Bol jedným z prvých gitaristov, ktorý spravil aranžmán na hip hopovú pieseň pre akustickú gitaru. Simon Wahl poskytol pre náš portál rozhovor.

Ako si pamätáte na Váš prvý kontakt s hudbou?
Moji rodičia počúvali doma nahrávky Bacha, The Beatles a The Doors a ako dieťa som mal tú hudbu veľmi rád. V piatich rokoch som sa začal učiť nahrávať a v šiestich rokoch som začal hrať na trombóne.


Kedy ste začali hrať na gitare? A čo Vás inšpirovalo hrať práve na tomto hudobnom nástroji?
Ako 13-ročný som po prvýkrát počul v rádiu pesničky od Red Hot Chili Peppers a bol som taký nadšený z toho zvuku gitár, že som sa to ihneď chcel naučiť. Moji rodičia ma teda zapísali na hudobnú školu, kde som mal hodiny klasickej gitary.

Boli pre Vás začiatky ťažké?
Nie, vôbec nie. Už od prvej hodiny som mal veľmi silnú motiváciu a každý deň som cvičil na gitare aj hodiny, hoci tie začiatky boli skôr o technickej príprave ako o hraní piesní.

Ak si teda pamätáte Vaše začiatky – ako dlho ste museli cvičiť vtedy a koľko hodín gitare venujete dnes?
Často sa to menilo, podľa období. Prvé roky som hrával hodinu až dve denne, ako tínedžer som cvičil na gitare dve až päť hodín. Keď som študoval klasickú gitaru, bolo to okolo 5 hodín denne a dnes hrám dve hodiny a niekedy deväť hodín denne.

Vyskúšali ste si rôzne techniky hry na gitare, dnes hráte Fingerstyle. Aké možnosti Vám tento štýl poskytuje?
Najprv som hral klasickým štýlom, neskôr na elektrickej gitare. V roku 2008, keď som sa pripravoval na maturity, moja študentská rocková kapela sa rozpadla a to bolo to obdobie, keď som objavil na YouTube gitaristu Andyho Mckee, ktorý hral štýlom Fingerstyle. Okamžite ma tento spôsob hry zaujal, pretože interpret si môže na jednom nástroji hrať basovú linku, bicie a zároveň gitaru a naozaj mu k tomu postačí len jedna gitara. Už pred rokmi som skladal kompozície pre moju kapelu, takže začal som komponovať odlišným štýlom – pre seba, respektíve pre moju kapelu, ktorá obsadenie bolo „one-man“. Ako fingerstylový gitarista som si začal užívať slobodu a nezávislosť. „Skúšky mojej kapely“ boli možné každý deň, v akýkoľvek čas, ktorý som si určil…

Je nejaký spôsob, ako definovať túto techniku hry na gitare?
„Fingerstyle“ pre mňa znamená, že interpret môže nahradiť, respektíve imitovať celú kapelu len na jednom hudobnom nástroji. Dokážete na gitare zahrať gitarový part, melodickú líniu, basovú linku a zároveň to skombinovať s bicími nástrojmi a väčšinou to dokážete spraviť súčasne.

Teda ak máte na jednom nástroji zahrať melódiu, súčasne s harmóniou, basou a bicími, musí to byť asi ťažké naučiť sa to hrať. Mali ste nejakých učiteľov alebo ste k učeniu pristupovali intuitívne?
Fingerstyle je určite jeden z najťažších štýlov na gitare – aspoň v začiatkoch, pretože sa pri ňom vyžaduje absolútna koordinácia všetkých prstov. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som vyvinul odlišné štýly techník interpretácie, napríklad perkusie alebo alternovanie basy. Našťastie, dokázal som sa v tom rýchlo zorientovať vďaka klasickému vzdelaniu a pomohli mi aj mnohé videá na YouTube. Cvičil som to však dlho a venoval som tomu každú voľnú minútu. Mal som veľmi silnú motiváciu a vo svojej izbe som bol cvičiť jednu pieseň dovtedy, kým nebola bezchybne zahratá. V tom období totiž neboli žiadni učitelia, ktorí by vyučovali Fingerstyle. Väčšinou som sa učil sám a prostredníctvom videí, ale mal som aj spätnú väzbu od môjho učiteľa klasickej gitary – Helli Gattunga, ktorý ma vedel usmerniť najmä v mojich prvých kompozíciách.

