„Glièrov Koncert pre harfu je veľmi lyrický a to, čo na ňom považujem za skutočne zaujímavé, je jeho poetická citlivosť a emocionálna hĺbka, ktorá vrcholí najväčším napätím v šiestej variácii v druhej časti. Nedá sa ním nezaujať!,“ hovorí pre náš portál talianska harfistka Claudia Lucia Lamanna, ktorá vystúpi v rámci festivalu Košická hudobná jar.
Keď som si chcela vypočuť vašu interpretáciu, jedným z vašich prvých videoklipov, ktoré mi YouTube ponúkol, bol Koncert na harfu Alberta Ginasteru. Je vám blízka poetika hudby 20. storočia?
Keď hovoríme o 20. storočí, musíme brať do úvahy, že ide o veľmi pestré historické obdobie vo všetkých umeleckých oblastiach. Začiatok dvadsiateho storočia je určite obdobím, ktoré ma veľmi fascinuje. Zároveň, v momente, keď som pristúpila ku Koncertu pre harfu a orchester Alberta Ginasteru, zamilovala som si ho vďaka jeho sile a energii, ktoré sú schopné podmaniť si každé publikum.
Tento koncert je skutočne náročný, rytmicky, technicky. Bola to výzva naučiť sa ho?
Je to pravda! Toto je jedno z majstrovských diel harfového repertoáru, no napriek tomu, že ide o zjavne zložitý koncert, pamätám si, že keď som sa ho učila hrať, bol to plynulý proces. Skôr by som teda povedala, že ma to vlastne veľmi bavilo cvičiť.
Nájdeme tam aj lyrickejšiu sólovku Ginastera – Danza de la moza donosa (Tanec pôvabného dievčaťa). Je to jemný tanec s peknou melódiou, no v harmónii jasne počuť, že ide o hudbu 20. storočia. Čím sa líšia tieto 2 kompozície? Ten istý autor a dokonca dva rozdielne svety…
Tieto dve skladby sa od seba určite líšia kompozičnou vyspelosťou Ginasterovho tvorivého génia. Koncert bol napísaný takmer o 30 rokov neskôr. Danza de la moza donosa je druhým z 3 argentínskych Danzas, ktoré predstavujú autorovu prvú klavírnu skladbu. Považujem túto skladbu za veľmi zvodný a jemný tanec, čo je v kontraste s výrazovou silou Koncertu, napriek vznešenej lyrickosti druhej časti.
Je publikum pripravené na nové kompozičné štýly v hudbe? Myslím to všeobecne – stále počúvame romantizmus, klasicizmus, barokovú hudbu, menej súčasnú hudbu. Prečo myslíte, že je to tak?
Hudobný vkus ľudí sa v priebehu storočí dosť zmenil. Ak si myslíme, že pred 17. storočím ľudské ucho uvažovalo podľa modálneho systému a dnes uznávame, že tónový systém je „chytľavejší“, nezabúdajme, že aj prvé disonancie zavedené s viachlasnými piesňami boli pozorované s úžasom. Z tohto pohľadu je možno uveriteľné, že hudobné chápanie je predurčené k ďalšej evolúcii smerom k súčasným zvukom, ktoré sa v dnešnej dobe stále ťažko počúvajú, hoci boli zavedené už v minulom storočí. V každom prípade je pravdepodobné, že tento proces bude trvať dlhšie ako v minulosti, ak vezmeme do úvahy, že naše generácie podliehajú vývoju tonality už od vnútromaternicovej fázy, a to z dôvodu enormnej expanzie iných hudobných žánrov (rock, pop atď.), ktorou sme dennodenne bombardovaní médiami.
O pár týždňov prídete do Košíc na festival Košická hudobná Jar. Navštívili ste už našu krajinu alebo bude to prvýkrát?
Na Slovensku budem koncertovať po prvýkrát. Mala som možnosť navštíviť a hrať vo vašich susedných krajinách: v Českej republike, Rakúsku a Maďarsku a na budúce leto zorganizujem majstrovský kurz harfy v Poľsku. Takže teraz som veľmi rada, že prídem na Slovensko! Všetko to bude pre mňa veľký objav a veľmi sa teším! Bude mi tiež cťou predstaviť publiku úplne novú harfu, ktorú orchester práve kúpil!
Na záverečnom koncerte festivalu uvediete Koncert pre harfu a orchester Es dur od Reinholda Glièra. Skladba má klasickú podobu, no pre interpreta (a poslucháča) je zaujímavá ruským romantizmom. V tomto koncerte môžeme počuť veľa mixu od Čajkovského po poetického Rachmaninova. Z akého hľadiska je pre vás ako harfistku táto skladba zaujímavá?
Áno, tento Glièrov koncert predstavuje pre harfistov to, čo Čajkovského Koncert D dur, op. 35 predstavuje pre huslistov a Rachmaninov koncert č. 2, op. 18 predstavuje pre klaviristov. Nájdeme tu aj pripomienku nemeckého neskorého romantizmu s jasnou poctou Symfónii č. 4 e mol od Johannesa Brahmsa. Glièrov Koncert pre harfu je veľmi lyrický a to, čo na ňom považujem za skutočne zaujímavé, je jeho poetická citlivosť a emocionálna hĺbka, ktorá vrcholí najväčším napätím v šiestej variácii v druhej časti. Nedá sa ním nezaujať!
Tieto skladby otvárajú interpretovi subjektívny pohľad na hudbu a výraz. Radi ich tvoríte inak a vkladáte do nich niečo navyše, čo je zapísané v notovej predlohe, samozrejme s úctou k autorovi?
Môj interpretačný prístup k tomuto koncertu plne rešpektuje pôvodnú myšlienku skladateľa. Určitú slobodu v interpretácii si dovoľujem len v barokovom repertoári (ako je pridávanie nôt, ozdôb či dokonca rytmických zmien), pretože interpretačná prax tej doby uvažovala o obohatení jednoduchých a základných línií zapísaných v partitúre autorov. Až od posledných storočí sa spôsob písania skladateľov stal veľmi podrobným, pravdepodobne kvôli ich túžbe sprostredkovať interpretovi určitú hudobnú myšlienku s tým, aby ju interpretoval a odovzdal neporušenú poslucháčovi. Úlohou interpreta je byť poslom a sprostredkovateľom diela, takže by nebolo adekvátne robiť zmeny, ktoré by boli zároveň nemoderné. Možno by si niektorí v tejto súvislosti mohli pomyslieť, že ak sa bude riadiť iba tým, čo skladateľ napísal do partitúry, mohlo by to spôsobiť istú uniformitu výkonov rôznych interpretov, ale je to málo pravdepodobné, pretože umelecké cítenie sa mení od jedného interpreta k druhému. Okrem toho sa predpokladá, že základnou úlohou interpreta je odovzdať emócie poslucháčovi a to, čo odlišuje jeden výkon od druhého, je práve účinnosť komunikačnej kapacity prostredníctvom nôt. Bolo by asi príliš jednoduché zaangažovať publikum iba vďaka tomu, že každý hudobník dáva do diela svoj subjektívny pohľad na interpretáciu!
Povedzme si niečo aj o vašej kariére. Magisterské štúdium na hudobnom konzervatóriu Nino Rota v Monopoli ste ukončili ako sedemnásťročná, potom ste študovali v Bruseli, Osle a Londýne. Čo vám najviac posunulo k vašej sólovej kariére?
Celá moja vzdelávacia cesta bola prínosom pre môj hudobný rast. V Taliansku som si vybudovala základy štúdia, v Bruseli som mala možnosť získať medzinárodné skúsenosti, v Osle som sa skutočne osamostatnila v tom, ako profesionálne pristupovať k mojej práci a pripravovať interpretáciu diel sama, bez vedenia. V Londýne a napokon Salzburgu som pokračovala v ďalšom účinkovaní v obohacujúcom hudobnom prostredí a mala som možnosť žiť v hudobnom prostredí, ktoré presahuje svet harfy.
Účinkovali ste aj v La Scale, aby ste získali viac skúseností v orchestrálnej hre. Bola to pre vás dobrá skúsenosť? S akými dirigentmi ste spolupracovali?
Áno, moja skúsenosť z La Scaly v Miláne mi pomohla získať kompletnú hudobnú víziu a tiež stať sa kvalitnejšou orchestrálnou hráčkou. Spolupracovala som s mnohými dirigentmi ako Michele Mariotti, David Coleman, Vladimir Fedoseyev a ďalší.
Aký je klasický repertoár harfistu v orchestri, ktorým si musí prejsť, aby sa dostal na sólovú dráhu?
Vo všeobecnosti sú to dve rôzne cesty a zdá sa, že jedna nie je podstatná pre druhú a platí to aj naopak. Ak chcete byť sólistom, musíte mať celý rad vlastností odlišných od tých, ktoré sú potrebné na to, aby ste boli orchestrálnym hráčom. Napríklad sólista má vo svojom repertoári naraz oveľa menej skladieb ako orchestrálny hudobník, pretože vo všeobecnosti ide o repertoár extrémnej náročnosti, ktorý sa zvyčajne učí naspamäť. V týchto dielach je mnoho detailov, ktoré by nebolo možné dosiahnuť v prípade orchestrálneho hráča. Hudobníci z orchestra sú totiž konfrontovaní s väčším množstvom diel v kratšom čase.
