Režisér Ondřej Trojan nakrútil snímku, ktorú by si povinne mali pozrieť všetci, ktorí obdobie socializmu nezažili. Často totiž recitujú o tom, ako sa muselo stáť v rade na banány či nemohlo cestovať. Tam ich vedomie začína a v tom istom bode aj končí. Nemajú ani len tušenia o tom, čo komunizmus v politickej a ľudskej (alebo skôr neľudskej) rovine znamenal…
Film Toman nás zavedie do obdobia konca roka 1944, keď Beneš pustil Stalinovi Podkarpatsko. Na území bývalého Československa sa začínajú objavovať príslušníci ruskej tajnej služby a istý Zdeněk Toman si začína budovať svoju kariéru. Židia, ktorí sa zachránili, majú smerovať rovno do gulagov, preto sa snažia utiecť práve cez Československo.
Toman síce väčšinu vojny prežil v Londýne a pracoval tam pre exilovú vládu, ale má blízko k ľuďom ako Klement Gotwald či Rudolf Slánský. Václav Nosek je dokonca jeho veľmi dobrý priateľ. Tomanova kancelária v Užhorode, kde pôsobil na českom zastúpení, bola miestom, odkiaľ tajne pašoval Židov do Československa. Kariéru však naplno spustil až v Košiciach. Jeho obrovskou výhodou bolo, že dokázal lavírovať v rôznych skupinách. Hoci bol pôvodom Žid, a to bola prekážka na strane Sovietov, menovali ho šéfom Československej zahraničnej rozviedky. Ale Toman jednoducho dokázal presvedčiť komunistov či Američanov – jednoducho, typ šikovného, slizkého hada, ktorý sa v každom prostredí aklimatizuje. A keďže komunisti potrebovali peniaze, aby vyhrali voľby, práve Slánský Tomana poverí, aby ich zohnal. Vie totiž, že je dobrý obchodník a navyše má dobré kontakty v Londýne.
Začína sa rozohrávať veľká „šachová partia“ a Toman je v nej rozhodne úspešný, je úplne jedno, na ktorej strane sa nachádza. Avšak to, čo mu zabezpečí silnú pozíciu v štáte, ho aj dostane na kolená. A cena, akou za to on aj jeho rodina zaplatí, je vysoká. Boli to časy, kedy komunisti začali nemilosrdne väzniť „svojich“ a vo svojej paranoji šírili zlo.
Toto nie je žiadny fiktívny príbeh, ale skutočnosť. Ide o skutočný príbeh s reálnymi postavami a udalosti sa v rokoch 1945 až 1949 naozaj stali. Scenár vychádza zo záznamov rozhovorov, dobových prameňov a historických dokumentov – jednoducho materiálov, ktoré skutočne boli súčasťou temných rokov. Je to príbeh človeka, o ktorom sa nikdy nehovorilo, napokon, v utajovaní boli komunisti ozajstnými majstrami.
Trojan divákovi predkladá drsný politický thriller, ktorý je miestami až mrazivý. Bez prikrášlenia ukazuje, aká bola totalitná moc: krutá a bez chrbtovej kosti. Vždy musíme mať na pamäti, že vychádza z dobových prameňov, nič neprikrášľuje, práve preto je príbeh Tomana taký uveriteľný. Je to človek bez akýchkoľvek morálnych zábran, ktorému ani tak nejde o politické presvedčenie, ale o peniaze. Rovnako dobre si rozumie so súdruhmi ako aj Američanmi, pretože majú spoločného menovateľa: peniaze. Vynára sa však otázka: je to obchodník s ľuďmi alebo ich zachraňuje? Film na ňu neodpovedá, divák si musí na túto otázku odpovedať sám. Mimochodom, do štátnej pokladnice zďaleka neputuje všetko, čo Toman zarobí. Musí predsa zabezpečiť seba aj svoju rodinu. Je však len otázkou času, kedy sa to v turbulentných časoch proti nemu otočí. Pretože tí, ktorí boli jeho súputníci, dokážu veľmi rýchlo obrátiť kabát. V spleti vzťahov a postáv zrazu ani nemožno nikomu dôverovať. Azda najlepšie to vystihujú slová Slánského, ktoré adresuje novému prezidentovi v kancelárii Pražského hradu: „Mně bys přece nedal, Klémo, že ne“.
Príbeh Tomana je spracovaný vynikajúco po každej stránke: či už je to samotná réžia, kamera, strih, kostýmy, scenár – skrátka, komplexne dobre spracované dielo so skvelými hereckými výkonmi. Tí, ktorí si Jiřího Macháčka vedeli doteraz zaradiť len do komediálneho žánru, ostanú prekvapení s akou bravúrnosťou zvládal dramatické polohy hlavnej postavy. Ten „kukuč“ svine je vskutku presvedčivý. Postavy Tomana sa ujal s obrovskou profesionalitou – vydierač, kšeftár, ktorý morálku nepozná, zato sa však presvedčivo a rýchlo vie infiltrovať do kruhov, ktoré práve potrebuje. Zároveň však má svoju gráciu a inteligenciu, takže divákovi sa môže javiť aj ako sympatický. Rovnako rola jeho manželky v podaní vynikajúcej Kateřiny Winterovej, presvedčivý Petr Vaněk, ale aj všetky ostatné postavy „kádrov“ boli bezchybne zvládnuté. Vďaka všetkým zložkám filmu, ktorý má úctyhodnú stopáž (145 minút), určite nezažijete hluché miesta, ktoré by vás nudili. Naopak, film vás bude nútiť premýšľať o istých súvislostiach aj po jeho dopozeraní.
Snímka vzbudila pozornosť Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, od ktorej si vyslúžila až 14 nominácií na ceny Slnko v sieti. U našich susedov je rovnako úspešná: má 13 nominácií na Českého leva.
Zdroj foto: PubRes
