Izolácie, pocit menejcennosti, nestálosť v pocitoch, či frustrácia, to je nálož problémov, ktoré lomcujú nejedno ľudské vnútro. Činohra Štátneho divadla Košice zaradila do svojho repertoáru divadelnú adaptáciu románu rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga Netrpezlivosť srdca, ktorá pracuje so silným príbehom, ktorý nestratil na aktuálnosti. Téma scitlivovania človeka pred utrpením druhých a miere empatie v súčasnosti rezonuje a je stále permanentne prítomná.

Do akej miery máme túžbu človeku pomáhať a do akej ho len ľutovať a kedy a či vôbec ho berieme ako rovnocenného partnera. Tieto otázky rezonovali aj v dobe, kedy Stefan Zweig román vydal. Román zapôsobil u čitateľov svojou otvorenosťou pomenovať stav beznádeje, bez floskúl, či falošnej nádeje hovorí o žene s telesným znevýhodnením. Príbeh skúma jej emočné upnutie k mladému poručíkovi, ktorý zo začiatku opätuje jej city, skôr zo zvedavosti, ale postupne chce byť vo svojom správaní pravdivý, a to mu nedovoľuje spolu s predsudkami nadviazať trvalý vzťah. Zo zdvorilostnej návštevy pre vysvetlenie spoločenského faux pas spustia sled udalostí.

Zároveň nesentimentálne, bez nánosov pátosu, otvorene hovoril o prežívaní ľudí na oboch stranách – tých súcitiacich a tých, ktorí sú predmetom ich súcitu. V románe nie je veľmi ani cítiť poučenosť Sigmundom Freudom, ktorý bol v časoch Stefana Zweiga veľmi obľúbený. Autor skôr využil svoju intuíciu a prirodzenú schopnosť nepatetickým spôsobom opisovať emočné stavy.


Attila Boczárszky ako Kekesfalva a Tomáš Diro ako Toni v dramatizácii románu Stefana Zweiga Netrpezlivosť srdca, novej inscenácii Činohry ŠDKE

Na Slovensku sa dramatizácia románu v divadle neinscenovala, pre televíziu režíroval v roku 1974 Miloš Pietor v hlavných úlohách s Jurajom Kukurom a Magdou Vášáryovou. Režisérka Júlia Rázusová sa zamerala na kľúčové dejové línie románu, v ktorej dominoval samozrejme vzťah mladej bohatej ženy Edity bojujúcej so svojím obmedzením chodiť a agilného vojaka Toniho. Pohyb, ktorý je zdynamizovaný hudbou a rytmom, emočne vyzdvihuje určité pasáže textu a dáva im naliehavosť a emočnosť. Z režijnej koncepcie vyniká hlavne  pocit bezmocnosti a odovzdanosti človeka  v izolácií k človeku, ktorý je aktívny, sebavedomý až hrdý. Režisérka dokázala z majstrovsky napísaného príbehu na javisko preniesť neustály sled dojmov, pocitov mladého poručíka Toniho, ktorý je priťahovaný a zároveň odpudzovaný osudom  mladej ženy, ktorá nemôže chodiť. Dej, ktorý je skôr vnútorným pohľadom na  jeho vzťah k Edite, dokázala režisérka dynamicky naplniť zvizuálnením emócií práve cez pohyb, ktorý je v úzkej súčinnosti s textami replík.  Rovnako tiež našla mieru akcie s vnútornými prehovormi Toniho.  

Forma ako istota je pretlmočením týchto slov z Zweigovho románu na javisko. A s formou veľmi dobre  pracovali herci, ktorí vytvorili sústredenú drámu bez  psychologických hyperebolizácií a pátosu.

Do úlohy  Edity režisérka obsadila  režisérka Alenu Ďuránovú. Dáva postave nevinnosť, ale aj racionalitu a skúsenosť. Pohybové obmedzenie znázornila dvomi kovovými konštrukciami, ktoré doslova ako dve prekážky nosí so sebou, aby sa o ne opierala. Zároveň pôsobia ako dve malé hrazdy, na ktorých sa herečka odráža. Vie ich použiť aj pri dramatickejších scénach, pri pádoch, alebo výpadoch voči Tonimu.  Rázne oponuje Toniho pochybnostiam. Až mentorsky skúsene ho prevádza svojou cestou utrpenia, dáva mu šancu  celkom sa jej otvoriť, hoci v pozadí cítiť tušenú rezignáciu nad svojim osudom. Prirodzene do svojho hereckého prejavuje zahŕňa náročné pohybové pasáže.

Stanislav Pitoňák ako Lekár Condor v dramatizácii románu Stefana Zweiga Netrpezlivosť srdca, novej inscenácii Činohry ŠDKE

Poručík Toni Hofmiller (Tomáš Diro) je zároveň aj rozprávačom príbehu. Plynulo  cez akciu sa  dostáva z úlohy narátora do  aktívneho účastníka deja. Je v neustálom až neurotickom pohybe.  Dokáže  vstupovať do deja priamočiaro, niekedy dojemne starostlivo až v konečnom dôsledku  zraňujúco. Hovorí rýchlo, nepokojne, pochybujúco a zároveň sebavedomo. V každom výstupe akoby začínal svoju snahu pochopiť svoje konanie od začiatku a správne, sa zacykluje do labyrintu pochybností nad svojim prejavom náklonnosti, ktorý sa z lásky mení na  obsesiu, aby   prišiel  k náhlemu, aj keď bezohľadného vytriezveniu. Vizuálne pôsobil neohrozene, čo vyvažoval  prirodzenosťou v spochybňovaní samého seba.

