Taika Waititi ako Adolf Hitler? Prečo nie? Tento nápaditý štyridsaťštyriročný Novozélanďan už stihol česko-slovenskému publiku ukázať, že vie nakrútiť skvelú, nezávislú, originálnu komédiu (Hunt for the Wilderpeople) aj zábavný komiksový blockbuster (Thor: Ragnarok).
Čo však čierno-humorná dráma o druhej svetovej vojne a nacizme? Bude fungovať? Pýtal sa hádam každý, dúfajúc, že áno, po vydarenom traileri. Králiček Jojo je bezpochyby zatiaľ Waititiho najodvážnejším filmom so skutočne veľkými ambíciami. Chce rozprávať o mimoriadne vážnej téme so sarkazmom a nadhľadom, zároveň jasne apelovať na skupinu, z ktorej si uťahuje. Končí však len niekde na pol ceste. Treba ale podotknúť, že ide o adaptáciu rovnomennej knihy Caging Skies z roku 2008, napísala ju Christine Leunens.
Desaťročný modrooký a blonďavý Jojo Betzler verí, že židom rastú rohy, od mala žijú v jaskyniach, súložia so psami a sú extrémne nebezpečnou hrozbou pre celý svet. Aj preto má na nich nachystaný ostrý nožík, s ktorým ich plánuje v mene veľkolepej Tretej ríše zneškodniť. Nebojí sa ani hádzať granátom, nech ich padne čo najviac. Avšak len na bojovom poli. Keď príde na skutočné lámanie chlebu, zisťuje, že zďaleka nie je taký ,,frajer“ akým by chcel byť. Namiesto nekompromisného, bezcitného a drsného vojaka pripraveného okamžite bez mihnutia oka konať, je totiž iba naivný malý fagan hrajúci sa na nacistu.
Sestra mu zomrela, otec išiel bojovať na front a matka (Scarlett Johansson) sa vracia domov vždy neskoro večer, pričom cez deň ho strážia vo výcvikovom tábore na čele s jednookým a výstredným kapitánom Klenzendorfom (Sam Rockwell). Jojovou oporou je kamarát Yorki (Archie Yates) a jeho imaginárny priateľ – samotný Hitler (Waititi) snažiaci sa mu dať tie ,,najlepšie“ rady o života. Keď však Jojo v jeden pekný slnečný deň objaví vo svojom dome ukrytú židovku Elsu (Thomasin McKenzie) obráti sa mu celý život naruby a nevie, čo má robiť. Spoznáva ale konečne sám seba, svoje druhé a pravé JA.
Waititiho uletený koncept, respektíve snaha o posun predlohy do novej viac čierno humornej roviny je síce nanajvýš sympatická a úsmevná, tiež správne drzá a provokatívna. Pravdou ale je, že sa z tohto konceptu dalo vyťažiť oveľa viac, respektíve sa s ním dalo narábať oveľa citlivejšie a sofistikovanejšie. I keď sa tvorcom podarilo veľmi trefne poukázať na to, aké ľahké je oklamať či zmanipulovať ešte nevyzreté dieťa, a preniesť na diváka silný odkaz, v konečnom dôsledku Králiček Jojo pôsobí dosť rozbito a neucelene. Na sto percent totiž nefunguje ani tá humorná rovina, ani tá vážna, silná, ktorá má dojať a priklincovať diváka k sedačke. Hlášky parodujúce Hitlera či nacistov okolo Joja sú v prevažnej väčšine až prekvapivo trápne a doslova odfláknuté, prvoplánové. Vo vážnejších momentoch zase chýba ku katarzii lepšie napísanie charakterov a autenticita. Akoby Waititi bojoval sám so sebou, rovnako ako malý Jojo vo filme, a nevedel ku ktorej línií sa prikloniť viac a tak nerozvíja pre istotu ani jednu z nich tak, akoby bolo treba.
Aj vďaka tomuto faktu je trocha naivné si myslieť, že takýto film nejakého tamojšieho ,,nácka“ napraví. Väčšiu šancu na to majú skôr vážnejšie, čistokrvné drámy, z ktorých na konci skutočne mrazí. Navyše dnes, kedy sa (nielen) u nás spoločnosť až nepochopiteľne radikalizuje, isté veci, jednoducho neprídu až tak vtipné, aj keď sa ich Waititi snaží zľahčiť a aj keď práve humor môže byť cesta ako proti extrémizmu a hlúposti bojovať. Každopádne aktuálnosť problému, ktorý tento film rozoberá je nespochybniteľná.
Najsilnejšou líniou Waititiho diela je vzájomný vzťah a spoznávanie/skamarátenie sa Joja a Elsy. Jej cynické poznámky fungujú bravúrne, rovnako ako aj jej zábavné balamutenie malého vojaka ohľadom židov. Dôveryhodnosť ich príbehu zároveň dotvárajú výborné herecké výkony mladých predstaviteľov. Iba dvanásťročný Roman Griffin Davis si dokonca vyslúžil nomináciu na Zlatý Glóbus v kategórii Najlepší herec v komédii alebo muzikáli a pridal sa tak na nie práve dlhý zoznam najmladších nominovaných na túto prestížnu cenu, kde figurujú napríklad Anna Paquin, Kirsten Dunst či Macaulay Culkin.
Králiček Jojo, ktorý zabojuje 9. februára o Oscara v kategórii najlepší film je remeselne kvalitne nakrúteným a pekným príbehom o nezmyselnosti vojny, fatálnych omyloch a najmä láske. Napriek originalite sa ale drží len na hranici šedého priemeru, keďže mu výrazne chýba dôslednejšia dramaturgia, lepšia práca s vedľajšími postavami a tiež väčšia údernosť.
Martin Adam Pavlík
Zdroj foto: CinemArt
