„Aktuálny ročník výrazne reflektuje Rok českej hudby, dáva priestor komornej hudbe, starej hudbe a súčasťou programovej ponuky je aj nový formát pre festivalového návštevníka, a to inscenovaný koncert. Teší ma, že sa nám podarilo pozvať k spolupráci s naším orchestrom väčšinu debutantov, umelcov, ktorí majú medzinárodné renomé. Verím, že budeme mať veľa festivalových zážitkov,“ hovorí pre náš portál o festivale Košická hudobná jar generálna riaditeľka Štátnej filharmónie Košice Lucia Potokárová.
Medzinárodný hudobný festival Košická hudobná jar je vždy sviatkom, píše svoj 68. ročník a tohto roku bude v termíne od 21. mája do 13. júna. Aká bola jeho príprava?
Košická hudobná jar patrí medzi najstaršie festivaly klasickej hudby na Slovensku. Má svoju tradíciu aj bohatú históriu. Tento rok sme sa však rozhodli pre organizačnú zmenu termínu tak, že najskôr celistvo ukončíme koncertnú sezónu a až následne otvoríme festival. Je pre mňa dôležité jasne oddeliť tieto dva formáty a termínovo ich zarámcovať. Som si istá, že to pomôže zrozumiteľnejšie komunikovať aj našu prácu smerom k verejnosti. Príprava dramaturgie festivalu je vždy mimoriadne náročná aj preto, že ŠFK organizuje okrem koncertnej sezóny ešte tri festivaly – Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, a festival súčasného umenia ARS NOVA a KHJ. Všetky projekty pokrývame vlastnými kapacitami na sto percent. Výsledkom práce nášho tímu je opäť atraktívny program.
Je cieľom festivalu prezentovať aj slovenské, respektíve česko-slovenské interpretačné umenie? Ak áno, prečo je to dôležité?
Nepochybne. Slovenské interpretačné umenie má špeciálne miesto pri tvorbe nielen festivalového programu. Je našou úlohou dávať príležitosť a priestor prezentácii mladých domácich talentov a zároveň vytvárať podmienky, aby sa už etablovaní a medzinárodne uznávaní slovenskí umelci chceli a mohli pravidelne vracať domov.
Hneď otváracím koncertom bude komorné zoskupenie Belfiato Quintet. Nie je to jediné zastúpenie komornej hudby na festivale. Vieme, že komorná hudba je Vašou osobnou prioritou, veľkou láskou. Čím môže poslucháča obohatiť? V čom je podľa Vás jej krása?
Komorná hudba znie v našom regióne málo, a preto je festival Košická hudobná jar pre mňa sviatkom. Hovoríme o inom druhu hudobného zážitku – o až intímnom stretnutí a spojení sa s hudbou a hudobnými nástrojmi. Mnoho skladateľov si pre svoje najintímnejšie a najhlbšie osobné výpovede vybralo práve komorné zoskupenie nástrojov. Fascinuje ma sledovať a počúvať jednotlivé hudobné nástroje či hlasy v komorných zoskupeniach. Komornú hudbu počúvam inak ako symfonickú. Ja osobne rada pri komornej hudbe sedím čo najbližšie k interpretom. Nechávam sa čo najviac vtiahnuť do nálady diela a naplno si užívam všetky najmenšie detaily.
Ako myslíte, že je publikum v Košiciach orientované? Objavilo už čaro a najmä bohatstvo komorného repertoáru? Či neustále funguje symfonická tvorba a jej známe tituly?
Myslím si, že košické publikum malo vždy vzťah ku komornej hudbe, nie však v takej miere ako k tej symfonickej. Záujem o komornú hudbu sa nám postupne darí zvyšovať, a to aj preto, že ju priebežne radíme do programovej ponuky v rámci koncertnej sezóny. A v neposlednom rade určite aj preto, že do Košíc pozývame skutočne kvalitných interpretov.
Poďme k spomínanému českému kvintetu, ktorého hráčom je aj fagotista Jan Hudeček. Ten niekoľkokrát s veľkým úspechom vystúpil v Košiciach. Okrem fagotu je to však aj flauta, hoboj, klarinet, lesný roh – a treba poznamenať, že všetko sú to excelentní hráči. Aká bola hlavná motivácia vybrať práve toto teleso na otvárací koncert? Bol ňou aj Rok českej hudby?
