Jenna Ortega je hviezdou na prudkom vzostupe. Hoci má len 21 rokov, vo filme sa pohybuje už od svojho detstva a vidieť sme ju na plátnach kín mohli v priebehu posledného desaťročia. Od veľkého prelomu v jej kariére vďaka seriálu Wednesday ubehol len krátky čas, no Jenna Ortega je už teraz na roztrhanie. Do kín v týchto dňoch prišla ako Millerovo dievča, ktoré skúša pevnú vôľu svojho učiteľa literatúry.
Za novou snímkou Millerovo dievča stojí režisérska debutantka Jade Halley Bartlett a venuje sa v nej témam dospievania, sexuality aj tvorivej krízy. Mladá stredoškoláčka Cairo Sweet so svojou spolužiačkou Winnie rada fantazíruje o zakázaných zážitkoch s učiteľmi. Zatiaľ čo Winnie berie flirtovanie s omnoho staršími mužmi na ľahkú váhu, pre Cairo znamená zvádzanie svojho učiteľa čosi väčšie a dôležitejšie.
Jenna Ortega sa od svojej slávnej roly Wednesday v tomto filme príliš nevzďaľuje. Akoby ju autori obsadili práve pre jej schopnosť pôsobiť náramne cynicky a súčasne zraniteľne. Cairo, rovnako ako Wednesday, je vášnivou spisovateľkou. V jej prejave nechýba silná dávka irónie, povýšenectva a mysľou jej každú chvíľu prebleskujú temné myšlienky. Darmo, svet si herečku – hviezdu hororov – spojil s jej najvýraznejším charakterom a chvíľu potrvá, kým sa bude môcť posunúť ďalej. Tvorcovia za ten čas z jej imidžu vyžmýkajú, čo sa len bude dať.
Už úvod filmu a expozícia popisovaná predovšetkým vnútorným monológom hlavnej hrdinky, ktorým Cairo charakterizuje samú seba, vzbudzuje dojem, aký u diváka zostane takmer po celý čas. Autorka si veľmi želá pripraviť pre hviezdnu herečku iné ako žánrové prostredie, a tak sa Jenna Ortega ocitá v role samotárskej dievčiny z bohatej rodiny, ktorá však nikdy nevytiahla päty z rodného mesta a všetky jej problémy a túžby pochádzajú a vracajú sa späť k literatúre. Autorke filmu záleží na tom, aby sme čím skôr pochopili, že toto je film o rozmaroch, o postave, ktorá sa nemôže zapodievať bežnými problémami, aby mohla prísť na myšlienky, aké ľudstvu starajúcemu sa o prežitie v dennom pracovnom stereotype ani nenapadnú. Režisérka jednoducho chce, aby bol jej film inteligentný, vrtošivý, poetický a náročný.
Pre naplnenie svojho zámeru využíva ako umelecký prvok najmä slovo. Postavy vedú prekvapivo dlhé dialógy bez prerušenia, hoci v rozhovoroch často využívajú mlčanlivú pauzu, kamera ich sleduje v dlhých sekvenciách, kým sa súčasný stav vecí nezmení. Niekedy sú tieto scény vtipné a uspokojivo náročné na vnímanie, inokedy však pôsobia sileným až trápnym dojmom, najmä v momentoch, keď hrdinky popisujú samé seba a film chce, aby sme tejto charakteristike verili a nespochybňovali ju ani v prípade, že zo scény tečie nevierohodnosť a samoľúbosť.
Práve pre nevierohodnosť tvorivého prejavu a kŕčovitej snahy zapôsobiť na náročnejšie publikum sa režisérke možno aj nezámerne podarilo dočasne zakryť hlbší význam snímky a odhaliť ho až v samom závere filmu. Dovtedy som úspešne obchádzal všetky okaté návnady, ktoré mali predstavovať náročný psychologický film, hoci to zväčša nevyšlo, no na jednu som sa predsa len chytil. Aj keď film miestami vyzerá ako erotický triler a zo sexuálnej tenzie vzniká napohľad ústredný motív, pravda je predsa len inde a v príbehu sa toho skutočne skrýva viac, ako by sa mohlo zdať.
Zo žiačok sa stávajú predátorky a je na učiteľoch, aby tomuto pokušeniu nejako odolali. Motívy neprijateľných foriem sexuálnej aktivity vo filme Millerovo dievča výborne zastierajú skutočný význam diela a motiváciu hlavnej hrdinky. Ja sám som režisérke skočil na lep, zatiaľ čo si potajme pripravovala silné ukončenie príbehu s dávkou katarzie, ktorej prežitie však kvôli početným technickým aj naratívnym nedostatkom nebolo samozrejmé.
Veľkou technickou slabinou snímky je rušivý a neladiaci strih. Niektoré dialógové scény pri ňom pôsobia ako nedokončený a nahrubo zostrihaný materiál, ktorý by bolo treba učesať. Aj menej pozorný divák si tieto nedostatky istotne všimne, nehovoriac o tých pozornejších, ktorí budú mať chuť schytiť nožnice a časti filmu prerobiť. Školácka práca v strižni len umocňuje dojem, že Millerovo dievča nie je v celku tou umeleckou snímkou, za ktorú sa vydáva a že podrobná pozornosť nebola venovaná všetkým zložkám filmu.
Treba dodať, že režisérkina snaha o poetické dielo nie je celkom márna. V určitých scénach dokáže byť snímka skutočne okúzľujúca a pripomínať viac európsku produkciu. V závere film dosahuje istý žánrový synkretizmus a prechádza od drámy k spomínanej trilerovej nálade, aby následne odhalil svoj skutočný zmysel. Mladá Cairo má len jednu jedinú túžbu, a tá je prekvapivo ušľachtilá. Iba cesta, akú si k jej naplneniu zvolila, spôsobí viacerým ľuďom problémy.
Pred projekciou filmu Millerovo dievča som mal trochu zmätok v tom, na aký film sa to vlastne chystám. Herecké obsadenie by sčasti pasovalo skôr na populárne tínedžerské formáty od Netflixu, no synopsa a Martin Freeman v úlohe učiteľa literatúry vzbudil očakávanie náročnejšieho klubového zážitku. O tom, ako to nakoniec bude, musí vždy rozhodnúť samotný film. Ten je však rovnako rozporuplný ako všetky informácie o ňom. Má veľa slabín, no o to viac si budete ceniť časti, ktoré sa režisérke Jade Halley Bartlett podarili. Millerovo dievča prináša rozpačitý, no vďaka záveru nakoniec aj celkom uspokojivý zážitok.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Continental film
