Divadelný, filmový a televízny herec Juraj Ďurdiak oslávi 27. apríla 2022 okrúhle životné jubileum 70. narodeniny. Na svojom konte má desiatky postáv v rôznych divadelných žánroch, uplatnil sa v opere, operete, muzikáli i činohre. Účinkoval v troch desiatkach filmov doma i v zahraničí, jeho tvár poznáme z viacerých televíznych inscenácií a seriálov.

Svoje manažérske zručnosti uplatnil nielen ako podnikateľ, ale aj ako umelecký a neskôr generálny riaditeľ Divadla Nová scéna. Je dlhoročným pedagógom na Konzervatóriu v Bratislave.

V mene vedenia divadla ako aj v mene všetkých minulých a súčasných kolegov gratuluje umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna Karol Čálik: „Čo zaželať jubilantovi, ktorému už sudičky pri narodení určili životnú púť a dali mu do vienka herecký talent, sympatický vzhľad, príjemný lyrický tenor a lásku k divadlu? Takže hlavne zdravie a veľa síl, aby si naďalej mohol verne slúžiť Thálii a svojim divákom, aby si mohol naplniť vôľu sudičiek, ako i svoju.
Tak živijó, milý Juraj!“


Pán Ďurdiak, na Vašom konte sú desiatky postáv v rozmanitých divadelných žánroch. Málokomu sa podarí uspieť rovnako dobre v opere, operete, muzikáloch aj činohre. V čom bola pre Vás práve táto žánrová pestrosť zaujímavá, čo Vám ako interpretovi prinášala?

„Predovšetkým výzvu. Nielen preto, že striedanie žánrov je náročné, ale najmä preto, že po celý čas, pokiaľ som pracoval vo viacerých žánroch, som musel dokazovať, že na to mám. Istá nedôvera operného prostredia voči hercovi, či sa zhostí postavy v pre neho nie v materskom žánri,  bola po celý čas môjho hosťovania v SND citeľná. Ale – zocelilo ma to. Niečo podobné sa odohralo v operetnom prostredí na Novej scéne, ale presvedčivý úspech v postave Pimpinelliho (opereta Paganini) túto opatrnosť zlomil. Nakoniec Komorná opera zanikla  a ja som ostal verný Divadlu Nová scéna, ktoré mi napokon dalo naviac javiskových príležitostí.
A verím, že ešte dá…


Súčasne ste si zahrali v troch desiatkach filmov – na ktorý rád spomínate a prečo?

„Niektoré mi naozaj prirástli k srdcu… Priznám sa, že najmä práca v maďarskom filme ma nesmierne oslovila. Určitá miera izolácie maďarských umelcov, vyplývajúca predovšetkým z jazykovej bariéry, možno zapríčiňuje, že nevieme o obrovských rozmeroch maďarského divadla aj filmu. Dodnes mám nostalgické spomienky a som za to veľmi vďačný.“

Uplatnili ste sa aj ako podnikateľ, manažér, viedli ste kaviareň, výrobný podnik aj divadlo. Čím Vás uspokojovala (alebo možno aj nie) takáto činnosť?

„Moje podnikanie vzniklo ako nutné zlo. Musel by som príliš zdĺhavo vysvetľovať okolnosti, okrem iného aj rodinné, ale to už dnes nie je zaujímavé. Spoznal som množstvo ľudí, pochopil som náročnosť inej, ako umeleckej práce a dostal som za to schopnosť porovnávať, relativizovať ale hlavne objektivizovať životné hodnoty.“

Ako oslávite svoje jubileum?

„Každoročne v mojej záhrade prebieha akcia “Vítanie jari” a odohráva sa to vždy niekedy medzi 1. aprílom až 1. júlom. Podľa možností, počasia, atď. Zopár milých ľudí, dobré jedlo, pitie a kamarátska láskavá atmosféra. Pre mňa bude oslavou môjho jubilea stretnutie s Ľuďmi.“

Juraj Ďurdiak sa narodil  27. apríla 1952 v Bratislave. V roku 1974 absolvoval štúdium herectva na VŠMU, v rokoch 1974 – 1976 bol členom Divadla pre deti a mládež v Trnave, kde debutoval v postave Mira v inscenácii Prekroč svoj tieň, bol Kayom v rozprávke Snehová kráľovná či Skrčkom v Nevedkových dobrodružstvách.

V rokoch 1976 až 1983 ako herec v slobodnom povolaní natočil cca 30 filmov v rôznych zahraničných produkciách a jeho Princa z rozprávky Princ a Večernica poznajú celé generácie televíznych divákov.

Do Poetického súboru Novej scény nastúpil v roku 1983, bol Mozartom v inscenácii Malé tragédie- Mozart a Salieri, Čemickým v hre Jánošík podľa Vivaldiho, či Borisom Dikojom v Ostrovského Búrke.  Popri tom vyštudoval na Štátnom konzervatóriu odbor operný spev a stal sa neskôr členom Komornej opery (1986 – 1990), kde spieval napr. v operách Albert Hering, Ariadna, Číňanky, Lucio Silla, Skriňa. Juraj Ďurdiak hosťoval aj v opere SND ako sólista tenor vo viacerých operách i operetách. Predovšetkým v réžii Jozefa Bednárika…

Svoje manažérske zručnosti využil v podnikaní ale aj vo vedení Divadla Nová scéna, kde bol v rokoch 2003 – 2006 umeleckým riaditeľom a neskôr v rokoch 2011-2015 generálnym riaditeľom. Svoje výrazné herectvo i muzikalitu uplatnil aj v muzikáloch v Divadle Nová scéna, diváci ho mohli vidieť v muzikáloch Grand Hotel, Jozef a jeho zázračný farebný plášť , Klietka Bláznov, Krysař, Traja mušketieri,  Pokrvní bratia, Princ a Večernica  a v súčasnosti hrá postavu Intrigána v muzikáli Jánošík. Z činoherných inscenácií treba vyzdvihnúť jeho stvárnenie psychológa Dysarta v dráme Equus, ale aj účinkovanie v komédiách Blbec na večeru a Nemocnica na pokraji.

Svoje dlhoročné skúsenosti odovzdáva študentom Konzervatória v Bratislave, kde je od roku 2003 pedagógom v odbore šansón.
Účinkoval vo viacerých televíznych inscenáciách i seriáloch ako napr. Búrlivé víno, Chlapi neplačú, Vlci, Hotel, Nemocnica. V ostatných rokoch sa mu opäť pootvorili dvere do zahraničných produkcií. Pre HBO natočil seriál Víťaz v réžii H. Hřebejka a seriál Iveta tiež v réžii H. Hřebejka

Profesionálne sa venuje fotografovaniu, predovšetkým portrétu, je vášnivým čitateľom, má rád prírodu, záhradu a zvieratá. Rád cestuje, najradšej bez cieľa a tak, aby  mohol vnímať.

Zdroj: TS DNS – Zuzana Šebestová
Zdroj foto: archív DNS, René Miko, Petra Bošanská, Martin Dysart

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno