„Hráči orchestra museli mať aj počas lockdownu disciplínu, prišli vo frakoch, v patričnom oblečení na večerný online koncert, uklonili sa, či už so šéfdirigentom alebo hosťujúcim dirigentom, nastúpil celý orchester, hrali skutočne s obrovským nasadením, čo musím veľmi oceniť. Práve to ich udržiavalo v dobrej kondícii,“ hovorí pre náš portál generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marian Lapšanský.
Slovenská filharmónia vstupuje do 73. koncertnej sezóny 2021/2022, ktorá potrvá do 17. júna 2022. Otváracie koncerty sú na programe vo štvrtok a piatok 21. a 22. októbra, pričom úvodný program zaznie pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina. Sólistom večerov bude fenomenálny izraelský huslista s ukrajinskými koreňmi Vadim Gluzman, ktorý hrá na výnimočnom nástroji „ex-Leopold Auer” z roku 1690.
Post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie zastáva druhú sezónu Daniel Raiskin, rodák z Petrohradu trvalo žijúci v Amsterdame, ktorý s telesom spolupracuje od roku 2010. Práve prvá spolupráca so Slovenskou filharmóniou bola postavená na repertoári dvoch skladateľov – Beethovena a Čajkovského, skladby ktorých zaznejú aj na Otváracích koncertoch 73. koncertnej sezóny.
Generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marian Lapšanský vyslovil nádej, že nová sezóna bude podstatne menej poznačená covidom ako tá predchádzajúca. Hoci úvodom tlačovej konferencie poznamenal, že hosťovanie Slovenského filharmonického zboru v opere Eugen Onegin vo Viedni na poslednú chvíľu museli odriecť z dôvodu šírenia nákazy od neočkovaných členov zboru, verí, že podobnej situácii sa v budúcnosti vyhnú. „Sledovali sme vývoj čo sa týka pandemickej situácie, a to neznamená len samotné šírenie vírusu, ale aj odporúčania odborníkov, ktorí odporúčajú opatrenia. A tie naozaj začínajú účinkovať, aj preto sme zvolili dosť odvážne hlavné koncerty Bratislavských hudobných slávností len pre kompletne zaočkovaných. Bolo to považované za určité riziko, ale ukázalo sa, že bol to správny odhad pre Bratislavu, ktorá predsa v zaočkovanosti vedie na Slovensku a vzhľadom k počtu obyvateľov naozaj nebol problém vypredať 700-miestnu sálu. Samozrejme, je iné, keď organizujete festival, ktorý trvá dva týždne a iné celoročná sezóna. Sme trošku opatrenejší, takže sme zvolili možnosť pre očkovaných, testovaných a tých, ktorí vírus prekonali, čo považujeme tiež za dostatočne bezpečné prostredie pre návštevu takýchto podujatí. Pripravili sme veľmi ambicióznu sezónu a ak by aj bolo treba niečo krátiť, máme s tým veľmi bohaté skúsenosti, pretože v minulej sezóne sme dokonca zo dňa na deň museli zrušiť koncert, ktorý bol pripravený. Máme v hlavách aj iné verzie koncertov, ktoré by sa mohli uskutočniť aj bez prestávky, ak by takáto nutnosť nastala, no skutočne verím tomu, že tak, ako sa podaril festival, sa podarí aj sezóna. Že bude navštívená a že našich poslucháčov uspokojí,“ povedal pre náš portál generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marian Lapšanský.
Plány na 73. koncertnú sezónu Slovenskej filharmónie sú skutočne veľkolepé: ponúkajú abonentom a návštevníkom plnohodnotných 13 koncertných cyklov, šéfdirigent Daniel Raiskin pripraví s filharmonickými telesami počas novej sezóny 9 koncertných programov, hosťom sezóny bude špičkový dirigent Juraj Valčuha, bývalí šéfdirigenti SF – Peter Feranec, Emmanuel Villaume, James Judd, slovenskí dirigenti – Rastislav Štúr, Peter Valentovič, Martin Majkút, Marián Lejava, Martin Leginus, Oliver Dohnányi, pravidelní hostia sezón – George Pehlivanian, Ralf Weikert a Petr Altrichter. Debutovo sa v sezóne predstaviteľ najmladšej dirigentskej generácie v Čechách Jiří Rožeň (1991), o ktorom ešte vraj určite budeme počuť.
Priaznivcov klasickej hudby čakajú na koncertoch mohutné symfonické tituly, no dramaturgia nezabudla ani na výročia skladateľov. Zaznie aj populárne dielo Symfónia č. 9 d mol Ludwiga van Beethovena, pretože filharmónia nemohla pre pandémiu dostatočne dôstojne osláviť jubilejný, 250. rok narodenia skladateľa v roku 2020.