Väčšinu skladieb, ktoré hráte, ste si zložili sám. Je nejaká možnosť ako definovať hudobný žáner týchto kompozícií? Alebo je to skôr fúzia rozličných štýlov?
Je veľmi náročné zaradiť moje skladby do vyhraneného štýlu. Je to crossover rôznych štýlov, ako napríklad rock, pop, blues a tiež klasika. Predsa len však ich spája jedna vec: sú všetky melodické a príjemne sa počúvajú, poslucháč sa s nimi ľahko stotožní. Je to zrejme preto, že ja sám mám rád rock a pop a zároveň dbám o to, aby vyzneli jednotlivé hlasy, harmónia, dynamika a celkový zvuk – tak, ako je to v klasickej hudbe.

Na jedno z Vašich CD ste si vybrali aj skladby Beatles, ktoré ste si zaranžovali do vlastného štýlu. Prečo práve Beatles? Čím sú piesne tejto britskej kapely zaujímavé pre súčasných hudobníkov?
Zaranžoval som piesne All You Need Is Love a Eleanor Rigby vo fingerstylovom štýle, pretože ma inšpirujú a poskytujú mi rôzne zaujímavé využitia techniky a tiež hlasy, ktoré využívam v melodických líniách. V prvej som sa pohral s harmóniou a v druhej piesni som využil kvartové intervaly. Tieto dve pesničky som si nevybral vedome, ale náhodou a stalo sa to, že ma priviedli k nádherným výrazovým prostriedkom, takže som si povedal, že ich musím vytvoriť nové aranžmány. Piesne od Beatles sú doslova naplnené hudobnými substanciami. Inšpirujú hudobníkov aj publikum a myslím si, že tento jav pretrvá navždy!

Keď si vyberiete nejakú skladbu, ktorá je dobre známa publiku a rozhodnete sa ju spracovať, dať jej novú tvár, kde sú hranice, pokiaľ si do nej dovolíte vstúpiť? Možno to už považovať za „nov“ pieseň, pretože jej sound je zmenený, musíte jedným nástrojom nahradiť celú kapelu – ako vyzerá Váš proces nového aranžmánu skladby?
Závisí to od charakteru piesne. V niektorých toho zmením veľa, pretože chcem, aby mala môj vlastný rukopis a chcem dať tej pesničke nový výraz a charakter. Z inými sa snažím narábať opatrne, pretože chcem, aby si zachovali originálnu verziu čo najviac ako je to len možné. Ak sa už rozhodnem pre prearanžovanie nejakej skladby, musí ma niečím zaujať. Či je to Groove, melódia alebo harmónia. A navyše, vždy hľadám možnosti ako experimentovať v žánroch a je to pre mňa výzva, ako otvoriť nové príležitosti pre akustickú gitaru. Napríklad, bol som jeden z prvých gitaristov, ktorý spravil aranžmán na hip hipovú pieseň pre akustickú gitaru. Boli to hity od Eminema. Hip hopové beaty sú skvelé pre gitarovú hudbu.

V súčasnosti si mnohí gitaristi odchovaní na klasickej škole vyberajú techniku Fingerstylu. Je to prekvapivé, že práve tí gitaristi, ktorí doposiaľ hrali klasické diela, dávajú prednosť tejto technike hry. Prečo si myslíte, že je dnes taký populárny?
Pretože je to zábava, znie to veľmi dobre a dokonca to aj vyzerá skvele!

Koľko albumov ste doposiaľ vydali? A ak by ste mali porovnať Vás debut s tým, čo vydávate dnes, prešli ste veľký kus cesty? Ako by ste pomenovali rozdiely vo vašej interpretácie v minulosti a dnes?
Doteraz som vydal päť sólových albumov a jeden duet v spolupráci s Ulli Bögershausenom. Bola to určite dlhá cesta. Svoje prvé demo som vydal v roku 2008 a moje najnovšie CD v roku 2018. Našťastie, ak porovnávam tieto dva albumy, počujem tam zásadné rozdiely. Moja hra výrazne napreduje, je lepšia počas tých rokov, zvlášť sa mi zlepšuje rytmika. Hrával som veľmi voľne, ako je to zvykom v klasickej hudbe. V istom momente, počas štúdií v Linzi, ma upozornil jeden jazzový muzikant, že počas mojich piesní doslova „plávam“ v tempe. Odvtedy som pri cvičení používal metronóm a poradilo sa mi vyvinúť ten správny zmysel pre groovy.

