Raj na zemi je mimoriadne intímnym a úprimným svedectvom o človeku, ktorý často krát obetoval vlastné šťastie pre dobro iných, človeku, čo rád blúdi po Bohom zabudnutých miestach, hľadajúc domov so všetkým, čo k tomu patrí.
Dokumentárnych snímok na tému portrét osobnosti zhruba po roku 2010 výrazne pribudlo a stali sa dokonca celkom populárnymi aj medzi divákmi. Režijný debut všetkým známeho herca, komika, Daniela Dangla s názvom 38 (2014) o Pavlovi Demitrovi príjemne prekvapil, časozberný dokument o raperovi Patrikovi Vrbovskom RYTMUS Sídliskový sen (2015) Mira Drobného sa síce príliš nevydaril, ale návštevnosť mal kráľovskú, až závideniahodnú. Medzi tie najlepšie a najoriginálnejšie portréty sa nezaradil ani debut Oľgy Záblackej Arcibiskup Bezák Zbohom (2014), zato film skúseného Martina Šulíka s názvom Milan Čorba (2014) o kostýmovom výtvarníkovi, scénografovi a pedagógovi bol skvelou poctou. No a nemožno nespomenúť aj tiež niečo z tvorby ,,mladej krvi“, konkrétne provokatívny a publikum rozdeľujúci dokument Richard Müller: Nespoznaný (2016) Mira Rema o všetkým dobre známom slovenskom spevákovi s bohatou a kontroverznou minulosťou.
Avšak zatiaľ čo väčšina spomenutých portrétov sa zaoberala pomerne dosť známymi osobnosťami, najnovšia snímka Raj na zemi Jaroslava Vojteka, predstaviteľa takzvanej Generácie 90 (ako ju pomenoval už nebohý Pavel Branko), predstavuje človeka, síce známeho, avšak nie až tak, žeby si jeden povedal – o ňom by bolo treba nakrútiť film. Andrej Bán je už dlhé roky fotografom a novinárom, snažiacim sa byť skôr v tieni, v úzadí, ako všetkým na očiach, pokiaľ to nie skutočne nevyhnutné. A až Vojtekov film ukazuje, prečo je jeho príbeh a život hodný sfilmovania, napriek tomu, že počas nakrúcania ani sám Bán nechápal, prečo má jeho dobrý priateľ s kamerou v ruke potrebu to všetko nakrúcať. Každopádne, Raj na zemi je mimoriadne intímnym a úprimným svedectvom o človeku, ktorý často krát obetoval vlastné šťastie pre dobro iných, človeku, čo rád blúdi po Bohom zabudnutých miestach, hľadajúc domov so všetkým, čo k tomu patrí. O človeku s veľkým, no boľavým srdcom.
Vojtek sleduje Bána na začiatku v úplne obyčajných situáciách a nakrúca prevažne kamarátske rozhovory. Tie neraz skĺznu do hlbšej filozofie a v správny čas prichádza strih, pričom otvorené otázky a témy ostávajú divákovi v hlave, aby nad nimi mohol neskôr lepšie premýšľať a zároveň správne zliepať dejovú mozaiku, tvoriacu istú dominantu filmu. Zámerne píšem o mozaike, nakoľko Vojtekova snímka sa ani náhodou nesnaží svojou naráciou hneď ,,na prvú“ príliš zapáčiť divákovi. Nejedného film odradí možno skôr než sa nad ním začne vôbec zamýšľať a to možno práve akýmsi ,,punkovým“ štýlom, vizuálnou neohrabanosťou akou je napríklad miestami rozostrená ručná kamera či neostré zábery. Taktiež môžu vadiť pomerne radikálne skoky medzi lokáciami, nedostatok konkrétnych, vysvetľujúcich informácií o rokoch, kedy to vlastne Bána sledujeme či intervaloch medzi jednotlivými sekvenciami. To môže niekoho iritovať a na prvý pohľad táto neukotvenosť hraničiaca s nezáživnosťou, aj nudiť.
Keď sa však divák odpúta od týchto pomocných a tradičných schém, zistí, že na tom vlastne až tak nezáleží a gro, teda koncept, aký si v tomto prípade režisér zvolil, funguje výborne. Nech sa totiž v obraze deje čokoľvek, stále je hlavným protagonistom Bán a každá sekvencia nám predsa len o ňom niečo nové povie. Pomaly sa nám pred očami odhaľuje až ostane miestami úplne nahý. A napriek tomu, že sa s bežiacou kamerou nie vždy stotožňuje, pomaly si na ňu zvyká a stáva sa preňho akýmsi druhom potrebnej terapie. Vojtek sa veľmi nenápadne a lišiacky, miestami ešte rafinovanejšie ako jeho kolegyňa, dokumentaristka Zuzana Piussi (ktorá je v tomto expertkou), dostáva Bánovi pod kožu a ukazuje nám bez príkras jeho slabosti, neresti, problémy, stavy, nepríjemné a silné depresie, vnútorný boj, stret s nepochopením či dokonca s nenávisťou a útokmi internetových ,,pisálkov“, extrémistov, fašistov.
V tomto smere ide Vojtek až na kosť, avšak zďaleka nie doslovne, skôr implicitne, dôsledne vybratými detailmi. Raj na zemi má, ale ešte druhú, nemenej silnú líniu. Tá je zameraná na problematiku migrácie, avšak nie len na nejakej lokálnej rovine, ale v rámci Európy či celého sveta, pričom nerozbíja koncept portrétu osobnosti, ale až prekvapivo inovatívne ho dopĺňa, nakoľko Bán má so zobrazenými utečencami veľa spoločného. Možno aj preto sú jeho fotky z viacerých miest poznačených vojnou také výnimočné a až desivo živé. Na základe jeho bádania spoznávame príbehy ľudí, s ktorými sa život nemaznal, no ich chuť odvaha, neoblomnosť a sila ducha, jednoducho musí fascinovať aj najväčších cynikov. Raj na zemi je melancholickou road movie, ktorá zasiahne najmä tých vnímavejších a empatickejších. Vojtek nepotrebuje na to, aby spravil silný a dojemný film, z ktorého život presakuje cez plátno, niekoľko desiatok členov štábu, ani prehnane prečačkané či dokonale nakomponované zábery v zlatom reze. Jeho zručnosť spočíva niekde inde, v úprimnosti a pravdivosti, ktorá dojíma a chytá za srdce.
Martin Adam Pavlík
Distribútor: ASFK
Zdroj Foto: Mphilms
