V postave Oľgy Borodáčovej musela Alena Ďuránová potlačiť svoje povahové črty, pretože bola proti jej naturelu a povahe: „Ako herečka to milujem, keď sa musím popasovať s tým, čo mi nie je blízke.“
V piatok 25. septembra bude mať v Historickej budove Štátneho divadla Košice svetovú premiéru jedinečná činoherná inscenácia Borodáč alebo Tri sestry. Divadlo ju pripravilo ako svoj príspevok k oslavám 100. výročia vzniku slovenského profesionálneho divadla, ktorého oslavy prebiehajú počas celého Roka slovenského divadla 2020. Zaujímavosťou celého projektu je, že text pôvodnej slovenskej hry písala trojica autorov patriacich do troch generácií – Karol Horák, Michal Ditte a Michal Baláž. Každý z autorov sa z iného zorného uhla venoval osobnosti Janka Borodáča, ktorý pred 75 rokmi takpovediac z ničoho vybudoval Východoslovenské národné divadlo – od roku 1955 Štátne divadlo Košice. „Veľmi dúfam, že v piatok prebehne premiéra, keďže tento proces bol dvakrát prerušovaný,“ povedala na tlačovej besede režisérka hry Júlia Rázusová, ktorá sa vyjadrila radosť, že herci sú v dobrej kondícii. „Teším sa, že Borodáč alebo Tri sestry sa odpremiérujú v tejto budove, kde sám Borodáč aj Oľga Borodáčová pôsobili.”
Herec Matej Erby, ktorý v ŠDKE hosťuje, sa spolupráci s režisérkou a účinkovaniu v Košiciach tešil na nové prostredie, aj na inscenáciu hry: „Vedel som, že to nebude typické predstavenie, teda od narodenia Borodáča, po úmrtie. Striedajú sa tam rôzne obrazy a všetky majú svoj zmysel. Je to trošku iné a to ma na tom láka. Ukazujeme Borodáča nie ako modlu, ako ikonu, ale ako človeka, ktorý mal pozitívne, aj negatívne stránky. Myslím si, že sme sa na tom narobili dosť, ale od toho sme tu, aby sme tieto výzvy prijali. Z môjho pohľadu je to určite obohacujúca skúsenosť a verím, že nespolupracujem s týmito ľuďmi posledný krát.“
Borodáčovu manželku v predstavení hrá Alena Ďuránová: „Ak existuje človek, ktorý sa zaslúžil o znovuvybudovanie Východoslovenského divadla v Košiciach, myslím si, že je nejakou povinnosťou, alebo aspoň nepísaným pravidlom, aby naše divadlo o takomto človeku malo inscenáciu, takže som veľmi rada, že sa to stalo. Pevne dúfam, že na túto inscenáciu poženieme čo najviac škôl a čo najviac ľudí, aby mali tak trošku jasno, pretože si myslím, že niektorí jasno nemajú a mnohí o tom vôbec nevedia.“ Ďuránová už s režisérkou Júliou Rázusovou spolupracovala v minulosti. S jej prácou a s jej videním je spokojná. „Túto hru písali traja autori, čo je pre mňa ako pre herečku ďalšia výzva. Každý tam dal svoj vklad, svoj pohľad a svoj štýl.“ V postave Oľgy Borodáčovej musela Alena Ďuránová potlačiť svoje povahové črty, pretože bola proti jej naturelu a povahe: „Ako herečka to milujem, keď sa musím popasovať s tým, čo mi nie je blízke.“ Vyslovila nádej, že predstavenie bude mať vysokú návštevnosť a jeho súčasťou budú aj besedy so študentmi a určitá komunikácia s ľuďmi, ktorí o tejto téme nemajú ani poňatia, aby sa šírila osveta, ako vzniklo divadlo v Košiciach.
Celú tlačovú besedu tvorcov inscenácie si môžete pozrieť na sociálnych sieťach Štátneho divadla Košice.
Spracovala: Zuzana Vachová
Foto: ŠDKE – Ján Štovka