Dôverne Vás pozná aj bratislavské publikum, veď ste tu mali niekoľko koncertov. Ako vnímate naše publikum? Poznajú Vašu hudbu? Ako na ňu reagujú a aká je s nimi „komunikácia“?
Publikum v Bratislave je skvelé! Je veľmi entuziastické. Komunikácia s publikom v angličtine nikdy nie je taká vtipná ako keď komunikujem v nemčine, pretože vtipy viem dobre rozprávať len v nemčine. Ale to nie je podstatné, pretože na inštrumentálnych koncertoch, zvlášť z toho dôvodu, že hudba spája ľudí bez textu. Je schopná rozprávať príbehy pomocou zvukov. Keď to tak vezmeme vo všeobecnosti, komunikácia s publikom tvorí veľkú a podstatnú časť mojich koncertov.

Ako ste sa vlastne dostali na koncerty do Bratislavy? Je za tým Vaše priateľstvo so slovenským jazzovým gitaristom Stanom Počajim? Ako ste sa vy dvaja vlastne stretli?
Áno, to je presné. Stano je môj kamarát a stretol som ho pred pár rokmi, vďaka nášmu spoločnému kamarátovi, Markusovi Schlesingerovi, ktorý je tiež gitarista.

Počas posledných mesiacov ste mali množstvo koncertov, a to nielen v Rakúsku, ale aj v iných krajinách. Kde ste mali vystúpenia a ktorý z tých koncertov bol pre Vás najpamätnejší?
Za posledné mesiace som hral veľa koncertov v Rakúsku, Švajčiarku a Nemecku. Boli to rôznorodé koncerty. Hral som v kostoloch, kultúrnych kluboch, festivaloch, na súkromných oslavách a na tematických gitarových festivaloch. Veľmi dobre si zapamätám môj open air otvárací koncert v Grazi. Neustále lial hustý dážď počas celého môjho koncertu, ale všetci ľudia zostali až do konca a dokonca aj spievali pesničky! A po poslednej piesni prestalo pršať a vyšlo slnko.

Ako sa Vás štýl interpretácie zmenil za tie roky?
Štýl mojej interpretácie sa mení neustále. Závisí od nálady, miesta, priestoru, vždy hrám moje skladby odlišne a znovu objavujem hudbu v ten konkrétny moment. Je to veľmi dôležité, lebo potom by tie koncerty boli rovnaké a nudné. Chcem, aby boli zaujímavé a zmysluplné rovnako pre mňa ako interpreta, ale samozrejme, aj pre obecenstvo. Navyše, moje kompozície sa rozvíjajú a za času na čas sa v istých detailoch menia.

Nedávno ste si postavili vlastné hudobné štúdio. Ako prišiel tento nápad? A koľko času tam trávite denne?
Nedávno som sa presťahoval k mojej snúbenici do nového, priestranného bytu na predmestí Viedne, ktorý sme našli úplne náhodou. Bolo pre mňa dôležité, aby som tam mal samostatnú izbu, kde by som mohol tvoriť hudbu hocikedy. V suteréne je veľký priestor, ktorý je suchý a je priam dokonalý na takéto účely. Má dokonca hrubé múry, ktoré poskytujú výbornú izoláciu, takže si tam môžem hrať, kedy sa mi zachce, dokonca aj v noci. Denne tam strávim okolo šesť hodín.

Je pre Vás komfortné mať svoje vlastné štúdio?
Áno, je to snom každého muzikanta. Môžem si tam hrať a nahrávať kedy sa mi len zachce.

Aké sú Vaše hlavné kritériá na výber skladieb, ktoré sa rozhodnete prepracovať?
Pieseň musí mať dobrú hudobnú substanciu, spevnú melódiu, peknú harmóniu alebo zaujímavý rytmus. A samozrejme, musí sedieť pre akustickú gitaru.

Ktorý hudobný žáner je Vám najbližší? Je to jazz, popmusic, rock alebo fúzia rôznych štýlov?
Je to mix popu, rocku, funky a klasickej hudby. Niekedy pridám aj bluesové skladby, hip hop či swing.

