Filmová prehliadka Be2Can ponúkla slovenským divákom aj intímnu francúzsku drámu Kto si myslíš, že som o rozvedenej päťdesiatničke Claire, ktorá si vytvorí na Facebooku falošnú identitu dvadsaťštyriročného dievčaťa, aby zapôsobila na mladého fotografa. Stvárnila ju šarmantná Juliette Binoche a o réžiu sa postaral Safy Nebbou.


Pravdepodobne každému už niekedy hlavou prešla myšlienka, aké by to bolo, keby bol niekým iným. Niekto by si možno prial byť modelom či modelkou, niekto úspešným podnikateľom s miliónmi na účte. Niekomu by zase stačilo, keby bol vyšší, mladší, zdravší alebo keby len jednoducho nebol sám. Práve samota je priepasť, do ktorej sa postupne prepadá Claire. Jej muž ju opustil kvôli inej, synovia sú v striedavej starostlivosti a zďaleka s nimi netrávi toľko času, ako by chcela, vďaka čomu je ich vzťah prirodzene naštrbený. Z jej života sa vytratilo šťastie, vášeň, elán a nahradila ich nostalgia a splín. Cíti, že starne a nedokáže s tým nič spraviť.

Chvíľkové potešenie v podobe sexuálnych radovánok jej prináša mladý Ludo (Guillaume Gouix). Vzťah s Claire však neberie dostatočne vážne a neustále ju podpichuje narážkami na jej vek, až ju nakoniec úplne vytesní zo života a prestane sa jej ozývať. Ranená a zároveň nahnevaná Clair sa tak pokúsi k Ludovi dostať cez jeho kamaráta, fotografa Alexa (François Civil). Ide na istotu a tak si vytvorí na Facebooku falošný profil a vydáva sa za nádhernú a výrazne mladšiu ženu Claru. Alex sa tak rýchlo chytí návnady. Claire však netuší, že tým roztočí nebezpečný kolotoč lží, ktorý nemôže ostať bez následkov. S Alexom hrá totiž nerovnú hru bez pravidiel.


Safy Nebbou si vzal vo svojom najnovšom filme na mušku sociálne siete a ich často zradný či až deštruktívny charakter. Claire prezentuje ženu, ktorá sa zrazu stáva obeťou vlastnej pasce a ostáva uväznená vo virtuálnom svete, pričom ten reálny zanedbáva a prestáva vnímať. Mení sa, ovláda ju posadnutosť. Napriek tomu, že práve vďaka Alexovi v živote dostáva ,,druhý dych“, navonok žiari a usmieva sa ako nikdy predtým, má úplne zahmlenú myseľ a neuvedomuje si, že ide len o ilúziu, pričom čas je opäť a stále jej úhlavným nepriateľom, nakoľko sa chce Alex čoskoro stretnúť s Clarou zoči voči. Celý príbeh je rámovaný sedeniami Claire so svojou psychologičkou, pričom už vieme, že je to v čase, kedy je už po všetkom, teda keď už Claire s Alexom nekomunikuje. Pomocou ich dialógov nám Nebbou postupne dávkuje informácie, dokresľuje dej a necháva nás v napätí.  


Nebbou scenár napísal spolu s Julie Peyr a obaja si dali sakramentsky záležať na tom, aby príbeh nejakým spôsobom oživili a nechali si až do samého záveru esá v rukáve. Kto si myslíš, že som ponúka v poslednej tretine mnoho zvratov. Niektoré sú možno predvídateľné, iné zase vydarene šokujúce. Problémom začína byť, keď ich však príde naraz niekoľko a divák sa zrazu nevie rozhodnúť či to je dobre alebo skôr na škodu. Každopádne všetky kúsky mozaiky do seba zapadnú a motivácie Claire sú maximálne zmotivované. Kostra príbehu je tak možno až prekvapivo pevná a čistá. Okrem toho scenáristická dvojica dokázala napísať scény, ktoré divákom ostanú v pamäti ešte dlho po projekcii.

Nehovoriac tiež o výraznej psychologickej línií a viacerých rovinách. Kto si myslíš, že som je tematicky bohato vrstevnatou drámou otvárajúca mnoho problémov od krízy stredného veku, starnutia, komplexov, sebadôvery, sile virtuálneho sveta v dnešnej spoločnosti a jej dopade až po psychické poruchy. Samozrejme, nič z toho by nefungovalo ani zďaleka tak, ako by malo, nebyť už tradične bravúrneho výkonu Juliette Binoche. Kamera s ňou v tomto prípade bola neustále, aj v tých najintímnejších momentoch, takže dostala maximum priestoru. Päťdesiatšesťročná Francúzska však ukazuje rok čo rok, že je stále vo skvelej forme a žiadna rola pre ňu nie je problémom. Či už šlo o sci-fi drámu High Life (2018) v réžii Claire Denis (Milujem ťa až na zožratie, Bastardi spia dobre) alebo ,,jednohubku“ s názvom Pravda (2019), o ktorú sa postaral majster na krásne a silné príbehy Hirokazu Koreeda (Zlodeji, Po búrke).

Kto si myslíš, že som je mimoriadne vydarenou drámou idúcou až na dreň. Nejde o žiadnu prikrášlenú rozprávku, ale pomerne pochmúrnu a miestami skutočne depresívnu, no výstižnú reflexiu 21. storočia.  Podmaní si vás a celkom určite sa pohrá s vašimi emóciami.

Martin Adam Pavlík

Zdroj foto: Film Europe

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno