Štvrtý abonentný koncert 90. sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu priniesol diela troch slovenských skladateľov.
Vianočný koncert v Slovenskom rozhlase pod taktovkou Adriana Kokoša priniesol publiku tri odlišné skladateľské pohľady na hudobnú tematiku blízku týmto najkrajším sviatkom v roku.
Večer otvorila zaujímavá hudobná koláž zástupcu mladej skladateľskej generácie – Mareka Spustu. Zmes vianočných kolied pre symfonický orchester s názvom Keď sa Kristus narodil znela v premiére a autor týmto dielom opäť ukázal, že je osobitým tvorcom, no najmä skúseným a nápaditým aranžérom. Je vynaliezavý v inštrumentácii, no vzhľadom na tému sa pridržiaval tradičnejších kompozičných postupov. Pod taktovkou Kokoša mal Symfonický orchester Slovenského rozhlasu zreteľnú dynamiku, takže ako entré k tomuto slávnostnému koncertu bola Spustova premiéra veľmi vhodnou voľbou.
Celkovo, dramaturgia koncertu bola vytvorená pestro – tak, aby si tam každý našiel to svoje. Vianočný koncert nebol pripravený schematicky, ani nebol gýčový, naopak. Práve vďaka invencii a osobitosti každého jedného skladateľa bola atmosféra na ňom taká, aká má byť na obdobných koncertoch: bolo na nej cítiť duchovnú podstatu Vianoc. A to práve vďaka štýlovej rozmanitosti, no zároveň sceľujúcej hudobnej tematike a aj vďaka jedinečnej Detskej opere Betlehem z pera skladateľa Víťazoslava Kubičku, výber z ktorej zaznel počas tohto večera.
Pre dirigenta Kokoša, ani rozhlasákov a tiež Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu táto opera nebola novinkou, keďže ju už v minulosti interpretovali. Zvlášť Adrian Kokoš pozná dôverne Kubičkovo dielo, takže je so skladateľovým rukopisom uzrozumený dôverne. Už od Predohry bola v interpretácii orchestra citeľná istota vo výraze aj technike. A napokon, preukázala sa aj vo výkonoch sólistov a zboru. Výber z opery Betlehem prináša vokálno-inštrumentálne kusy inšpirované neskororomantickým slohom, takže v kombinácii s upravenými tradičnými ľudovými koledami a hlboko duchovným kresťanským chorálom, boli pre publikum blízke. A nielen tým, že Víťazoslav Kubička sa nepotrebuje štylizovať v prípade duchovných tém do role moderného tvorcu využívajúceho menej zrozumiteľné, moderné kompozičné prostriedky. Veľmi múdro totiž odhadol, že k tradícii je správne použiť pevný, jasný a zrozumiteľný základ, ktorý by umožnil aj publiku toto hudobno-dramatické dielo vnímať a najmä chápať. To, s čím pracuje, je výraz, tradičné harmonické postupy, kontrasty sólo partov a zborov, dynamika, tempo, kontrasty v inštrumentácii, takže jeho dielo má hĺbku a variabilitu. Je však nádherne čisté a práve preto si ho obecenstvo dokázalo naplno vychutnať.
V druhej časti koncertu sme si mohli vypočuť Vianočné piesne a koledy v úprave Ľubice Čekovskej. Album Symfonické Vianoce Ľubice Čekovskej, ktorý vyšiel pod hlavičkou RTVS, sme už na našom webe recenzovali. Skladateľka v úpravách kolied tak trošku vybočila zo svojho obľúbeného štýlu využívajúceho prvky tradičného jazzu a priklonila sa k slovenskej ľudovej tradícii. Na druhej strane však k albumu prispela aj autorsky – troma vlastnými kompozíciami, ktoré majú typicky zimnú náladu, no ihneď v nich rozpoznáte typickú, obľúbenú autorku. Vianočný koncert uviedol prierez z tohto albumu: odzneli koledy, ktoré všetci dobre poznáme, napríklad Búvaj dieťa krásne, ale aj Jingle Bells či autorská Silent Waltz a výber uzavrela Tichá noc. Ako prídavok orchester, zbor a sólisti uviedli Hapkovu Perinbabu, ktorá rovnako nechýba na zmienenom CD. Na koncerte sa Ľubica Čekovská predstavila nielen ako autorka, ale aj ako vynikajúca klaviristka. Medzi inštrumentalistami – sólistami treba vyzdvihnúť aj hobojistu Vojtěcha Pospíšila, ktorý sa svojimi lyrickými vstupmi na tomto vznešenom hudobnom nástroji doslova vynímal nad celým orchestrom.
A samozrejme, na záver to najlepšie. Nemožno opomenúť sólistov: sopranistka Marianna Gelenekyová na albume Čekovskej spieva najviac piesní a čistota jej intonácie, krásna farba, veľmi pekný a citlivý výrazový prejav, plynulé frázovanie, sú vskutku ohromujúce. Gelenekyová má naozaj veľký potenciál a najmä jej výšky sú vyspievané s dobrou technickou dispozíciou, čo sa u sopranistky vždy cení. Skúsený Roman Krško sa presadil na domácej aj zahraničnej scéne, jeho barytón má presne to, čo potrebuje tento hlas mať: sýtosť, nosnosť a podmanivú farbu. Okrem toho má ešte tento spevák ďalšiu výhodu – a tou je osobný šarm, vďaka ktorému je ho „plné pódium“ okamžite, ako naň vstúpi. Aj piesne v úprave Čekovskej, ktorá je pôvodne pre ženský hlas, sa zhostil s istotou. Medzi sólistami sme počuli aj mladého barytonistu Jakuba Gabriela, ktorý preukázal na pódiu slušné sebavedomie, dobre vybudovaný vokálny základ a techniku a v budúcnosti o ňom ešte určite budeme počuť.
Vianočný koncert v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu opäť presvedčil, že pod taktovkou Adriana Kokoša majú hudobníci stabilné zázemie, hrajú s istotou a ľahkosťou, no najmä do výrazu dávajú všetky potrebné emócie. Ich interpretácia tak štýlovo odlišných autorov bola mimoriadne presvedčivá – dokázali tak subtílne podčiarknuť vo výrazových prostriedkoch tie nuansy, ktoré autori vo svojich úpravách zimných skladieb svojimi osobitými kompozičnými rukopismi napísali. A najmä – bol to koncert, ktorý nikoho neurazil, nevyčerpal, nezranil – naopak – potešil a dodal tú správnu hudobnú energiu v predvianočnom čase…
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Slovenský rozhlas, archív