Keď hráte na gitare, veľmi dobre pracujete s dynamikou, čo je na gitare (ale aj na akomkoľvek hudobnom nástroji) veľmi náročné. Je to pre Vás viac emocionálna záležitosť alebo súvisí s tým, že máte klasické vzdelanie?
Ďakujem! Áno, práve dynamika je v piesni pre mňa najdôležitejšia. Vychádza zo mňa veľmi prirodzeným spôsobom, v podstate už od čias, keď som ako dieťa nahrával svoje prvé nahrávky a hral na trombóne. Dynamika pomáha vytvárať v hudbe napätie a uvoľnenie.

Ak by ste to mali porovnať – publikum na Vašich koncertoch viac reaguje na štandardy, teda známe pesničky, alebo skôr na Vaše kompozície?
Väčšinou je to tak, že reagujú viac na známe pesničky, ale často sa mi po koncertoch stáva, že ľudia prídu za mnou a povedia mi, že sa im veľmi páčili moje skladby, najmä tie pomalšia a tichšie, ktoré poznajú z albumov. Moje vlastné skladby sa ľuďom dostanú „pod kožu“ omnoho intenzívnejšie.

Prednedávnom sme robili rozhovor s gitaristom Markusom Schlesingerom. Ste vy dvaja priatelia? Alebo je to len hudba, ktorá vás spája?
Poznáme sa s Markusom asi 10 rokov. V podstate nás dal dokopy záujem o štýl Fingerstyle. Medzičasom sa z nás stali dobrí kamaráti a máme si toho veľa čo povedať aj mimo témy o gitare.

Aké sú Vaše plány do budúcna? Uvidíme Vás ešte hrať aj v Bratislave?
Počas ďalších týždňov plánujem vydať nejaké nové pesničky – cover verzie na mojom YouTube kanáli – www.youtube.com/simonwahl -a hrať veľa koncertov. Ale koncert v Bratislave je veľmi dobrý nápad! Mal by som sa ozvať Stanovi! 

Mimochodom, máte rád naše hlavné mesto?
Áno, Bratislava sa mi veľmi páči. Bol som tam dokonca niekoľkokrát bez gitary. Napokon, je to pomerne blízko Viedne. Raz som docestoval loďou, inokedy vlakom a raz aj na bicykli…

A posledná otázka: Aký máte dnes vzťah ku klasickej hudbe? Je pre Vás zaujímavá ako pre skladateľa, hudobníka alebo ju len počúvate? Akí skladatelia sú Vám najbližší?
Ku klasickej hudbe mám veľmi špecifický vzťah: na jednej strane, veľmi rád som hral klasické diela počas celého môjho života, na druhej strane, takmer nikdy ich nepočúvam. Vždy som mal rád Bacha, Francisca Tarregu či Isaaca Albeniza. Z hudobného hľadiska považujem klasickú hudbu za veľmi inšpiratívnu, pretože je v nej toho toľko na objavovanie! Ale väčšinou si ju rád hrám sám, aby som si mohol prejsť všetkými jej detailmi – či už prstami, ale aj sluchom.

 

Simon Wahl: Fingerstyle is freedom and independence for me

For the Fans of Simon Wahl we decided to publish an English version of the interview. Enjoy! And plus we added a new video by Simon: a beautiful ballad by Ed Sheeran. Just listen to a special acoustic guitar – by the way, not just the chocolate color is beautiful, but also the sound is amazing!

How do you remember your first contact with music?
My parents heard CDs by J. S. Bach, The Beatles and The Doors and I loved them as a kid. At the age of 5 I started to learn the recorder and when I was 6 I started to play the trombone.

When did you start to play guitar? What inspired you to play this instrument?
At the age of 13 I heard the Red Hot Chili Peppers on the radio for the first time and I was so excited about the sound of the guitar that I really wanted to learn it. My parents enrolled me at a music school for classical guitar lessons.

https://www.youtube.com/watch?v=47oG6C0Zp6U

Were the beginnings difficult for you?
No not at all. From the first guitar lesson I was motivated and practiced a couple of hours every day, even though in the beginning it was more of a technical practice than playing real songs.

If you remember your beginnings – how much hours per day you had to practice in the past? And how much now?
The practice time has always varied a lot. In the first years it was 1-2 hours, as a teenager I played the guitar for 2-5 hours. During my classical guitar studies it was also 2-5 hours and today I play between 2 and 9 hours per day.

