Krížová cesta Milana Sládka: Sugestívna inscenácia, pri ktorej diváci plačú

Krížovú cestu Milana Sládka si budete môcť opäť pozrieť pri príležitosti maestrových 85. narodenín v Bratislave v doprovode organu, ktorý patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Renomovaná česká pedagogička, publicistka, teoretička pohybového divadla Ladislava Petišková o Sládkovom predstavení hovorí: „Jeho interpretace Ježíšovy oběti pro lidstvo je tak sugestivní, že diváci pláčí. Inscenaci považuji za jedno z nejdokonalejších děl světového mimu.“

Náročná téma a jej netradičné spracovanie maestrom pantomímy Milanom Sládkom sľubujú divákovi silný kultúrny a duchovný zážitok, ktorý podčiarkne naživo odohraná organová skladba Le chemin de la croix (Krížová cesta) z dielne Marcela Dupré v podaní Mareka Štrbáka. Úlohy rozprávača sa zhostil herec Štefan Bučko.

Krížová cesta je unikátnym predstavením, v ktorom Milan Sládek sugestívnym spôsobom prežíva spolu s divákom každé zo štrnástich zastavení, ktoré vypovedajú o posledných chvíľach Ježiša Krista. Už 25. februára 2023 si ho budete môcť opäť pozrieť v Bratislave pri príležitosti 85. narodenín Milana Sládka vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

Po uvedení Krížovej cesty v Johanneskirche v nemeckom Düsseldorfe v apríli 2007 napísal denník Rheinische Post: “Keď Milan Sládek nesie svoj kríž na Golgotu, tak človek priam vidí ako jeho na bielo namaľovaná tvár potí kvapky krvi a vody. Keď sa mu pod ťarchou imaginárneho kríža podlamujú kolená a nakoniec padá, je priam počuť prašťanie jeho kostí. Neskôr zasa zosobňuje postavy apoštolov z maľby Leonarda da Vinciho – Posledná večera, nechá udrieť kladivo na klinec, ukáže sňatie z kríža. Dokonca obraz Piety, ktorá silne symbolizuje spätosť Márie s Ježišom, nepredstavuje pre Sládka žiadny problém.”

Dr. Ladislava Petišková, významná publicistka a teoretička pohybového divadla, hodnotí Krížovú cestu Milana Sládka týmito slovami: „Neváhá proto volit hluboce lidská i tragická témata, v našich zeměpisných šířkách oborem málokdy exploatovaná především pro jejich morální poselství. Jedním z nich je po mém soudu snad nejvýznamnější opus, celovečerní pantomima Křížová cesta. Sládek v ní pantomimicky mimuje ve 14. zastaveních biblický příběh Ježíše Krista za doprovodu varhanní skladby Marcela Dupré. Sám hraje všechny postavy včetně Ježíše, Panny Marie, Piláta Pontského, Josefa z Arimatie, představitelů židovské obce, biřiců i přihlížejícího lidu s úžasným smyslem pro postižení jejich typologie a citová pohnutí. Nesmírně náročné, jen zdánlivě prosté dílo je ukotveno v pouhém tělesném výrazu celého mimova těla. Jediným dekorativním prvkem je tu velký světlý plášť, který pomáhá k plynulé transformací postav a členění jednotlivých obrazů; Sládek s ním zachází s mistrovstvím a elegancí japonských herců. Jeho interpretace Ježíšovy oběti pro lidstvo je tak sugestivní, že diváci pláčí. Inscenaci považuji za jedno z nejdokonalejších děl světového mimu.“

Milan Sládek je mím svetového významu, ktorý ovplyvnil tento žáner tak ako nikto iný. Je autorom hier, režisérom, riaditeľom divadla a organizátorom festivalov, pedagógom a výtvarníkom – človek divadla par excellence.

Jeho život ovplyvňovalo neustále hľadanie nových možností tohto najstaršieho divadelného umenia. So svojimi predstaveniami navštívil 53 krajín a vytvoril 44 inscenácií. V roku 1998 dostal cenu Ministra kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie. V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster udelil cenu Ľudovíta Štúra.

Jeho Krížovú cestu hodnotili kritici naprieč celým svetom superlatívami:

“Master of mime“ New Nation, USA

“Milan Sladek‘s actions speak better than words“ The Straits Times, Singapore

„Boundless energy“ Business Times, Singapore

„Better than Marcel Marceau“ Christchurch Star, New Zeeland

“Genius“ Times Journal, Manila

„Applaus, Applaus!“ Die Welt, Germany

„No doubt that Sladek is great“ The Times of India, India

„Simply – Experience!“ Pravda, Slovakia

Organ vo Veľkom koncertnom štúdiu SRo

Zvuk organa vzbudzuje dojem slávnosti, vznešenosti a vyrovnanosti. Nie náhodou je oddávna nazývaný kráľom hudobných nástrojov. V budove Slovenského rozhlasu v Bratislave tvorí dominantu a je najväčším organom na Slovensku a svojou kvalitou vyhovuje náročným kritériám umeleckej interpretácie. Bol postavený v roku 1984, má 81 registrov, štyri manuály, pedál a 6373 píšťal. Tieto atribúty ho radia medzi veľké organy aj v európskom kontexte.

Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadačného fondu Baumit pri Nadácii Centra pre filantropiu.

Zdroj: spracovala redakcia mojakultura.sk

Zdroj foto: Wolfgang Weimer 

Milan Sládek sa narodil v roku 1938 v Streženiciach. Strednú umeleckopriemyselnú školu absolvoval v roku 1957 v Bratislave. Už počas štúdia rezbárstva sa u neho prejavil silný vzťah k pantomíme, bol členom študentského divadla Univerzity Komenského, kde prvýkrát predviedol „nemú“ scénku. Do roku 1960 študoval herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave (1957 – 1958) a neskôr v Štúdiu D 34 v Prahe (1958 – 1961) pod vedením režiséra E. F. Buriana, ktorý bol v tom čase riaditeľom divadla.

Po ukončení vysokoškolského štúdia, prijal v roku 1959 Milan Sládek angažmá do Divadla E. F. Buriana. Neskôr, v tom istom roku, spolu s Eduardom Žlábkom, sólistom a choreografom štúdia D34, založili vlastný pantomimický súbor. 11. marca 1960 sa Milan Sládek po prvýkrát objavil s postavou, ktorú nazval „Kefka“. Do roku 1968 pôsobili v Bratislave. V ich repertoári boli viaceré inscenácie Postrehy, Hrča, Starinár, Únos do ticha, Komedie o Tobiášovi a iné. Od roku 1962 do roku 1964 bola Sládkova skupina časťou Slovenského národného divadla v Bratislave. V tom istom období sa pantomimický súbor začal prezentovať aj v zahraničí.

Dodnes hral Milan Sládek vo viac ako 50 krajinách.

V roku 1968 sa z míma stal riaditeľ novozaloženého Divadelného štúdia v Bratislave, ktorý zastrešil tri súbory – dramatický, kabaretný a pantomimický, ktoré spolu fungovali až do 21. augusta 1968. Divadelné štúdio bolo potom zatvorené a Milan Sládek musel opustiť svoju rodnú krajinu.

            Dva roky žil vo Švédsku a neskôr sa presťahoval do Kolína nad Rýnom v Nemecku. Nasledovali viaceré medzinárodné vystúpenia a súbor Compagnie Sladek sa stala jednou z medzinárodne najznámejších pantomimických skupín a získala obrovskú popularitu vo svojom novom domovskom meste v Kolíne nad Rýnom. Tu pôsobil Milan Sládek v rokoch 1970 – 1990.

28.mája 1974 otvoril Milan Sládek v Kolíne Divadlo Kefka (Theater Kefka), kde rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku. V tom období to bola jediná stála pantomimická scéna v Západnej Európe. Ponúkali na nej 45 vlastných vystúpení a mnoho medzinárodných hosťujúcich predstavení. V krátkom čase sa Divadlo Kefka stalo jedným z najzvučnejších centier medzinárodnej pantomimickej scény.

Z iniciatívy Milana Sládka sa v roku 1976 uskutočnil Prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler (po slovensky Kaukliar). Organizovalo ho Divadlo Kefka spolu s mestom Kolín.

V rokoch 1987 – 1992 pôsobil Milan Sládek ako profesor pantomímy na Folkwang-Hochschule v Essene. Nasledujúcich desať rokov bol riaditeľom Divadla Aréna v Bratislave, kde od roku 1996 organizoval Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar. V roku 2002 sa Milan Sládek vrátil späť do Nemecka a Kolín nad Rýnom sa znova stal základňou pre jeho umeleckú tvorbu.

Pôsobenie:

1959 Divadlo E. F. Buriana
1960 prvý pantomimický súbor, spoluzakladateľ s choreografom E. Žlábkom
1968 Divadelné štúdio Bratislava, vedúci
1970 Compagnie Sládek, Kolín nad Rýnom
1974 Divadlo KEFKA, Kolín nad Rýnom
1987 – 1992 Folkwang-Hochschule, Essen, profesor pantomímy
1992 – 2002 Divadlo Aréna, Bratislava, riaditeľ

Ocenenia:

1963 Cena ministra kultúry, Praha
1965 Grand Prix Nancy
1967 1. cena za réžiu, Istanbul
1968 Cena Ministerstva kultúry ČSSR, Vyznamenanie súboru pri príležitosti 50. výročia vzniku ČSR
1997 Cena Hany Meličkovej
1998 Cena hlavného mesta Bratislava, ocenenie za úsilie obnovy Divadla Aréna a za celoživotný prínos v oblasti smerovania divadla
1998 Cena Ministerstva kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a za osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie
1999 Cena Leopolda J. Danihelsa z USA, za reprezentáciu slovenskej kultúry počas exilu
2000 Cena Ľudovíta Štúra, udelená prezidentom Rudolfom Schusterom
2000 Kríž za zásluhy SRN, udelená prezidentom SRN Johannesom Rauom

2009 Festival GAGY, cena za celoživotné dielo

Tvorba

* od roku 1963 turné v 53 krajinách sveta
* 44 inscenárií
* 65 účastí na festivaloch

Literatúra

• Ursula Zeitler: Pantomime – Milan Sladek und sein Pantomimentheater, Brigg Verlab Ausgburg 1979, ISBN 3-87101-148-7
• Oľga Panovová: Milan Sládek : pantomimická tvorba doma i v zahraničí , Tália-press, 1996, ISBN 80-85718-35-9
• Milan Sládek a Frank Meyer (Herausgeber): Pantomimentheater Köln, Bund Verlag, 1985, ISBN 3-7663-0948-X
• Milan Sládek, Anton Kret : Umenie okamihu, Slovart 2010, ISBN 978-80-8085-934-3