Otec  hrdinky Kekesfalva (Attila Boczárszky) hlavne hlasovo neprehliadnuteľný, sa zmieta v rôznych  polohách, od naliehavosti starostlivého otca, cez  presvedčovanie Toniho, k prejaveniu citov k svojej dcére, až po nahnevaného zlomeného muža, ktorý nevie pomôcť sebe ani svojej dcére.

Zľava Stanislav Pitoňák ako Lekár Condor a Tomáš Diro ako Toni v dramatizácii románu Stefana Zweiga Netrpezlivosť srdca, novej inscenácii Činohry ŠDKE

Lekár Condor (Stanislav Pitoňák) lieči Editu klasickou metódou, pri ktorej jej naťahuje  lanami končatiny. Spútaná ako pri mučení stojí v priestore  a rezignovane diskutuje. Komické sú výstupy, v ktorých  je akcentovaná doktorova snaha dostať sa v dome svojej klientky hlavne k jedlu skôr ako k uspokojivému pokroku v liečbe.

Editina sestrenica Ilona (Lívia Michalčík Dujavová) nemala v inscenácii veľký priestor. Do jednania vkladala vecnosť a zároveň žoviálnosť či erotickú zvodnosť, v ktorej zahŕňa svoj názor na fádnosť Kekesfalvovho domu.

Dôstojník (Martin Stolár) je  partnerom v myšlienkových podchodoch svojho priateľa Toniho. Objavuje sa v dynamických scénach  z kasární, kde pohotovo reaguje na  jeho emočné erupcie.

Na strohej až sterilnej scéne (Diana Strauszová) v presnom opaku pôsobí herectvo založené na fyzicky náročných  pohybových partoch.  Do stien sú zatlčené skoby, v jednej scéne v nich herci predvedú až akrobatickú akciu. Sterilný priestor veľkého salóna so šikminou, na vrchu ktorej je rozmerné okno v tvare kríža, sa pohybovo pohráva s replikami.  Herci sú  sústavne v pohybe, okolo fyzicky  znevýhodnenej hlavnej hrdinky. Na podlahe sa  pohotovo v jednej chvíli objavil náznak krčmy, v rohu zase v malý priestor, v ktorom úvode tancovali  páry na slávnosti u Kekesfalva. So svetelným dizajnom (Ján Ptačin)  s použitím minimalistických prostriedkov  nemocničný priestor, v ktorom sa ťažko hľadá intimita.

Kostýmy (Laura Štorcelová)  pôsobia nadčasovo s drobnými dobovými prvkami a zároveň vzdušne, aby sa mohli v nich herci výrazne pohybovať. V náznakoch (farba,  materiál kostýmov) prezrádzajú niečo z charakteru postavy. Sú ladené do výrazných odtieňov  bielej (Edita), červenej (Ilona), čiernej/šedej (Kekesfalva) alebo modrej (Toni).

Hudba  (Jonatán Pastirčák)  je založená na dynamických elektronických samploch, ktoré pretínajú  herecké konanie, niekedy ho zrýchľujú, alebo do neho minimalisticky vstupujú. Sýte  hudobné plochy vytvárajú priestor pre dramatické prehĺbenie fyzických či tých činohernejších tém.

Spojenie pohybu a fyzickej akcie s činohrou je charakteristické pre tvorbu Júlie Rázusovej.  Na pohybovej stránke spolupracoval choreograf a súčasný riaditeľ Baletu Štátneho divadla Košice Andrej Petrovič.  Pohyb a jeho dynamizovanie a zároveň  nemožnosť pohybu dáva fyzickému konaniu na scéne zvláštne napätie. Určoval emócie, ktoré v daných scénach  z hercov vychádzali a rovnako im dával aj  ďalšiu rovinu.

Inscenácia režisérky Júlie Rázusovej  je  pokračovaním ich vzájomnej spolupráce, ale na inom type textu.  V  inscenácii Znovuzjednotenie Kórei dokázala  jazyk konverzačnej komédie premeniť na šťavnaté dielo s niekoľkými vrstvami, v inscenácii Borodáč pracovala s niekoľkými autorskými textami so širokým množstvom  archívnych dokumentov. V prípade  Netrpezlivosti srdca je to zase psychológia postáv,  odkrývanie ich stavu. Do predlohy Zweigovho románu vnáša do predlohy osobitý pohľad na text, jeho význam, do ktorého integrálne včleňuje fyzickú akciu nielen na efektné doplnenie či ozvláštnenie, ale práve kvôli charakteru tém podáva aktuálnu a súčasnú správu o nás izolovaných, osamotených bežcoch vo vlastných vnútrach. Režisérka dáva priestor, aby si divák za vzťahu Toniho a Edity, doložil aj ľudí, javy, fenomény, ktoré sú v súčasnosti aktuálne ako pandémie, migračné krízy, chudoba.

 

Marek Godovič

Zdroj foto: Joseph Marčinský

 

 

Stefan Zweig: Netrpezlivosť srdca

Réžia Júlia Rázusová 

Preklad románu  Perla Bžochová 

Dramatizácia Júlia Rázusová

Scéna Diana Strauszová 

Kostýmy Laura Štorcelová 

Hudba Jonatán Pastirčák 

Dramaturgická spolupráca Miriam Kičiňová 


Svetelný dizajn Ján Ptačin

Pohybová spolupráca Andrej Petrovič 

Účinkujú Alena Ďuránová, Tomáš Diro, Attila Boczárszky, Stanislav Pitoňák, Lívia Michalčík Dujavová, Martin Stolár 

premiéra 14. 5. 2021, Činohra Štátne divadlo Košice


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno