V Koncertnej sieni Klarisky sa v rámci 44. ročníka Gitarového festivalu J. K. Mertza konal koncert švédskeho gitaristu Johannesa Möllera, ktorý poslucháčom predviedol, ako vyzerá hudobný výlet do mimoeurópskych kultúr.
Éterické, snivé, transcendentálne. Aj tak by sa dali nazvať kompozície z pera Johannesa Möllera, ktorý ako interpret klasickej gitary presiahol štandardné hranice – či už v jeho skladbách alebo v osobitom interpretačnom štýle. Keďže už ako 13-ročný stál pred veľkým publikom a následne sa spustila lavína stoviek koncertov, veľmi skoro pochopil, že musí ísť po vlastnej ceste. Hrať skladby klasickej gitarovej literatúry by v jeho prípade mohlo byť skôr kontraproduktívne, pretože tvorba jeho tónu nesie znaky excentrickosti, osobitosti a sám hudobník a skladateľ je natoľko špecifický, že lepšie sa môže uplatniť vo vlastnej tvorbe.
Johannes Möller sa vybral cestou skúmania mimoeurópskych kultúr, konkrétne sa zameral na čínsku a indickú hudbu, ktorých prvky implementuje do svojej tvorby. Už úvodná skladba koncertu nazvaného podľa jeho albumu – Eternal Dream, A Star in the Sky, a Universe Within, sa začína meditatívnou introdukciou, ktorá výrazne evokuje mimoeurópske kultúry nielen tonalitou, ale aj štýlom jeho hry na gitare. Voľné, pomalé tempo kompozície, ktorá len vzdialene pripomína pieseň, pretože je rozvinutá do pomerne komplikovanej hudobnej formy nemá nič spoločné so zvukovosťou európskej hudby. Od prvého momentu vieme, že Johannes rozvíja príbeh, ktorý má svoj vnútorný scenár a je len na poslucháčovi, či si k nemu dokáže predstaviť rôznofarebnú paletu obrázkov. Je až obdivuhodné, aké registre – extrémne nízke a extrémne vysoké, dokáže tento interpret využívať s takou ľahkosťou, akoby to bolo štandardné a bežne využívané v gitarovej hudbe. Aj štruktúry jeho kompozícií sú uspôsobené skôr mimoeurópskym kultúram ako tým európskym. Nenájdete v nich typickú tému, ktorej by ste sa mohli „chytiť“, ide skôr o parciálne sekvencie, ktoré na prvé počutie znejú ako improvizácia. Napriek tomu ako celok dávajú logický zmysel. Hlavne však ide o atmosféru, ktorú nimi dokáže vytvoriť. Ak je jeho skladba o sne, dni, noci či kvitnúcej kvetine, zreteľne v jeho hudbe tieto obrazy pri troche fantázie nájdete. Pomáha mu v tom jeho technika, ktorá je excelentná. K tomu bezchybná, citlivá dynamika a v priestoroch Klarisiek sa jeho gitara vynímala aj pianových partoch tak čisto a zreteľne, že ešte viac umocnila duchovný zážitok z hudby.
Kým prvá časť koncertu pozostávala z Möllerových kompozícií, v druhej uviedol výber z čínskych ľudových piesní a s hudbou sme cestovali do Indie za rágami. Mimochodom, táto fascinácia (najmä čínskou hudbou) švédskeho interpreta a skladateľa znie síce na pohľad zvláštne, ale faktom je, že od roku 2018 zástupcom spoločnosti Zheng´an Guitar z Číny, ktorá je najväčšou investíciou svojho druhu v dejinách gitary. Ako sa uvádza v bulletine a ako to aj sám interpret na koncerte komentoval, Zheng´an je mesto v oblasti Guizhou, pre ktoré sa stala výroba gitár a gitarová kultúra hlavnou prioritou. Mesto podporilo stovky spoločností na výrobu gitár, aby založili svoju výrobu práve tu. Dnes sa tam vyrobí okolo 5 miliónov gitár ročne. Vo výstavbe je koncertná hala určená gitare, gitarové múzeum a 99-metrová gitarová veža. Napokon, jednu zo skladieb z prvej časti koncertu venoval aj pomenoval práve po tomto meste – The City of Guitar (Zheng´an).
Päť čínskych piesní v druhej polovici koncertu vychádzalo z ľudovej hudby, no aranžmány si spravil sám skladateľ. Ku každému príbehu poskytol vysvetlenie, pretože čínska poézia, kde aj kvety, vánok či kvapka dažďa majú svoj vlastný život, poskytujú skladbám obsah – v našom ponímaní programovosť. Už k prvej – Mesiac a kvet na vode, sme od Möllera počuli vysvetlenie, že v piesni nemáme vidieť samotný kvet, ale len jeho odraz na vode. Je až neuveriteľné, ako na gitare možno interpretovať s takou presvedčivosťou mystikou a poetickým svetom presiaknutú čínsku ľudovú hudbu, ktorá neznela ako hudba z východnej Ázie len pre typickú tonalitu. Celková atmosféra a špecifická tvorba tónu na gitare spôsobili, že sa publikum naozaj ocitlo mimo európskeho kontinentu. Ani gitara neznela ako klasická gitara, ale pripomínala pestrú paletu čínskych hudobných nástrojov, ktoré možno počítať na desiatky. Odraz kvetu na vode totiž nebol zrazu len počuteľný prostredníctvom intímneho sólo vystúpenia, ale hlavne viditeľný. Johannesovi sa podarilo preniknúť do hĺbky, no hlavne podstaty čínskej hudby, ktorá má pre Číňanov úplne iný zmysel ako v Európe. Obdobne ako čínska medicína, tak aj hudba pre nich veľmi silne ovplyvňuje ľudskú dušu a má takú moc, že dokáže harmonizovať rácio aj emócie človeka. Navyše je výrazne spätá s prírodou, preto aj v ďalšej piesni Jemný jarný dážď a vánok sme v sekvenciách doslova počuli paletu tónov pripomínajúcich tieto prírodné úkazy. Výrazovo najsilnejšou bola čínska ľudová pieseň V noci kvitnúci púštny kvet, o ktorej interpret porozprával pred jej uvedením príbeh: ide o vzácny kvet rastúci v púšti, ktorý kvitne len raz v roku, a to v noci. Magická hudba osamelú kvetinu v púšti, ktorá v tichu a tme kvitne, aby sa opäť na celý rok skrývala pred „svetom“, priam maľovala ako obraz.
Interpret, ktorému učarovali východné hudobné kultúry, nie je len gitaristom, ktorý dokáže ľudovú hudbu zahrať. Do mimoeurópskych kultúr je potrebné najprv preniknúť do ich hĺbky, chápať podstatu, tonalitu, významovosť a ich poéziu. A Švéd Johannes Möller sa je v tomto ozajstný majster, pretože dokázal povýšiť toto umenie do koncertných sál tak, aby jeho prapodstata ostala nedotknutá.
Zuzana Vachová
Foto: Gitarový festival J. K. Mertza – Rudolf Biháry
