V súčasnosti už vieme, že do uzávierky (19.10. 2020) vyplnilo formulár MK SR približne 6-tisíc ľudí pracujúcich v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Na odpoveď, či ministerstvo využíva aj údaje z databázy so 40-tisíc subjektmi, ktoré v minulosti prácne získala skupina expertov, sme nedostali jednoznačnú odpoveď.
Na našom portáli sme v pondelok 19. októbra publikovali rozhovor s Janou Orlickou, ktorá informovala o analýze kultúrneho a kreatívneho priemyslu realizovanej na Ministerstve kultúry SR. Jej výsledkom mala byť databáza údajov o subjektoch pracujúcich v kultúrnom a kreatívnom priemysle v jednotlivých regiónoch na Slovensku. Pred touto finálnou fázou sa však projekt pozastavil, no všetkými zozbieranými údajmi by MK SR malo disponovať: „Analýza zahŕňala zoznam 29 652 zárobkovo činných osôb a živnostníkov, 518 rozpočtových a príspevkových organizácií, 590 neziskových organizácií a 14 299 firiem. Celý playlist subjektov bol doplnený o základné údaje ako IČO, DIČ, adresa, mailová adresa a telefónny kontakt, počet zamestnancov, zriaďovateľ, druh vlastníctva atď.,“ povedala nám v rozhovore Orlická.
Hoci spomínaný zoznam subjektov kultúrneho a kreatívneho priemyslu zoradených podľa ekonomických činností, vrátane objemu ich príjmov, bol analýzou z rokov 2015, 2016, 2017, mohol v súčasnom akútnom stave poslúžiť ako dobrý odrazový mostík práve na pochopenie celkového obratu sektora analyzovaného tri roky po sebe, pri určení východiskového objemu financií pred ekonomickým prepadom za rok 2020, spôsobeným pandemickou krízou. Rovnako mohol byť aj cenným zoznamom osôb pracujúcich v kultúrnom a kreatívnom priemysle.
Oslovili sme Ministerstvo kultúry SR s upriamením na rozhovor s Janou Orlickou s tým, že respondentka v rozhovore okrem iného uvádza, že expertný tím Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín SR do roku 2030 pripravil v roku 2018 analýzu viac ako 40-tisícov subjektov podľa existujúcich NACE štatistických kódov, ktoré sú uvedené v daňovom priznaní. Hovorca MK SR Matúš Bystriansky reaguje: „Analýza spomínaná v rozhovore bola súčasť prípravy podkladov pre tvorbu Stratégie rozvoja regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín. Slúžila ako zdroj odhadu veľkosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, bola spracovávaná agregovane, so základným zámerom porovnania jednotlivých regiónov vzhľadom na zloženie a veľkosť KKP. Zdrojom dát boli databázy FinStat, dáta boli spracovávané agregovane, nie vzhľadom na individuálne subjekty, ale vzhľadom na skupiny subjektov podľa NACE kódov. Táto analýza nikdy neslúžila, ani nemala slúžiť ako register ľudí pracujúcich v KKP.“
Naopak, podľa vyjadrení Orlickej, MK SR musí mať k dispozícii celý zoznam subjektov pôsobiacich v kultúrnom a kreatívnom priemysle, nielen predmetnú analýzu trendov, zamestnanosti, obratu rozdelenú na regióny.
Hoci Ministerstvo kultúry argumentuje tým, že prvoradý zámer analýzy bol odlišný, stále nerozumieme, čo rezortu bráni pracovať a využiť všetky tieto získané údaje na vznik a formovanie presnej, aktualizovanej databázy, ktorá by zodpovedala aj súčasným potrebám.
Hovorca Bystriansky ďalej reaguje: „Na MK SR aj v súčasnosti pracujeme s viacerými zdrojmi dát – Satelitný účet kultúry a kreatívneho priemyslu (pre MK SR spracováva Infostat), databázy FinStatu (máme k dispozícii rozšírený prístup), anonymizované dáta z Finančnej správy SR. Všetky tieto zdroje používajú na identifikáciu subjektov KKP spomínané NACE kódy, kde zo skúsenosti vieme, že veľa subjektov KKP nemá uvedený správny NACE kód zodpovedajúci kultúre. Ale všetky tieto zdroje dát využívame a budeme naďalej využívať pre analytické účely a pre spresňovanie odhadov.“
Samotná Orlická v článku upozorňuje na disproporcie pri budovaní zoznamu ľudí podľa povolaní, čo bola ambícia formuláru MK SR a podľa ekonomických činností, ktoré sú výsledkom štatistického zisťovania. Hovorí: „Na druhej strane, už existujúce povolania, ktoré sa dajú vo formulári navoliť, nevieme spätne identifikovať v štatistických údajoch ekonomických činností. Tie sú v daňovom priznaní označené NACE kódmi a zhŕňajú viaceré činnosti a povolania dokopy. Ľavú stranu teda nevieme celkom porovnať s pravou. A tento proces mi tu chýba.“ Zdôraznila, že to, čo jej vo formulári chýba, je spätná kontrola označenia SK-NACE kódu, ktorý by aktéri odpísali z daňového priznania. Viaceré povolania sú totiž vložené pod jeden SK-NACE kód.
