvátsky klavirista Ivo Pogorelic vypadol zo súťaže už v treťom kole. Vyhlásila o ňom, že je génius, čím mu pomohla k medzinárodnému úspechu. Aj naďalej sa venuje podpore mladých talentov, založila súťaž, ktorá nesie jej meno a je prezidentkou Medzinárodnej klavírnej akadémie Lake Como.
Maria João Pires
Portugalská klaviristka, známa svojou averziou k formálnym koncertom. Na klavíri sa naučila hrať veľmi skoro – už ako 5-ročná. Ako 7-ročná hrala na verejnosti Mozartovej klavírne koncerty, v rokoch 1953 až 1960 študovala u profesora Camposa Coelha na lisabonskom konzervatóriu. V hudobnom štúdiu pokračovala v Nemecku, najskôr na Musikakademie v Mníchove u Rosla Schmida a potom v Hannoveri u Karla Engela.
Maria je obdivovaná pre jej neprekonateľné interpretácie Chopina, Schuberta a Mozarta, na zahraničných turné hrala aj diela Bacha, Beethovena, Brahmsa a ďalší klasicko-romantický repertoár. Rekordné úspechy zaznamenala nahrávkami Beethovenovej klavírnej sonáty „mesačného svitu“, Schubertovým Impromptu, Chopinovými Nocturnami, ale i ďalšími dielami tohto autora, Griegovými sonátami či Mozartovými triami.
Klaviristka má úžasnú pamäť: raz sa naučila nesprávny Mozartov klavírny koncert a zistila to až keď začala hrať inštrumentálna predohra. Dirigent ju však presvedčil, že dokáže zahrať aj ten koncert, ktorý bol plánovaný. Spočiatku vyzerala šokovaná, no po krátkej debate s dirigentom sa skoncentrovala, začala suverénne hrať a koncert odohrala bezchybne. Tento okamih sa zapíše do histórie interpretačného umenia ako jeden z najbizarnejších a zároveň najúžasnejších.
Imogen Cooper
Imogen Cooper, prvotriedna britská klaviristka je jednou z najlepších súčasných interpretiek klasického a romantického repertoáru. Narodila sa v Londýne, je dcérou muzikológa Martina du Pré Coopera a umelkyne Mary Stewart. Vyrástla v obklopení hudbou, ktorej sa venovali jej rodičia, ako aj jej starší súrodenci. Keď si uvedomili, že Imogen má neuveriteľný talent, poslali ju študovať do Paríža. Mala vtedy len 12 rokov a skutočnosť, že študovala v zahraničí (6-ročné konzervatórium), vzbudila v konzervatívnom Anglicku negatívnu kritiku. V tlači vyšla séria článkov riaditeľa Kráľovskej hudobnej akadémie o kladoch a záporoch na tému vyňatia nadaného dieťaťa z konvenčného vzdelávania na špecializáciu v takom skorom veku a v cudzej krajine.
Je známa najmä svojimi interpretáciami Schuberta a Schumanna, ale angažovala sa aj v modernej hudbe, kde uviedla premiéry diel ako napríklad Traced Overhead od Thomasa Adèsa. Okrem sólového vystupovania sa venuje aj komornej hudbe a piesni, dlhodobo spolupracuje s barytonistom Wolfgangom Holzmairom.
Oľga Kern
Olga Kern začala študovať hru na klavír na konzervatóriu v Moskve, keď mala päť rokov. Prvú medzinárodnú súťaž vyhrala vo veku jedenástich rokov. Je víťazka 11 medzinárodných súťaží, členka Ruskej akadémie umení, získala čestnú medailu Ellis Island Medal of Honor.
V roku 2016 spustila medzinárodnú klavírnu súťaž Olgy Kern pre klaviristov vo veku od 18 do 32 rokov, súťaž, ktorá je dnes celosvetovo uznávaná pre svoju výnimočnosť.
Hélène Grimaud
Francúzska klaviristka má mimoriadny dar – synestéziu. Hudbu vidí ako farby, ktoré jej pomáhajú zapamätať si noty.
Grimaud sa narodila v Aix-en-Provence vo Francúzsku ako dcéra učiteľov Claude a Josette. Klavír objavila ako 7-ročná. V roku 1982 sa začala učiť na Conservatoire de Paris, kde študovala u Jacquesa Rouviera. V roku 1985 získala 1. cenu na konzervatóriu a Grand Prix du Disque Académie Charles Cros za nahrávku Rachmaninovovej klavírnej sonáty č.2.