You played several techniques and later you discovered Fingerstyle. What is the advantage of this style?
Yeah, first I played classical guitar and then electric guitar. In 2008, during my baccalaureate my former student rock band fell apart and it was in time when I discovered fingerstyle guitarist Andy Mckee on YouTube. I loved his playing and the ability to play bass, drums and guitar on one guitar at a time. The years before, I already composed for my band. Now I started to compose for my one-man-band as a fingerstyle guitarist and I enjoyed the independence. „Band rehearsals“ were possible from now on every day at any time.

Is there a way how to describe this style?
„Fingerstyle“ for me means to imitate a whole band with only one acoustic guitar. You play fingerpicking, melodic playing, bass lines and percussion and most of them at the same time.

Fingerstyle includes, that you can play on the guitar at the same time the melodic line, harmony, bass line plus partly also drums. Was it difficult to learn it? How much did you practice and where? Did you have some teachers or it was more an intuition?
„Fingerstyle“ is certainly one of the most diffiucult styles on guitar at the beginning, because the coordination of all fingers is very much in demand. It also took a few years for me to gradually develop different playing techniques, such as percussion or alternating bass. Luckily, I was able to read music early on through my classical training and the YouTube videos also helped enormously with the replay of fingerstyle pieces. At that time I played a lot, every free minute. I was extremely motivated and just practiced the pieces and techniques in my room until they worked out. At that time, there were no teachers teaching fingerstyle. Most of the time I taught myself with YouTube, but my then classical guitar teacher Helli Gattung could give me valuable feedback on my first fingerstyle compositions.

Main of your repertoire are your own compositions. Is there a way how to describe the musical genre or is it a fusion of different style?
It’s hard to put my compositions in a style. They are for sure a crossover of many different styles such as Rock, Pop, Blues and Classic. Nevertheless, they all have common things: they are all very melodic and go well in the ear. This is probably because I love rock and pop music myself and at the same time I attach great importance to voicing, harmony, dynamics and sound, as they are celebrated in classical music.

You have a lot of inspiration in music – for example one of your CDs consists of the Beatles songs in your own version. Why did you choose exactly the Beatles? Are the songs of this band still interesting for contemporary musicians?
I arranged the songs „All You Need Is Love“ and „Eleanor Rigby“ for fingerstyle because they inspired me to interesting playing techniques and voicing for the melody lines. In the first song I use high harmonics and in the second one rocky quart intervals. So I did not choose them consciously, but by chance they led me to beautiful voicings, so I had to arrange them. The Beatles songs are full of musical substance. They inspire musicians and audiences forever!

If you pick up a well known song and you work with it, how much do you change it? It is not a really new song, but still, the sound of it has changed and by one instrument you have to supply the whole band. How do you do the arrangements?
That depends on the song. I change some tracks a lot because I want to do my own thing and give the song a new character. With others I try to keep the song as original as possible. In some way, the song has to tease me. Be it the groove, the melody or the harmonies. In addition, I’m always looking for new challenges and new genres that I open up for the acoustic guitar. For example, I was one of the first fingerstyle guitarists who arranged hip hop on acoustic guitar with some EMINEM hits. The hip hop beats are just great for the body of the guitar.

Nowadays a lot of acoustic guitar player choose Fingerstyle and it is surprising, that also classical guitarist with very good technique, who play classical music with classical technique play this style. Why do you think it is so popular?
Because it’s fun, sounds good and looks great!

How many CDs you have nowadays? And if you compare your debut CD – was that a long way? Can you see some differences how you played in the past and how now?
So far I’ve released five solo albums and one duo album with Ulli Bögershausen. It was certainly a long way. I released my first Fingerstyle demo CDs in 2008, my newest CD in 2018. Luckily, when comparing the two albums, I can hear big differences. My playing has gotten better and better over the years, especially rhythmically. I used to play very freely, as it is customary in classical music. At some point during my guitar studies in Linz, a jazzer made me aware that during my songs I sway a lot in the tempo. Since then, I practice a lot with the metronome and develop a good sense for groove.

You also played some concerts in Slovakia – Bratislava. What do you say about our audience? Do they understand your music? Is there a “communication” with you and the audience?
The audience in Bratislava was great. Very enthusiastic! The communication with the audience in English is never as funny as in German, because I can only say good jokes in German, but that’s not so bad at instrumental guitar concerts. Because music connects people without texts and is able to tell stories with sounds. Generally communication with the audience is always a big part of my shows.