Jána Hudečka košické publikum už dobre pozná. Naposledy sa predstavil pod taktovkou nášho šéfdirigenta Roberta Jindru a spolu s prvým klarinetistom Essenskej filharmónie Johannesom Schittlerom nám zahrali Straussovo Duet-Concertino pre klarinet a fagot. Belfiato Quintet sledujem už niekoľko rokov. Je to mimoriadne oceňovaný komorný súbor, ktorého členmi sú poprední hráči Českej filharmónie, orchestra Národného divadla v Prahe ako aj PKF – Prague Philharmonie. Do Košíc prídu koncertovať po prvýkrát s programom českých skladateľov Antonína Rejchu, Pavela Hassa a Antonína Dvořáka. Na tomto koncerte je príťažlivé okrem repertoáru aj samotné zoskupenie hudobných nástrojov, a keďže v Košiciach sa s komornými ansámblami dychových nástrojov nestretávame často, bude to nepochybne obohatením programovej ponuky festivalu. Prvotnou motiváciou v tomto projekte nebol Rok českej hudby, avšak dramaturgia festivalu sa mi napokon vyskladala tak, že výrazne reflektujeme českú tvorbu aj české interpretačné umenie.
Ďalšou „komorinou“ budú „Warchalovci“, Slovenský komorný orchester s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom. Bol výber diel – Ján Levoslav Bella, Antonín Dvořák a Béla Bartók – taktiež cielený?
Program nám navrhol umelecký vedúci komorného orchestra Ewald Danel. Obsahuje závažný opus slovenského skladateľa Jána Levoslava Bellu a diela Dvořáka a Bartóka sú reprezentatívnymi opusmi, v ktorých komorný súbor tohto typu dokáže naplno predviesť svoje kvality. Slovenský komorný orchester koncertoval v rámci festivalu Košická hudobná jar naposledy v roku 2016. Som preto veľmi rada, že sa nám podarilo dohodnúť spoluprácu v aktuálnom ročníku.
SKO si drží svoj interpretačný štandard, ostáva verný tradícii aj v starej hudbe. Nedali sa inšpirovať moderným trendom poučenej interpretácie. Dokáže už podľa Vás súčasné publikum prijať tieto trendy, alebo je skôr stále priklonené k menej kontrastným, „klasickým“, konzervatívnym prístupom?
Snažím sa v tomto smere nepodceňovať publikum. Počula som už aj v podaní nášho orchestra niekoľko rôznych interpretácií napríklad Beethovenovej Osudovej symfónie a dokázala som ju ako poslucháč prijať v rôznych jej podobách stvárnenia. Myslím, že žiadna interpretácia, či už je to snaha o poučenú interpretáciu alebo „modernú” verziu, nie je zlá, ak ju hráči štýlovo a zrozumiteľne podajú. Dôležité je cítiť v interpretácii presvedčivý umelecký názor dirigenta, nehľadiac na to, či je konzervatívny alebo „moderný”. Myslím si, že v tomto vnímaní nájdeme hlavný atribút úspešného prijatia u publika.
Repertoárovo pozoruhodný bude koncert známeho violončelistu pôsobiaceho v zahraničí, Jána Bogdana. Ten síce avizoval turné v slovenských mestách a fanúšikovia mu vyčítali, že Košice vynechal. Bude to teda bolestné? Bogdan vystúpil v Košiciach už viackrát – vníma ho publikum ako kvalitného sólistu?
Ján Bogdan je mimoriadne talentovaný muzikant. Už viackrát sa predstavil ako sólista so Štátnou filharmóniou Košice a reprezentuje nás úspešne aj v zahraničí. Napríklad v sezóne 2021/2022 debutoval v Charles Bronfman Auditorium pod taktovkou Maestra Lahav Shani, šéfdirigenta Israel Philharmonic Orchestra a Rotterdam Philharmonic Orchestra. Je vyhľadávaným komorným hráčom. V rámci festivalu sa predstaví s atraktívnym sólo projektom a áno, vnímam to tak, že Jána Bogdana si domáce publikum cení.
Čo je však zaujímavé, je dramaturgia koncertu. Od barokovej hudby – Bach – sa skokom dostaneme k súčasnosti, k Ivanovi Buffovi, a napokon koncert končí Kodályovou veľkolepou sonátou. Budeme teda počuť rozmanité farby violončela a rovnako tak preskočíme stáročia, aby sme sa dostali od starej hudby k súčasnej. Prečo je dôležité obecenstvo oboznamovať so súčasnou hudbou? A najmä slovenskou tvorbou?
