Výstava „Fathers“ (Otcovia) je ďalším posunom v tvorbe Ľuboslava Paľa – prezentuje kolekciu olejomalieb, len fragmentárne kombinovanú s akrylom. Expozícia je postavená na motívoch textu psychológa Daniela Rušaka.
Ľubo Paľo je ilustrátor. Poznáme sa pomerne dlho. Opakovane sme spolu zažili BIB (Bienále ilustrácií Bratislava), či už bol reprezentant slovenskej kolekcie, držiteľ ceny, účastník a neskôr líder workshopov, alebo člen poroty. Sledovala som vývoj jeho knižnej tvorby a tá má svoju vlastnú špecifickú genézu vo svojej rôznorodosti. Jeho maľbu som si však podvedomo predstavovala inak (hoci tá rôznorodosť akoby sa v nej zachovala). Odrazu však stál predo mnou v ateliéri viac (myšlienkovo a emočne) obnažený (ale aj slobodnejší a zároveň zraniteľnejší) muž, ktorý už nemusel akceptovať cudzí text a ktorý nemal ohraničené limity príbehu niekoho iného.
Ľuboslav Paľo sa narodil 14.6. 1968 vo Vranove nad Topľou. V rokoch 1987 – 1992 študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Prešove, v rokoch 1992- 1998 na VŠVU v Bratislave na oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u profesora Dušana Kállaya. Po ukončení štúdia na VŠVU absolvoval študijný pobyt v Paríži (Cité Internationale des Arts). Autor sa venuje voľnej tvorbe, grafike, knižnej ilustrácii a ostatné dva roky intenzívnejšie maľbe . Na VŠVU vyučuje teóriu a prax ilustrovanej knihy. Od roku 2018 pôsobí vo funkcii vedúceho Ateliéru ilustrácie na katedre grafiky VŠVU. Ilustračnú tvorbu vystavoval v mnohých krajinách – SR, ČR, Japonsko, Francúzsko, Taliansko, Nórsko, Portugalsko, Fínsko, Nemecko, Poľsko, Čína, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Chorvátsko. Absolvoval workshopy a prednášky (workshop BIB, Museum of Modern Art Shiga-Japonsko, Academy of Fine Arts Katowice- Poľsko, Accademia Belle Arti- Macerata, Taliansko, Aarhus- Dánsko).
Ilustroval viac ako 50 kníh, niektoré z nich boli preložené a publikované vo Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, U.K., Francúzsku, Fínsku, Poľsku, Argentíne, Mexiku, Južnej Kórei, Japonsku a získali viacero ocenení doma aj v zahraničí ( Najkrajšie knihy Slovenska, Cena Ľudovíta Fullu, Zlaté jablko BIB 2005, Bienále ilustrácií Oita). Spolupracoval periodicky so zahraničnými vydavateľmi, predovšetkým so švajčiarskym vydavateľstvom Bohem Press. Zúčastnil sa mnohých domácich a zahraničných porôt (BIB Bratislava 2009, A Well Designed Book Katowice 2008, Salon du Livre et de la jeunesse Paris 2013, Exhibition Bologna Book Fair 2011) niektorým aj predsedal. Svojou ilustračnou tvorbou sa približuje v typologizácií kníh k tzv. Picture Book, o ktorej vypracoval aj teoretickú štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je to umelec aj pedagóg. Žije a tvorí v Jablonovom pri Bratislave.
Výstava „Fathers“ (Otcovia) je ďalším posunom v jeho tvorbe – prezentuje kolekciu olejomalieb (len fragmentárne kombinovanú s akrylom). Expozícia je postavená na motívoch textu psychológa Daniela Rušaka, autora knihy rovnomenného názvu a hoci inšpirácia vznikla z textovej predlohy, jeho obrazy nie sú ilustráciami ku knihe, ale voľným maliarskym cyklom bez ambície konkrétneho konceptuálneho programu. Autor sa koncentruje na tematické okruhy medziľudských vzťahov, ktoré sú dokumentované na naturalistickom živote zvierat (otec/dieťa, rodičia živočíšnej ríše/mláďatá). Rieši tému rodiny, morálky, spoločenské vzťahy v globálnom pohľade, ale aj intímne vzťahy muža a ženy a vlastné existenciálne pocity. Tie sa personifikujú v motíve zvieraťa – šelmy, k majestátnosti ktorej prechováva obdiv a zároveň v nej odhaľuje zraniteľnosť mačiatka i starého unaveného tigra. Tieto povahové aj pocitové roviny nachádza a identifikuje vo vnútornom svete ľudskej bytosti.
V jednotlivých obrazoch zväčša profiluje prostredia interiéru bytu, domu, ktoré vytvárajú akúsi kulisu/backround deju, do ktorého alogicky situuje divú zver, zároveň do plochy implantuje abstraktnú geometriu, využívajúc často fluorescenčné farby. V danom koncepte vzniká pozoruhodná symbióza realistickej maľby a surrealistického motívu, ktorá generuje v ploche napätie a kreuje kontru reality a fantázie. Umelec v maľbe využíva sýtu a žiarivú farebnosť, maliarske gesto je uvážené a pokojné, občasne ho „rozbíja“ vizuálnym „rozleptaním“ (zámerným nedokončením) zoomorfných figúr. Hoci sa koncentruje na figurálne kompozície a podprahovo i cielene analyzuje vzťahy, paradoxne postavy medzi sebou výrazne nekomunikujú, nemajú osobný kontakt, akoby sa míňali v domácich prostrediach kuchýň, záhrad a bazénov. Sú to akési bezemočné bytosti (síce existujúce v kontexte rodín a príbuzenských vzťahov), ale nevzniká medzi nimi familiárne intímne prepojenie. Napätie do scény vnáša len prítomnosť šeliem (psov, púm, tigrov) ktoré sú pendantom ich psyché, zrkadlom potlačeného vnútorného prežívania.
Zviera, hoci obrazom i situáciou v ňom zväčša „iba“ prechádza, je viac emocionálne (i príbehovo vo svojej symbolike) prítomné, než človek („Nedeľný obed – kŕmenie psov“, „Tigrík“, „Garden Party“). Autor často využíva vo výjave fenomén vody, nie je to však voda tečúca, padajúca, či rozbúrená. Je to tichá hladina vody v bazéne, ktorý spredmetňuje ohraničené (rodinné) miesto, kde sa človek kúpe, hrá, učí sa plávať, alebo si pri ňom iba posedí na raňajkách („Pod hladinou“, „Na plavárni“, „Akvárium“). Na pozadí zdanlivo nevinných, aj naivných situácií je zašifrovaná kritika (ne)fungovania vzťahov a každodenných bežných životných súvislostí („Raňajky pod tapetou s tigrom“, „Schodisko“, „7×5“).
Ľuboslav Paľo sa necíti byť maliarom. Od komornejšieho formátu ilustrácie sa snaží urobiť výtvarný presah na väčšiu plochu obrazu, vysporiadava sa s farbou (jej matériou, štruktúrou, vlastnosťami), veľkorysejšou perspektívou v kompozícii. Iné médium vníma ako osobnú výzvu a priestor pre vlastný názor neviažúci sa na textovú predlohu. K dielu pristupuje so zodpovednosťou sebe vlastnou, s jasne zadefinovanou ideou, s analytickým nadhľadom a so sympatickou pokorou.
Expozícia FATHERS nie je primárne v rámci vizuality o otcoch. V maľbách sa vyskytujú viac ženy, matky, dievčatá, deti, ale aj psy, tigre, jelene, papagáje a ryby. Ale kdesi v podvedomí (v témach rodiny, vzťahov, morálky…) je otec stále tradične fixovaná autorita, ten, kto ochraňuje, živí, pomôže, ale aj (možno v biblickom kontexte kresťanského vnímania problematiky) ten „najvyšší“.
Ľubo Paľo je dnes prezentovaný ako maliar, ale predovšetkým je to ilustrátor. A možno práve preto mu svedčí Galéria Čin Čin v názve inšpirovaná detskou knihou Ľudmily Podjavorinskej o vrabčiakovi, z ktorého sa po mnohých neposlušných peripetiách napokon stane správny vrabčací otec. Skrátka Father.
Výstavu si môžu návštevníci pozrieť do 29. novembra 2019 v Galérii Čin Čin na Podjavorinskej 4 v Bratislave.
Barbara Brathová
Zdroj foto: archív Ľ. Paľa