How come, that you had concert in Bratislava? Is it because of your friendship with Slovak guitarist Stano Počaji? How did you two meet?
Yes exactly. Stano is a friend of mine and I met him a few years ago about a mutual friend who is also a guitarist, Markus Schlesinger.

During the last months you had a lot of concerts not only in Austria, but also in other countries. Could you name them and briefly describe the concerts? Which was for you the most memorable?
In the last months I played a lot in Austria, Switzerland and Germany. They were very different concerts. I have played in churches, cultural clubs, on festivals, in living rooms and on guitar festivals. I can remember my open air concert in Graz very well. It was pouring like a bucket all the time, but the audience stayed till the end and sang along on some songs! After the last song, the sun came out and the rain stopped.

Do you think your interpretation has changed during those years?
Yes, the interpretation of my pieces changes all the time. Depending on the mood and location, I always play my pieces a little differently and I reinvent the music in the moment. This is important so that all the concerts aren’t getting boring and remains exciting for both me and the audience. In addition, my compositions continue to evolve and are refined from time to time in detail.

In your house you built your own sound studio. How come this idea? And how many hours you spend there?
I recently moved with my fiancée to a new apartment on the outskirts of Vienna, which we discovered by accident. It was important for me that I have my own music room where I can work anytime. In the basement there is a large dry space, which is perfect. The old thick walls of the house insulate so well that I can practice even at night. I spend about 6 hours a day there.

Is it comfortable for you to have your own studio and why?
Yes, it is the dream of every musician. I can practice and record there any time.

If you start to work with a song – and do a cover of this song, what is the main criterion that you pick it up?
The song needs musical substance, a great melody, beautiful harmonies or a cool rhythm. It also has to work on an acoustic guitar.

Which musical genre are the most close to you? Is it jazz, pop music, rock, or a fusion of different style?
It’s a mix of pop, rock, funk and classical music. Sometimes I add some blues, hip hop or swing music.

When you play guitar, the most interesting and beautiful element is your work with dynamics. Well, this is a quite difficult thing and it needs a lot of practice. Or you just do it most by your feelings?
Thanks a lot! Yes, the dynamics are important to me. It comes out of me very naturally, since I played very dynamic music on the recorder and the trombone as a child. The dynamics help to create tension and relaxation.

If you could compare it – during your concert, the audience is more interactive to the standards song – your cover version or your own compositions?
Most of the time the audience goes off with the well-known cover songs. But after the concert people often tell me that they liked my quiet own songs better. My own compositions usually go deeper under the skin.

In the last weeks we did and interview with Markus Schlesinger. Are you two guys friends? Or is it a music which makes a strong connection between you?
Markus and I have known each other for almost 10 years. First, the fingerstyle guitar brought us together (through Youtube). Meanwhile, we are good friends and also do a lot together without a guitar.

I don’t like really to compare to musicians – but if you compare Markus and you, I fell like Markus is playing by using more intuitive process and emotion and you are more rational type of musicians. Do you agree?
Hard to say. At the beginning of composing, I am also a very intuitive and emotional type, but in the development of a piece I go more and more rationally into the voicing and the structure of the piece. But the emotion is at my highest priority during the whole process.

What are your plans for the future? Do you plan to have a concert in Bratislava?
In the next weeks and months I will release some new cover songs on my Youtube channel (www.youtube.com/simonwahl) and play many concerts. A concert in Bratislava is a good idea! I should ask Stano again! ☺

By the way, do you like our capital city?
Yes, I like Bratislava. I have been there a few times without a guitar. It is also pretty close from Vienna. Once I came by boat, once by train and once by bicycle. ☺

And the last question: what is your relationship with the classical music? Is it interesting for you – from the point of you of a musician or mostly you listen to it? If yes, which composers are close to you?
I have an interesting relationship with classical music: On the one hand, I have always liked to play classical music myself all my life, but on the other hand, I almost never listen to it. I’ve always liked composers like J.S. Bach, Francisco Tarrega or Isaac Albeniz. From a musician point of view, I find classical music very exciting because there is so much to discover. But most of all, I like playing them myself to get all the details through my fingers and ears.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto a video: archív Simona Wahla: Bernhard Maurer, Lukáš Bezila


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno