Pred premiérou filmu Napoleon uznávaného režiséra Ridleyho Scotta som si zaumienil, že recenziu napíšem, až keď uvidím režisérsky zostrih filmu, ktorý v prípade Napoleona pridá udivujúcich 110 minút nového materiálu.
Obyčajne súhlasím s názorom, že predom zamýšľaná kinoverzia hociktorej snímky je tá “skutočná” a akýkoľvek bonusový materiál je k filmu pridaný iba pre fajnšmekrov. Aj samotný Ridley Scott tvrdí, že Napoleon, ktorého teraz môžete vidieť v kinách je skutočným Napoleonom a nie ten vyše štvorhodinový, ktorého uvidíme v januári online. A ja len dúfam, že to nie je pravda.
Po skvelom Poslednom súboji z roku 2021 prináša Ridley Scott historický príbeh, po ktorom pokukovali najväčší režiséri ako Stanley Kubrick (v súčasnosti jeho projekt prevzal Steven Spielberg a stále na ňom pracuje) či Baz Luhrmann. Napokon je to režisér prvého Votrelca (1979), kto príbeh slávneho francúzskeho cisára prináša na strieborné plátno.
Scottove tradičné režijné majstrovstvo, ktorým ohúril pri Gladiátorovi (2000) či Kráľovstve nebeskom (2005), má silu aj dnes. Veľkolepé davové bojové scény, stovky komparzistov a koní, v tomto smere zostáva všetko po starom a fakt, že 85 ročný Ridley Scott je jedným z posledných, kto sa na nakrúcanie podobných výpravných historických filmov vôbec podujme, prináša skoro až nostalgické spomienky na kedysi poctivo odvedenú akčnú filmárčinu bez nadužívania digitálnych efektov. Kolísavá kvalita Scottových diel však prudko závisí aj od kvality scenáristického základu. Napoleon nie je až problematický, ako bol Covenant (2017) či Exodus (2014), cez všetky svoje silné stránky však stále padá práve na nerozhodnom a v podstate neoriginálnom scenári. David Scarpa rozhodne neodviedol tak dobrú prácu ako scenáristické duo Ben Affleck a Matt Damon pri Poslednom súboji. Tí dokázali skutočný príbeh z histórie vyrozprávať zaujímavou formou a ešte ho aj aktualizovať pre súčasnosť. V Napoleonovi sa to nepodarilo.
Nie je ľahké určiť, či išlo tvorcom o zobrazenie komplikovaného romantického vzťahu medzi cisárom a jeho spriaznenou dušou Joséphine alebo veľkolepé dobrodružné vojnové ťaženie naprieč novovekou Európou. Zdá sa, že skrátená verzia filmu si volí prvú možnosť. Naznačujú to citeľné medzery v príbehu a dej pospájaný úryvkami intímnej korešpondencie medzi Napoleonom a Joséphine.
Zatiaľ čo slávny generál je vykreslený tak, ako ho ilustrujú aj učebnice dejepisu – ako nízkeho, ctižiadostivého melancholika s oidipovským komplexom a skvelými taktickými schopnosťami v boji, jeho polovička Joséphine je ešte o čosi komplikovanejšia. Ako diváci nemáme veľmi šancu pochopiť jej konanie ani správanie. Vzťah ústrednej dvojice je zobrazený tak zmätočne, až je na mieste sa pýtať, čo ním chceli autori vlastne vyjadriť. Pritom hlavný viditeľný konflikt medzi nimi plynie z najklasickejšieho problému neplodnosti. Vzťahová dráma navyše ubrala dobrodružnosti, na ktorú sú diváci určite zvedaví viac.
Hoci neviem, ako vyzerá režisérsky zostrih filmu, na mnohých miestach aktuálnej kratšej snímky som cítil nasilu vytrhnutý materiál a počas celej projekcie som mal dojem, že ide o druhotný zostrih, pri ktorom autori museli veľa obetovať a vo výsledku priniesli do kín 158 minútovú upútavku na 270 minútovú online verziu. Zostáva veriť, že dlhší film prinesie aspoň dobrodružnosť, ktorá je v aktuálnej verzii zoštíhlená a hádam čo-to dopovie aj o vzťahu cisára a jeho manželky.
Na striedanie vrcholov a pádov v Scottovej filmografii sme už zvyknutí. Stále sa pohrávam s myšlienkou napísať plnohodnotnú recenziu filmu v prípade, že jeho predĺžená verzia ho pozdvihne bližšie k tým vrcholom. Napoleon stále môže byť veľmi dobrým filmom, zatiaľ mu však niečo chýba. Uvidíme. Medzitým môžeme uvažovať, ako asi dopadne Scottov pripravovaný druhý Gladiátor.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Itafilm
