Operný dom našich susedov v Maďarsku aj tohto roku uvedie Wagnerovo veľkolepé dielo počas Veľkonočných sviatkov.
Poslednú Wagnerovu hudobnú drámu uvedie v tomto roku Maďarská štátna opera v dňoch 29. a 31. marca 2024 v réžii Andrása Almási-Tótha ako vrchol Veľkonočných sviatkov. V hlavných úlohách sa predstavia Mihály Kálmándy (Amfortas), Péter Kálmán (Klingsor), Péter Fried (Titurel), Gábor Bretz (Gurnemanz), István Kovácsházi (Parsifal) a Andrea Szántó (Kundry), súbory OPERY diriguje Michael Boder.
Parsifal v Budapešti: očarujúca zvuková katedrála, moderné divadlo pre súčasného diváka
Vlani nové, moderne spracované dielo nanovo zrežíroval András Almási-Tóth a jeho inscenácia vystriedala tradične spracovanú verziu, ktorá sa v budapeštianskom opernom dome celé roky uvádzala. Diváci ju však považovali za depresívnu, preto mladý režisér vytvoril úplne iné dielo. Dokonca sa v jeho závere mierne odkláňa od libreta. Režisér Almási-Tóth András sa novým, moderným prístupom snaží osloviť súčasného diváka.
Režisér Parsifala: Wagner písal pre javisko. Nestačí počúvať jeho hudbu, aby ste pochopili jeho dielo
Wagnerova posledná hudobná dráma, ktorou dal skladateľ zbohom tomuto svetu, sa dočkala fascinujúceho hudobného naštudovania pod taktovkou šéfdirigenta Maďarskej štátnej opery Kocsára Balázsa. Za dirigentským pultom ho tohto roku vystrieda Michael Boder – nemecký operný a koncertný dirigent, s medzinárodnou pôsobnosťou. Šéfdirigent Kráľovského dánskeho divadla pravidelne dirigoval vo Viedenskej štátnej opere, ale i iných svetových operných domoch.
Kocsár Balázs: Wagnera ľudia buď nenávidia alebo milujú
Vo svojej poslednej hudobnej dráme Parsifal Wagner píše o strachu zo svetských pokušení a hriešnych túžob zasadených do príbehu o vykúpení. Dielo je vlastne slávnostnou scénickou hrou, nie operou. Mnoho ľudí – možno z vlastného strachu – vyčítalo autorovi hudby to, čo možno považovať za cnosť a zvláštnu zložitosť diela, teda že cirkevnú tému spracúva osobným pohľadom. Wagner mieša náboženské a profánne poňatie lásky.
Wagnera fascinovala téma Svätého grálu, ktorú spracoval aj prostredníctvom tejto divadelnej hry. Nachádzame v nej rôzne postavy, aj nejednoznačných charakterov, ktoré sa vyberú rôznymi cestami – práve to dalo režisérovi voľnú ruku.
Záver diela, ktorý je však striktne napísaný nielen v scénických pokynoch, ale i partitúre, režisér rešpektuje, hoci si dovolil od libreta aj odchýlky: ide o uzdravenie Parsifala, ktorý je momentom jeho prebudenia, no nielen jeho, ale prebudenia celej spoločnosti. Odovzdáva tak publikum posolstvo jednotlivca vyjadrujúce obraz celej spoločnosti. Svätý Grál bol je a bude symbol ľudského života.
Zažiť predstavenie Parsifala, posledné Zbohom Wagnera s týmto svetom, jeho intenzívnu hudobnú drámu, v ktorej hovorí o strachu zo svetských pokušení a hriešnych túžob zasadených do príbehu o vykúpení, je mimoriadnym zážitkom. Vlani ho mala možnosť zažiť aj naša redakcia. Odporúčame milovníkom operného umenia, špeciálne priaznivcom Wagnerovho diela!
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Foto: Berecz Valter
