Pri slovnom spojení “slovenský režisér” zrejme väčšine Slovákov a Sloveniek napadne ako prvé meno Juraj Jakubisko. Rodák z Kojšova pri Košiciach bol známy umeleckou všestrannosťou a najmä svojim jedinečným režijným štýlom a imagináciou.
Už v 50. rokoch minulého storočia sa na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave Juraj Jakubisko stretol s iným významným slovenským režisérom Elom Havettom, ktorý s Jakubiskom zdieľal jeho hravý prístup k tvorbe. Obaja neskôr odišli študovať réžiu do Prahy na FAMU, Juraj Jakubisko v roku 1959 a Elo Havetta o rok neskôr. Jakubisko súčasne začal popri réžii študovať aj kameramanský odbor, a preto si aj niektoré zo svojich krátkych aj celovečerných filmov nakrútil sám.
V študentských rokoch v Prahe zrežíroval niekoľko krátkych filmov. Za zmienku určite stoja snímky Každý den má svoje jméno (1960), Mlčení (1963) alebo Čekají na Godota (1966), pri ktorých už bolo cítiť slobodného ducha autora a jeho chuť experimentovať.
Kristove roky (1967), prvý celovečerný film Juraja Jakubiska, patrí medzi najvýznamnejšie filmy Československej novej vlny a mladý režisér z východného Slovenska sa vďaka nemu rýchlo etabloval medzi starších novovlnových kolegov, akými boli Miloš Forman, Věra Chytilová, Štefan Uher či Ivan Passer.
Medzi najvýznamnejšie diela Juraja Jakubiska patria filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Dovidenia v pekle, priatelia (1970), Tisícročná včela (1983) Perinbaba (1985), Sedím na konári a je mi dobre (1989), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) či Nejasná správa o konci sveta (1997).
Tvorba Juraja Jakubiska je charakteristická svojským a originálnym prístupom k rozprávaniu aj zobrazeniu reality. Často sú v nich kombinované surrealistické prvky navodzujúce poetickú atmosféru s hlbokou reflexiou nad ľudskými vzťahmi a spoločenskými témami. Jeho filmy stoja na jednoduchom dejovom oblúku, no majú tendenciu prelínať realitu s fantáziou. Často sa venujú historickým udalostiam a kultúrnym zvykom. Režisérovu hravosť v tvorbe často reprezentovali cirkusové a karnevalové scény a motívy. Jakubiskov pôvod na východnom Slovensku mal veľký vplyv na jeho tvorbu.
Vďaka svojmu umeleckému prínosu získal Juraj Jakubisko mnoho ocenení a uznaní doma aj v zahraničí. V roku 2016 získal ocenenie Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších filmových režisérov v strednej Európe.
Juraj Jakubisko zomrel vo veku 84 rokov v Prahe 24. februára 2023.
Spracoval Matúš Trišč
Autor titulnej foto: Miro Nôta