Dramaturgia koncertu je veľmi lákavá. Ján Bogdan mi poslal niekoľko programových návrhov, z ktorých som si vybrala práve tento rozmanitý – z môjho pohľadu totiž čiastočne trochu vystihuje jeho interpretačnú cestu. Aj súčasná hudba patrí do vývoja hudobnej tvorby, preto považujem za veľmi dôležité ju poslucháčom v primeranej miere sprostredkovať. Popularizácia a propagácia slovenskej hudby je pre mňa záväzkom, ktorý sa snažím v našej činnosti neopomínať. Veľký význam vidím aj v nahrávaní diel slovenských autorov – výsledkom našej snahy v tejto oblasti sú napríklad CD symfonického triptychu Jána Cikkera či dvoch klavírnych koncertov Ernő Dohnányiho, rodáka z Bratislavy.
Vieme, aké sú dnes trendy v súčasnej hudbe. Buď sa autori prikláňajú k tradícii, alebo sa vyberú cestou experimentovania. Existujú ešte stále dozvuky postmoderny, rovnako tak dobre funguje v rôznych obmenách aj minimal-music. Aký autor je Buffa?
Neviem, aké bude nové dielo skladateľa Ivana Buffu, ktoré Ján premiérovo uvedie na našom festivale. Avšak sólista mi prezradil, že sa máme na čo tešiť, tak vás všetkých srdečne pozývam (úsmev). Ivan Buffa je významnou osobnosťou slovenského hudobného umenia, formujúcou slovenskú skladateľskú školu. Jeho tvorbu vysoko uznáva odborná verejnosť nielen na Slovensku, ale i v zahraničí.
Óda na radosť opäť novátorsky pod taktovkou Roberta Jindru
A poďme ku koncertu, na ktorý sa mimoriadne teším. Bruckner 200 zaznie pod taktovkou šéfdirigenta ŠFK Roberta Jindru. Predohra a finále k opere Parsifal – to je ozajstná výzva. Počula som celú operu v Budapešti, je to hudobne nesmierne náročný kus a práve v predohre je skrytá celá opera. Pán Jindra zjavne má rád výzvy. Napokon, počuli sme, ako dokázal vytvarovať Wagnera s košickými filharmonikmi. Posúvajú podľa Vás orchester práve tieto skladby k tomu, aby sa stal zvukovo identifikovateľným a čoraz kvalitnejším telesom? Ako padla voľba na Wagnera?
Náš pán šéfdirigent ma rád výzvy a pre svoj orchester si kladie neraz ťažké, ale vždy veľmi premyslené dramaturgické ciele. Hneď na začiatku našej spolupráce sme sa prirodzene s pánom Jindrom rozprávali o tom, aké sú naše ciele, kde vidíme náš orchester napríklad o päť rokov, kam sa chceme dostať. Jedným z týchto cieľov bolo formovať špecifický, identifikovateľný zvuk nášho orchestra, čo je, samozrejme nevyhnutne späté s postupným kvalitatívnym rastom nášho telesa. Dôkazom, že sa nám tento cieľ postupne darí napĺňať, je to, že na pulty môžeme dávať aj diela, ktoré orchester Štátnej filharmónie Košice ešte nikdy nehral. A ako padla voľba na Wagnera? Pán šéfdirigent mi zatelefonoval zo slávneho Bayreuther Festspiele, ktorý ako milovník Wagnera pravidelne navštevuje, že to budeme hrať, že to zvládneme a sme pripravení. Zvažovali sme aj iné diela na úvod festivalového koncertu, no napokon definitívna voľba padla na predohru a finále z opery Parsifal. Zavážil aj fakt, že na koncerte budeme mať vynikajúci Slovenský filharmonický zbor.
Ďalšou skladbou večera bude Straussova Symfonická fantázia z opery Žena bez tieňa. Je to úplne iná práca so zvukom a výrazom, akú poznáme z romantického repertoáru. Takže ďalší náročný kus namiesto „vydýchnutia si“. Aké skúsenosti má doposiaľ orchester ŠFK s tvorbou Richarda Straussa?
V aprílovom a májovom programe mali diela Richarda Straussa výrazné zastúpenie. Hrali sme nedávno Smrť a vykúpenie, op. 24 a ešte pred KHJ máme ďalšiu výzvu z pera tohto skladateľa – dielo Meštiak šľachticom, orchestrálna suita op. 60. V poslednom období sa teda týmto autorom pomerne intenzívne zaoberáme.
Koncert uzavrie Bruckner a jeho Te Deum. Je to dielo plné grácie, radosti, ale i duchovnej zádumčivosti. Práve nedávno som sa stretla so svojským, skôr koncertantným prístupom k duchovnej tvorbe. Je to zrejme dnešná doba, ktorá ovplyvňuje dirigentov – voliť ľudský, univerzálny prístup. Vy dobre poznáte osobnosť pána Jindru, akú koncepciu diela podľa Vás zvolí?