Mali ste šťastie na dobrých učiteľov, ktorí vás vedú k vášmu individuálnemu štýlu?
Ak nepočítam obdobie hudobných štúdií v Taliansku, kde som navštevovala konzervatórium najbližšie k môjmu rodnému mestu, aby som to skĺbila s bežným školským štúdiom, keď som sa presťahovala za štúdiom do zahraničia, slobodne som si vyberala učiteľov, ktorí ma viedli. Iste, mala som v tom šťastie, pretože nebolo samozrejmé prejsť náročnými prijímacími skúškami na rôzne akadémie.
Vo vašom životopise som sa dočítala, že vašou učiteľkou bola Jana Boušková, popredná česká harfistka a hudobná pedagogička. Vyučuje na AMU a Royal College of Music v Londýne, pôsobí aj ako sólistka Českej filharmónie. Je zakladateľkou medzinárodného hudobného festivalu Harfové dny Ostrava. Jej matkou bola popredná česká harfistka Libuše Váchalová. Aké sú vaše skúsenosti s ňou ako učiteľkou?
Spomínam si na to ako na veľmi peknú skúsenosť. Bolo to v období môjho života, keď som absolvovala prvé štúdium v zahraničí cez projekt Erasmus, keď som mala 18 rokov. Pamätám si na zážitok, keď som sa presťahovala zo skromného mestečka Noci v južnom Taliansku, odkiaľ pochádzam, do európskeho hlavného mesta, akým je Brusel. Hoci som tam strávila len jeden rok, užila som si čas so skvelou učiteľkou ako je Jana Boušková, ktorá mi dala veľa užitočných rád.
Za vašu interpretáciu ste doposiaľ získali celý rad pôsobivých ocenení. Spomeňme Thailand International Harp Festival and Youth Competition v roku 2012, Premio Claudio Abbado (2015), Piatu cenu a Cenu Zaniboni na USA International Harp Competition (2016) a mnohé ďalšie. Je pre interpreta klasickej hudby dôležité zúčastňovať sa súťaží? Môžete na súťaži ukázať svoj vlastný štýl interpretácie?
Myslím si, že v dnešnej dobe je dôležité, aby sa interpret zúčastňoval súťaží, pretože je to jediný spôsob, ako sa dostať do povedomia širšieho hudobného trhu, najmä ak nepochádzate zo silného umeleckého prostredia a nemáte toto zázemie, čo je aj môj prípad. Súťažila som od svojich 12 rokov a keďže som počas nasledujúcich rokov nazbierala viac ako tridsať cien. Pomohlo mi to byť pripravená na to, aby som zvládla veľké svetové harfové súťaže, ako je Medzinárodná harfová súťaž v USA – ktorú ste spomínali a ktorá bola prvá. Bola to veľká svetová súťaž, ktorej som sa zúčastnila, keď som mala 20 rokov. Ďalšou bola prestížna 21. medzinárodná harfová súťaž v Izraeli, kde som minulý rok vyhrala prvú cenu.
Získali ste štipendium na Royal Academy of Music a možnosť nahrať profesionálny album. K dispozícii je 5 skladieb v celkovej minutáži 56 minút. Tento album podľa mňa otvára celý nový hudobný svet harfy. Nové farby, v rôznych štýloch. Čo bolo cieľom tohto CD?
Bola som nadšená, keď som v roku 2019 dostala možnosť nahrať svoj debutový album a pri tejto príležitosti som medzi skladbami hľadala leitmotív. Tento výskum ma priviedol k voľbe „variácie“, vychádzajúcej aj z môjho priania naučiť sa legendárnu Chaconnu z Partity č. 2 d mol, BWV 1004 od Johanna Sebastiana Bacha.
Cieľom tohto albumu bolo určite ukázať, ako možno jednu jednoduchú tému, akou je „variácia“, preskúmať rôznymi štýlmi a obdobiami bez toho, aby to bolo nudné. Jedným z mojich cieľov bola aj inovácia harfového repertoáru o úplne nový doplnok, môj prepis španielskej, takmer neznámej skladby pôvodne napísanej pre fortepiano, Variaciones del Fandango español od Félixa Máxima Lópeza.
Zuzana Vachová
Foto: Photo credits: Ivan Barra, Emanuela Campanella, Goran Kris, Clarissa Lapolla. Titulná foto: Emanuela Campanella
