Slávny huslista a a bývalý riaditeľ NACO Pinchas Zukerman sa musel ospravedlniť za výroky s rasistickým podtónom na adresu ázijských hudobníkov.
Uplynulé dni žijú kultúrne rubriky svetových médií škandálom okolo slávneho izraelského huslistu, violistu a dirigenta, ktorého v roku 1998 menovali za umeleckého riaditeľa symfonického orchestra NACO (National Arts Centre Orchestra) v Ottawe.
O konflikte, ktorý vznikol medzi ním a študentmi, informovali viaceré zdroje, vrátane The New York Times, violinist.com a classicfm.com. Či skutočne išlo o také zámerné poníženie s rasistickým podtónom, alebo skôr o nešťastné vyjadrenie na online hodine s ázijskými študentmi, posúďte sami. Tým, že sa všetko rozmazalo v médiách, hoci išlo o výučbu, výmenu názorov, a najmä odovzdávanie skúseností mladej generácii, napokon sa samotný Zukerman vyjadril a ospravedlnil sa.
Majstrovský kurz sa uskutočnil v rámci bienále Starling-DeLay Violin Symposium, ktoré sa organizuje pod hlavičkou prestížnej Juilliard School v New Yorku. Práve táto hodina mala byť vrcholom sympózia, no napokon sa tak nestalo a škola sa rozhodla predmetné video ani nezverejniť. Na hodine bola zhruba stovka študentov, no hudobník sa pozastavil nad interpretáciou dvoch huslistiek. Potom, čo dve sestry, huslistky, hrali pred Zukermanom, údajne kritizoval ich techniku. Vyjadril sa, že je príliš dokonalá a povedal a potrebujú do hry dostať „trochu viac sójovej omáčky“. Zukerman sa pokúšal povzbudiť mladé ženy, aby na hudobnom nástroji „spievali“, teda z hudobného hľadiska, aby hrali viac lyricky, a povedal: „Viem, že v Kórei nespievajú.“ Tieto komentáre boli okamžite zverejnené na stránke violinist.com, samozrejme, zamierené len na pôvod interpretiek a na údajne rasisticky motivované poznámky Zukermana, nie na zmysel jeho snahy o zlepšenie interpretácie.
Obe študentky to zobrali osobne, hoc je všeobecne známy fakt, že technika mmnohých muzikantov z ázijských krajín je často dokonalá, no práve prirodzený zmysel pre výstavbu kantilény je niečo, čo obvykle v ich hre chýba. Takéto usmernenie a rada v interpretácii sa však pre huslistu stala osudnou. Nastala slovná prestrelka a jedna zo sestier poukázala na to, že je polovičná Japonka, nie Kórejčanka, na čo vraj Zukerman pohotovo reagoval: „V Japonsku tiež nespievajú.“ Následne vraj samotný slávny huslista napodobnil stereotypný ázijský štýl spevu a uzavrel svoj postoj k málo spevnej interpretácii dvoch sestier: „To nie je spev.“
Zukerman sa následne ospravedlnil a poznamenal, že sa z toho „naučil niečo cenné“ a sľúbil, že sa v budúcnosti „polepší“. Dokonca napísal obom zmienených študentkám list, v ktorom sa im ospravedlnil.
„Nie je pre mňa nič dôležitejšie, ako odovzdať vedomosti, ktoré som nazbieral počas svojej kariéry, ďalším generáciám,“ napísal vo svojom vyhlásení. „Na piatkovom majstrovskom kurze som sa snažil niečo sprostredkovať týmto dvom neuveriteľne talentovaným mladým hudobníčkam, ale slová, ktoré som použil, boli kultúrne necitlivé… Je mi ľúto, ak som niekomu spôsobil nepríjemnosti. Nemôžem to vrátiť späť, ale úprimne sa ospravedlňujem.”
Vedenie spoločnosti Juilliard sa rozhodlo nezverejniť video majstrovského kurzu, ktoré viedol Zukerman. Škola sa ospravedlnila za „necitlivé a urážlivé kultúrne stereotypy. Tieto poznámky nereprezentovali hodnoty sympózia alebo Juilliard School,“ uvádza sa v stanovisku školy.
Ázijskí interpreti sa už celé desiatky rokov stretávajú s hodnoteniami, že ich hra je príliš technická alebo bez emócií. Za redakciu dodávame, že je okamžite rozpoznateľné, ak títo hudobníci študujú v Európe. V Amerike reagovali principiálne. Poukazujú na to, že vlna protiázijskej nenávisti v Spojených štátoch v posledných mesiacoch zvýšila obavy zo zaobchádzania s ázijskými interpretmi. Hyeyung Yoon, huslistka, ktorá minulý rok založila združenie umelcov Asian Musical Voices of America, povedala, že Zukermanove poznámky predstavujú typ myslenia, ktorý „dehumanizuje skupinu ľudí bez toho, aby v skutočnosti spoznali, kto sú. Je to tak rozšírené v klasickej hudbe, ale prevláda aj vo väčšej spoločnosti,” povedala v rozhovore. Pridala sa aj ďalšia interpretka, Keiko Tokunaga, ktorá sa sťažovala, že ona a mnohí ďalší ázijskí hudobníci počuli komentáre podobné tým Zukermanovým. „Často nás opisujú ako bez emócií alebo jednoducho nemáme žiadne pocity a sme len technické stroje. A to je veľmi urážlivé, pretože sme takí istí ľudia ako ktokoľvek iný na tejto planéte.“
Zukerman, 72-ročný hudobník izraelského pôvodu, pôsobil v rokoch 1999-2015 ako hudobný riaditeľ NAC Orchestra. So svojou kanadskou manželkou, bývalou prvou violončelistkou NACO Amandou Forsyth, žijú v New Yorku. Zrejme nabudúce citlivejšie zváži svoje hodnotenia a radšej vynechá pri hodnotení hry na husliach spevnosť a lyriku. Alebo skôr nespomenuje krajinu, odkiaľ daný interpret pochádza. Alebo sa rozhodne neviesť žiadne majstrovské kurzy. Pre istotu. Reakcie ľudí sú dnes skrátka zvláštne…
Spracovala: mojakultura.sk