V sálach budú znieť skladby Mozarta, Beethovena, Smetanu, Dvořáka (180. výročie narodenia – uvedenie jeho populárnej Symfónie č. 8 G dur), Brahmsa (125. výročie úmrtia – uvedenie Koncertu pre klavír a orchester č. 1 d mol), Mahlera (Symfónia č. 5), skladby staršej generácie slovenských autorov Ľudovíta Rajtera (115. výročie narodenia) a Jána Cikkera (110. výročie narodenia). Šéfdirigent Raiskin ďalej pokračuje v uvádzaní ruského repertoáru, Čajkovského, Skriabina, Stravinského (140. výročie narodenia – odznie suita z baletu Vták ohnivák a Scherzo fantastique), zaznie aj veľkolepá kantáta Alexander Nevskij Sergeja Prokofieva a priaznivci súčasnej hudby sa nepochybne potešia aj uvedeniu diela gruzínskeho skladateľa Giju Kančeliho, ktorý nás opustil len nedávno, v októbri roku 2019.
Zaujímavým bude aj záverečný koncert sezóny s čisto anglickým programom: zaznie slávny Koncert pre violončelo a orchester e mol Edwarda Elgara a poslucháčsky obľúbená symfonická suita Gustava Holsta Planéty.
Cyklus Hudobná mozaika prezentuje koncerty komorných zoskupení a na koncerte Magdalény Bajuszovej a Mucha Quartet dostanú priestor traja slovenskí skladatelia, v súvislosti s ich výročiami: 150 rokov od narodenia Mikuláša Moyzesa, 80 rokov od narodenia Ilju Zeljenku a v premiére odznie Klavírne kvinteto päťdesiatnika Marka Piačeka (8. 2. 2022).
Dobré čísla – vypredané koncertné sály počas Bratislavských hudobných slávností by mohli prezdnamenať, že poslucháči sú hladní po kultúre a radi by počuli koncerty naživo. Myslí si to aj generálny riaditeľ Marian Lapšanský? „Ukazuje sa, že áno. Sám som hral aj v regiónoch Slovenska, všade mali vypredané, dokonca aj nejakú časť publika museli odriecť, pretože presiahli povolenú kapacitu. Je to dobrá správa,“ hovorí s optimizmom.
Slovenskú filharmóniu však tiež zasiahla pandémia po finančnej stránke, orchester dlhé mesiace nemohol hrať pred publikom. Ako dnes vyzerá situácia? Darí sa ju stabilizovať? „Sme v pomerne hlbokej strate, spôsobila to pandémia. Museli sme testovať, čo sme platili z vlastných zdrojov a to nebola lacná záležitosť. Testovali sme pravidelne, všetkých zamestnancov, čo je 280 ľudí. Ministerstvo kultúry prispelo na to až v posledných mesiacoch, aj to malou časťou.“ Dnes čaká na významnejšiu pomoc, lebo inštitúcii stále chýba 10 percent, ktoré jej stiahol zo základného rozpočtu zriaďovateľ. „Možno tí, ktorí o tomto šetrení rozhodli, mali predstavu, že sa to dá ušetriť na personálnych otázkach, teda na počte zamestnancov. No bohužiaľ, v umení to nejde, pretože z orchestra asi nemôžeme prepustiť huslistov a ostatným povedať, aby hrali silnejšie… Tie peniaze teda musíme šetriť v hlavnej činnosti, teda na koncertoch, aj tak celú sumu nedokážeme ušetriť, to by sme nesmeli dva roky hrať. Uvidíme, ako sa k tomu postaví zriaďovateľ.“
Napriek všetkým problémom sa orchestru podarila udržať veľmi dobrá kondícia, hoci v čase tvrdého lockdownu mali domácu prípravu. Aj v čase pandémie hrali pred prázdnou sálou, všetky koncerty filharmónia nahrávala a vysielala na internete. Záznamy vybraných koncertov sú zverejnené na domovskej stránke www.filharmonia.sk: „Týka sa to, samozrejme aj súčasných koncertov, s publikom. Hráči orchestra museli mať aj počas lockdownu disciplínu, prišli vo frakoch, v patričnom oblečení na večerný online koncert, uklonili sa, či už so šéfdirigentom alebo hosťujúcim dirigentom, nastúpil celý orchester, hrali skutočne s obrovským nasadením, čo musím veľmi oceniť. Práve to ich udržiavalo v dobrej kondícii – museli sa pripravovať na koncerty a vedeli, že ich vystúpenia sú nahrávané, čo je veľká psychická záťaž. Ostáva to v našom fonde a dnes to už môžem označiť za zlatý fond, pretože pri absencii zo strany verejnoprávnej televízie, ktorá neurobí ani jeden záznam z BHS ani zo sezóny, je práve tento náš fond, jedinou záchranou veľmi hodnotných interpretačných výkonov pre budúce generácie.“
Zvláštnou kapitolou a srdcovou záležitosťou Mariana Lapšanského je klavír, ktorý má v repertoári Slovenskej filharmónie popredné miesto. Úspešný abonentný cyklus Klavír a klaviristi prináša každoročne koncerty laureátov významných medzinárodných klavírnych súťaží a koncertných umelcov, ktorí sú hosťami prestížnych pódií na celom svete. Na úvodnom koncerte komornej sezóny sa predstaví mladý český klavirista Marek Kozák (26. 10. 2021), čerstvý držiteľ 3. ceny Medzinárodnej klavírnej súťaže Gézu Andu vo Švajčiarsku. Protiváhou legendárnej Lisztovej Sonáty h mol budú v programe diela českých autorov, aj výber z diel Antonína Dvořáka, ktorého skvelú klavírnu tvorbu svet objavil až t. r. pri príležitosti 180. výročia narodenia. V rámci cyklu SF prinesie aj recitály, ktoré sa v minulej sezóne nemohli uskutočniť kvôli pandémii koronavírusu – koncert Miroslava Sekeru z Čiech (11. 1. 2022), Alexandra Gadjieva z Talianska, víťaza jednej z najprestížnejších svetových klavírnych súťaží Hamamatsu International Piano Competition v roku 2015 (1. 2. 2022) a nemecko-kórejského klaviristu Chi Ho Hana (14. 6. 2022). Súčasťou utorkových večerov sú aj recitály klaviristov, ktorí sa predstavia po boku orchestra Slovenská filharmónia – Andrewa von Oyena so špeciálnou dramaturgiou balád romantických skladateľov (15. 2. 2022) a Konstantina Lifschitza (5. 4. 2022). Príležitosť dostáva každoročne aj jeden reprezentant slovenského klavírneho umenia, tento rok je ním Jakub Čižmarovič, ktorý uvedie aj diela slovenských autorov Dušana Martinčeka a Ľubice Čekovskej (3. 5. 2022).
Pozornosť klaviristom sa venuje aj prostredníctvom súťaže. Prvé kolo jubilejného 10. ročníka Medzinárodnej klavírnej súťaže J. N. Hummela, prezidentom ktorej je popredný slovenský klavirista a organizátor slovenského hudobného života prof. Marian Lapšanský, generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie, sa uskutočnilo online. Do súťaže sa prihlásilo 47 klaviristov, ktorí pochádzajú zo Slovenska, Česka, Ukrajiny, Poľska, Ruska, Bieloruska, Bulharska, Nemecka, Talianska, Španielska, Nórska, Južnej Kórey, Číny, Japonska, a Taiwanu, a študujú na hudobných školách v Európe a Amerike. Na základe vyhodnotenia zaslaných videonahrávok vybrala šesťčlenná medzinárodná porota na čele s prof. Pavlom Gililovom (Nemecko) 15 súťažiacich, ktorí postúpili do 2. kola súťaže. Jediným slovenským postupujúcim je Pavol Praženica. 2. a 3. kolo súťaže sa uskutočnia Bratislave v priestoroch Slovenskej filharmónie v novembri 2021. V rámci 2. kola, ktoré prebehne 24. – 25. novembra v Malej sále Slovenskej filharmónie, odznie 15 klavírnych recitálov prístupných verejnosti. Traja postupujúci do 3. kola sa 26. novembra predstavia ako interpreti Hummelových klavírnych trií spolu s členmi orchestra Slovenská filharmónia, huslistom Jozefom Horváthom a violončelistom Borisom Bohó. Finále súťaže sa uskutoční 27. novembra. O 15.30 sa finalisti predstavia v rámci koncertného cyklu Mimoriadne koncerty ako sólisti v klavírnych koncertoch s orchestrom Slovenská filharmónia pod taktovkou Rastislava Štúra. Vyvrcholením súťaže bude Slávnostné vyhlásenie cien a koncert víťazov o 19:00 hod. Víťazovi súťaže bude udelená Cena Národnej banky Slovenska.
„Špeciálnu pozornosť venujem klaviristom, jednak preto, že ich poznám a evidujem mená víťazov z medzinárodných súťaží, kde veľmi často sedím v porotách. Na Slovensku máme vynikajúcich klaviristov, ktorých mená ešte nemusíme poznať, ale mojim menom ručím za ich mimoriadnu kvalitu,“ potvrdzuje generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie. A ako hodnotí výkon českého, fenomenálneho interpreta, Lukáša Vondráčka na záverečnom koncerte Bratislavských hudobných slávností? „Treba povedať, že je to koncert mimoriadne nevďačný, napísaný bez vonkajšej virtuozity, bez efektov a klavirista sa v ňom nemá ako ukázať, čo sa týka pianistiky. Po hudobnej stránke je rovnako cenný ako všetky ostatné Dvořákove diela. Je veľmi náročný a bolo sympatické, že Lukáš sa rozhodol nepomáhať Dvořákovi, ani sebe, čo sa týka efektu na publikum, ale plne sa pohrúžil do Dvořákovskej poetiky. Dokázal presvedčiť práve touto stránkou, čo sa podarí máloktorému klaviristovi a myslím, že jemu sa to podarilo v plnej miere. Je to veľmi vzácny človek a zároveň veľmi dobrý muzikant,“ uzavrel pre náš portál Marian Lapšanský.
Zdroj: redakciu informovala tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie Martina Tolstova, správu upravila, rozhovoril pripravila: Zuzana Vachová
Zdroj foto: Peter Brenkus