Náš pán šéfdirigent to urobí po svojom (úsmev). Je dirigentom, ktorý si nachádza príbeh v každom jednom diele. Aj keď nie je programové, on si vytvorí svoj „súkromný“ príbeh. Je ale taktiež osobnosťou, umelcom, ktorý sa nechá inšpirovať. Napriek tomu, že prichádza na prvú skúšku s istou predstavou koncepcie, dokáže ju zmeniť, ak mu orchestrálny hráč ponúkne lepšiu verziu, alebo prispôsobiť tak, aby čo najlepšie a najprirodzenejšie vynikli kvality hráčov orchestra v prospech diela. To je na ňom mimoriadne vzácne a je veľmi zaujímavé sledovať vývoj počas skúšobného procesu.
Z komorných koncertov vo mne osobne najväčší záujem vzbudil mužský spevácky zbor Schola Gregoriana Pragensis. Zbor sa od svojho založenia venuje stredovekej duchovnej hudbe – špeciálne na interpretáciu gregoriánskeho chorálu. Ten dodnes nestratil na svojej sile, ak znie v chrámoch, je to nádherná, sugestívna hudba. Program, ktorý zbor uvedie v Košiciach, však bude iný. Dokonca aj vtipný? Môžete ho našim čitateľom predstaviť?
Veľmi ma teší účinkovanie pražského mužského vokálneho súboru Schola Gregoriana Pragensis na našom festivale. Súbor patrí medzi popredných svetových interpretov stredovekej duchovnej hudby. Projekt Sedem dní na Karlovej univerzite sa pokúša o sprostredkovaniehudobného sveta študenta pražskej univerzity v období zhruba medzi rokmi 1370 – 1450. Program ponúka pestrý obraz oficiálnej liturgickej hudby, duchovnej tvorby mladých klerikov i skladieb, ktoré vznikali v súvislosti so štúdiom hudobnej teórie. Koncert je okorenený aj hudbou čisto zábavnou, ktorá tiež nezaprie inšpiráciu v liturgickej hudbe. Súbor vedie jeden z bratov Ebenovcov, David, ktorý je profesorom muzikológie práve na Univerzite Karlovej v Prahe.
Lotyšská huslistka Kristīne Balanas bude sólistkou ďalšieho koncertu, na ktorom bude interpretovať husľový koncert Antonína Dvořáka. Patrí medzi základy husľového repertoáru a hoci ho pôvodne Dvořák plánoval písať pre virtuóza Josepha Joachima, napokon ho sám majster odmietol interpretovať – bol tradicionalista. V čom je toto dielo výnimočné?
Za mňa osobne je tento koncert veľmi ľudský a hrejivý nielen vďaka štylizovaným folklórnym prvkom, ale aj preto, že na rozdiel od ostatných pilierov husľového repertoáru, akými sú koncerty Beethovena, Čajkovského, Sibelia a ďalších, je úloha sólistu podstatne menej dominantná. Dalo by sa povedať, že až komorným spôsobom sa po celý čas prelína husľové sólo so sólami dychových nástrojov či sláčikových skupín. Jedinečný Dvořákov kompozičný jazyk prináša hĺbavé kantilény, razantné, dramatické rytmické pasáže a energické folklórne motívy v českom tradičnom polyrytmickom furiante.
Dvořákova spevnosť a zmysel pre melodiku – to je to náročné, s čím sa mnohí interpreti pasujú. Mladá generácia fascinuje technickou prípravou, no často tam na úkor stopercentnej techniky chýba práve vrúcny výraz a emócie. Je mladá huslistka z Lotyšska interpretkou, ktorá cíti nuansy Dvořákovej hudby?
Lotyška Kristīne Balanas je vynikajúca mladá huslistka, ktorá má za sebou množstvo súťažných úspechov, spolupráce s orchestrami ako London Philharmonic Orchestra, Bavarian Radio Symphony Orchestra, Orchestre de Chambre de Paris, Royal Philharmonic Orchestra a mnoho ďalších. Veľmi sa mi páči jej interpretačné umenie a som presvedčená, že Dvořákov husľový koncert predvedie s nevšednou bravúrou, vrúcnym citom i strhujúcou energiou.
Na koncerte zaznie aj Brahmsova Symfónia č. 3, čo je pre mňa osobne veľkým potešením. Spravidla počúvame na koncertoch prvú či štvrtú, ktoré patria medzi populárne. Ako prišlo k výberu tohto diela? A doplňujúca otázka, aký je Váš osobný vzťah k Brahmsovej hudbe?
Brahmsova Symfónia č. 3 bola jedným z návrhov pána dirigenta Liebreicha. Keďže Brahmsov priateľský vzťah s Dvořákom prepája týchto skladateľov a tretiu symfóniu Brahmsa sme nemali v programe už dávnejšie, vytvorili sme tento takzvaný klasický koncept. Ja osobne mám hudbu Johannesa Brahmsa veľmi rada. Počas štúdia na konzervatóriu som často počúvala práve Vami spomínané symfónie č. 1 a č. 4 a samozrejme jeho husľový koncert.
Ďalším podujatím bude inscenovaný projekt Petra Mazalána, ktorý do svojich diel prináša osobný aspekt – príbehy ľudí so zdravotnými postihnutiami, rovnako sa dotýka tém a ľudí, ktorí sú v našej spoločnosti často na okraji, alebo sú opovrhnutí. Čo charakterizuje jeho projekt, ktorý uvediete na Košickej hudobnej jari?
Je to nový autorský projekt režiséra Petra Mazalána – Schwanengesang/Labutia pieseň, ktorý vychádza zo skutočného príbehu jeho sestry. Inscenácia citlivým a dokumentárnym spôsobom zobrazí osud 35-ročnej ženy s rakovinou prsníka a zároveň matky autistického dieťaťa. V podaní renomovaného slovenského basistu Petra Kellnera s klavírnym sprievodom Roberta Pechanca zaznejú piesne Franza Schuberta z cyklu Schwanengesang, ktorý je jeho posledným veľkým dielom. Chorú mladú ženu stvárni Táňa Pauhofová, jej matku Jana Oľhová. Dialógy medzi matkou a ťažko chorou dcérou napísala dramatička Jana Bodnárová.
Festival uzavrie severská hudba, ktorú ste v rámci abonentných koncertov uviedli neraz. Zdá sa, že aj publikum má v obľube tieto špecifické diela, čo nie je vždy pravidlom vo všetkých kútoch Slovenska. Čím bude záver festivalu iný, jedinečný?
Tematické dramaturgie mám veľmi rada a bude určite zaujímavé ponoriť sa do rôznych nálad troch rôznych autorov severskej hudby. Popri slávnom Klavírnom koncerte Edvarda Griega môžeme spoznať málo frekventovaný opus Jeana Sibelia Oceanidy a osobitý hudobný jazyk švédskeho skladateľa Wilhelma Stenhammara v jeho 2. symfónii. Pôvodne to nemal byť koncert, na ktorom zaznejú len diela severských skladateľov. Avšak pán dirigent Roland Kluttig mi navrhol zaradiť do programu 2. symfóniu švédskeho skladateľa Wilhelma Stenhammara, ktorú sme mimochodom už mali na programe ŠFK, avšak kvôli pandémii Covid-19 sme tento koncert museli zrušiť.
Už niekoľko rokov sa na tvorbu programu festivalu nepozerám ako na projekt, ktorý má byť otvorený niečím výnimočným a slávnostne ukončený. Neviem, či je to správny postoj, avšak trochu ma to zväzovalo. Program tvoríme tak, aby každý jeden koncert bol jedinečný.
A na záver dve otázky: je zjavné, že KHJ dáva veľký priestor komornej hudbe, rovnako tak ste však nezanedbali Rok českej hudby, slovenských autorov a interpretov. Pre Vás je čím tento ročník charakteristický a výnimočný?
V aktuálnom ročníku sme pilotne presunuli termín festivalu až po oficiálnom ukončení koncertnej sezóny. Budeme sledovať, ako bude tento nový model fungovať. Cieľom môjho rozhodnutia je aj jasnejšia komunikácia našej činnosti a zreteľnejšie oddelenie koncertnej sezóny od medzinárodného hudobného festivalu. Aktuálny ročník výrazne reflektuje Rok českej hudby, dáva priestor komornej hudbe, starej hudbe a súčasťou programovej ponuky je aj nový formát pre festivalového návštevníka, a to inscenovaný koncert. Teší ma, že sa nám podarilo pozvať k spolupráci s naším orchestrom väčšinu debutantov, umelcov, ktorí majú medzinárodné renomé. Verím, že budeme mať veľa festivalových zážitkov. V neposlednom rade sa teším aj na výkony členov nášho orchestra.
Tešíte sa už na koncerty? Máte srdcovky, ktoré sú Vášmu vkusu najbližšie?
Úprimne sa teším na každý jeden koncert festivalu!
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Foto: titulná: Jaroslav Ľaš
Vstupenky na KHJ:
https://program-sfk.colosseum.eu/?mrsid=3&page=1
Abonentka na KHJ:
https://www.sfk.sk/kosicka-hudobna-jar#Vstupenky%20KHJ