Rezort kultúry sme oslovili práve v súvislosti so spusteným formulárom – už ukončeným zberom dát, ktoré realizovalo MK SR. Prečo nevyužije už existujúcu databázu, kde skupina expertov spracovala stav viac po sebe idúcich rokov, neaktualizuje už pripravené rozsiahle štatistické údaje, neukončí tento proces spustením v článku menovanej interaktívnej stránky? Navyše, išlo predsa o verejné financie, ktoré boli v minulosti na tento proces využívané. V súčasnosti začali na MK SR od nuly. Ľudia pracujúci KKP mali len desať dní na vyplnenie formulára. Sľubovalo si MK SR od tohto formulára viac ako desaťtisíce subjektov, ktoré má v súčasnosti k dispozícii? Nebola by už existujúca databáza výraznou pomocou – napríklad aj pri sľubovanej expresnej pomoci v pandemickej situácii? Na tieto otázky sme dostali z rezortu kultúry odpoveď: „Náš registračný formulár má aj dôležitú úlohu priniesť zdroj dát pre odhad poklesu príjmov a výdavkov v medziročnom porovnaní 2019 a 2020. Uvedomujeme si, že tento odhad bude indikatívny, ale bude to najlepšia dostupná možnosť, keďže všetky štatistické zisťovania v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu sa realizujú až po skončení kalendárneho roka. Sme aj presvedčení, že formulárom sa nám podarí zachytiť tie subjekty KKP, ktoré v iných zisťovaniach nie sú zachytené,“ vyjadril sa hovorca Matúš Bystriansky.
Dnes už vieme, že do uzávierky (19.10. 2020) vyplnilo formulár MK SR približne 6-tisíc ľudí pracujúcich v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Na odpoveď, či ministerstvo pracuje aj s predmetnou databázou, v ktorej je registrovaných vyše 40-tisíc subjektov, sme nedostali jednoznačnú odpoveď. Z odpovedí hovorcu Bystrianskeho však máme pocit akoby ministerstvo reagovalo len na analýzu, a nie na konkrétne dáta, ktoré by v tejto situácii mohli byť viac než nápomocné.
Za redakciu pridávame na záver krátke zamyslenie šéfredaktora Antona Faraonova: nenastal už v súčasnosti konečne ten správny čas na to, aby sme sa prestali biť do pŕs a vykrikovať si navzájom, kto má väčšie zásluhy? Nelichotivou skutočnosťou uplynulých desaťročí, ktorými je poznamenaná najmä štátna sféra, je popieranie akýchkoľvek pozitívnych činov a konaní „mojich predchodcov“, hľadanie chýb a nedokonalostí namiesto konštruktívnej analýzy aktuálneho stavu a následného kontinuálneho nadviazania na existujúce projekty, výskumy, analýzy…
Nikto predsa nikomu nebráni presadzovať si váš názor a nasmerovať ďalší vývoj podľa vlastného uváženia a primerane danej funkcii, ktorú zastávate. Otázka znie, prečo vždy musíte začínať od začiatku. Za štandardných okolností normálnej existencie ľuďom už tieto vaše hry ani neprekážajú. Zvykli sme si. Berieme to ako politický folklór. Žiaľ, v súčasnej dobe si musíte uvedomiť, že množstvo ľudí naozaj bojuje o prežitie. Prestaňte riešiť, kto s návrhom prišiel, kto z vás bude pod návrhom podpísaný a ktorá z politických strán sa s výsledkom bude chváliť. Je oveľa dôležitejšie, aby sa bolo čím chváliť. Ľudia v KKP (ako ich skratkovito nazývate), sú reálne, živé bytosti, a nielen štatistický údaj. Tí ľudia v súčasnosti čelia existenčným problémom – a to nie z vlastnej viny. Tak prosím vás, skúste ich konečne vnímať s úctou a vážnosťou, akú si zaslúži každý jeden človek, ktorý je plnohodnotným členom spoločnosti.
Anton Faraonov, Zuzana Vachová
Zdroj foto: Ilustračné foto: DNS