Svet ju pozná nielen ako virtuóznu klaviristku, ale aj ako angažovanú ochrankyňu prírody, aktivistku za ľudské práva a spisovateľku. Jej prevedenie Brahmsovho klavírneho koncertu č. 1 z roku 2005 so Symfonickým orchestrom Juhozápadného nemeckého rozhlasu je mimoriadne – a považuje sa za jednu z najlepších interpretácií tohto klavírneho koncertu.
Joanna MacGregor
Britská koncertná klaviristka, dirigentka, skladateľka a kurátorka festivalu. Je vedúcou klavírnej hry na Kráľovskej hudobnej akadémii a profesorkou na Londýnskej univerzite. V rokoch 2015 až 2019 bola umeleckou riaditeľkou Medzinárodnej letnej školy a festivalu v Dartington Hall.
Repertoár tejto klaviristky je univerzálny: jej nahrávky Bachových Goldbergových variácií sú rešpektované odbornou hudobnou verejnosťou, no okrem rozmanitého repertoáru európskej hudby nevynecháva ani interpretáciu súčasných diel – napríklad Johna Adamsa.
Vystupovala vo viac ako 80 krajinách a vystupovala na koncertoch so svetovo známymi dirigentmi vrátane Pierra Bouleza, Valeryho Gergieva a Sira Simona Rattlea.
Anna Fedorová
Výnimočnú ukrajinskú klaviristku ocenili hudobníci aj hudobní kritici. Nádherný zvuk Anny Fedorovej a prirodzená sloboda pri tvorbe hudby s úplnou technickou istotou – tak charakterizujú jej interpretačné umenie. Anna už od útleho veku prejavovala vrodenú hudobnú vyspelosť a úžasné technické schopnosti. Jej živý záznam Rachmaninovho 2. klavírneho koncertu si na YouTube pozrelo viac ako 40 miliónov divákov, čím sa radí medzi najsledovanejšie videá klasickej hudby na tejto platforme.
Od ruskej invázie na Ukrajinu sa klaviristka naplno venuje organizovaniu benefičných koncertov pre obete vojny. Spolu s niekoľkými priateľmi a známymi hudobníkmi len v marci a apríli 2022 vyzbierala pre organizácie humanitárnej pomoci viac ako 500 000 eur.
Khatia Buniatishvili
Gruzínsko-francúzska klaviristka Khatia Buniatishvili je jednou z najvýznamnejších klasických umelkýň súčasnosti, dvojnásobná držiteľka ceny Echo Klassik a neuveriteľne charizmatická interpretka. Na klavíri začala Khatia hrať, keď mala tri roky a učila sa spoločne so staršou sestrou Gvancou. Ich učiteľkou bola ich matka. Keď mala Khatia 6 rokov, mala svoj prvý koncert s komorným orchestrom v Tbilisi. Od svojich desiatich rokov dostávala pozvánky na účinkovanie v zahraničí. Koncertovala postupne vo Švajčiarsku, Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Luxembursku ale aj Izraeli či USA a ďalších krajinách.
Popularizuje klasickú hudbu tým, že sa zúčastňuje rôznych crossoverových projektov: v roku 2015 spolupracovala s Coldplay na A Head Full of Dreams a absolvovala turné s olympijskými korčuliarmi na projekte „Art on Ice“.
Yuja Wang
Pochádza z umeleckej rodiny – jej matka Zhai Jieming je tanečnica a jej otec Wang Jianguo je perkusionista. Obaja žijú v Pekingu. Yuja sa začala učiť hrať na klavíri, keď mala 6 rokov. V siedmich rokoch začala študovať na Pekinskom hudobnom konzervatóriu. V jedenástich rokoch sa zúčastnila medzinárodného hudobného festivalu Morningside Music Bridge ako najmladšia študentka festivalu.
Vo veku pätnástich rokov nastúpila na Curtis Institute of Music vo Philadelphii, kde študovala u Garyho Graffmana a promovala v roku 2008. Graffman povedal, že jej technika na neho počas konkurzu zapôsobila, ale bola to inteligencia a dobrý vkus jej interpretácií, ktoré ju odlišovali od iných klaviristov a klaviristiek.
V marci 2007 nahradila Wang v krátkom čase Marthu Argerich v predstavení Čajkovského klavírneho koncertu č. 1 s Bostonským symfonickým orchestrom. Ako medzinárodná koncertná klaviristka vystupovala s takými ako Berlínska filharmónia, Londýnska filharmónia a Royal Concertgebouw Orchestra.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Foto: Wikipedia, titulná foto: Marco Borggreve
