Nová snímka Bohdana Slámu s názvom Sucho sa dotýka množstva pálčivých tém, ktoré sužujú nielen českú, ale aj širšiu európsku spoločnosť. Farmári v bezvýchodiskovej situácii, protesty mladých klimatických aktivistov a v neposlednom rade snaha o zosúladenie rôznych životných štýlov a svetonázorov s harmonickým rodinným spolunažívaním. Už na prvý pohľad je jasné, že sa režisér vybral hneď niekoľkými ťažko priechodnými smermi, a tým sa pokúsil vybudovať viacstupňovú – rodinnú, spoločenskú a sociálnu drámu.
Synopsa filmu Sucho: Jozef žije so svojou manželkou a deťmi na malom rodinnom statku. Spoločne sa snažia o udržateľný spôsob života, čo si žiada ťažkú prácu a silné odriekanie. To sa nepáči Jozefovej dospievajúcej dcére. Viktor vedie úplne iný štýl života. Patria mu všetky polia široko-ďaleko a obhospodaruje ich najmodernejšou technikou. Rodinný agropodnik by rád prenechal synovi, no ten ako demonštrant radšej poukazuje na klimatické zmeny v centre Prahy.
Na úvod treba dodať, že Bohdan Sláma ako autor scenára nestavia sám seba do pozície arbitra, nezaujíma žiaden z extrémnych postojov k téme, ale dôkladne sleduje a komentuje jednu aj druhú stranu.
Žijeme totiž v dobe komplexných problémov, ktoré si vyžadujú ústupky a toleranciu od všetkých. Stráviť veľa času hľadaním najlepšieho možného riešenia a napokon dospieť k takému, ktoré chce od zúčastnených strán kompromisy, je pochopiteľne veľmi náročné. Omnoho jednoduchšie je postaviť si barikádu, trvať tvrdohlavo na svojom a uisťovať sa o vlastnom práve.
Režisér veľmi rád otvára boľavé témy, za ktoré by sme sa ako spoločnosť mohli neraz aj hanbiť. Vo filme Krajina v tieni (2020) sa zameral na dejinné zlyhania 20. storočia, kedy sa Európa rozhodovala, ktorej diktatúre je najlepšie sa podriadiť. V novej snímke obdobne zobrazuje dvojpólový svet agrobarónov a záchrancov klímy, ktorí kategoricky odmietajú všetky technológie a modernizmus. Stredný prúd akoby neexistoval. Držať sa vlastných zásad je totiž jednoduché ak sú jednoznačné, radikálne a nekompromisné.
Konfrontáciou postáv v novom filme však postupne dochádza k akémusi prehodnocovaniu vlastných presvedčení. Detskí hrdinovia si začínajú uvedomovať, že planéta od nich potrebuje viac než len blokádu dopravy uprostred hlavného mesta, dospelí zasa objavujú neblahé dopady svojich postojov na vlastnej koži. Bohdan Sláma vo filme obsiahol názorovú pluralitu, hoci je zrejmé, aký ideál zastáva. Uvedomuje si však, že českí poľnohospodári to nemajú ľahké a zaslúžia si byť vypočutí. Na druhej strane boj o zdravšie miesto pre život má prednosť.
No nebol by to Bohdan Sláma keby vo svojom diele nepostavil aj spletitú sieť rodinných vzťahov a sporov. Jozef a Viktor môžu byť ako oheň a voda, no jedno majú spoločné: chápať mladú generáciu sa nedarí ani jednému z nich. Z filmu zrozumiteľne vyplýva čím si postavy v minulosti prešli a že to nebolo jednoduché. Dodnes sú poznačené rozpadom vzťahov či kariéry. Nejedná sa iba o históriu sprostredkovanú dialógmi, ale živú históriu, ktorá nenechá svoje obete na pokoji. Postavám sa vráti viac ako len jedna rana z minulosti.
Príbeh súčasne odkrýva pošramotené partnerské vzťahy, ktoré zapadli v stereotype života a zanedbávania milovanej osoby. Bohdan Sláma vie rovnako dobre kritizovať spoločenské dianie, ako aj skúmať rodinné konštelácie.
Staršia generácia robí čo môže, aby udržala svet v chode, no nedarí sa jej to. Autor však veľkú časť nádeje vkladá do mladej generácie, ktorá tiež robí chyby, no zároveň sa dokáže rýchlo učiť.
Hrdinovia a hrdinky filmu Sucho si so sebou nesú mnohé zlyhania. Autor ani jedného z nich neuprednostňuje. Činorodé postavy na oboch stranách zažívajú neúspech a znášajú kritiku, akoby museli pykať za to, že si stanovili jasný cieľ v dobách blúdenia a hľadania. Kto vidí zreteľne riešenia, musí byť prebudený.
Konflikty prehnaného modernizmu a zaťatého spiatočníctva sa vo filme Sucho odohrávajú v autorovi blízkom dedinskom prostredí. Režisér tak nadväzuje na filmovú tradíciu zobrazenia “českého venkova”, našťastie nenecháva jej veľa priestoru pre frašku. Pár príležitostí na úsmev sa v snímke aj tak objaví, no jej pútavý, ťažobný a dokonca aj dojemný charakter to nenaruší.
V istom momente sa z filmu stáva skôr rodinná dráma, no prírodný motív z neho v skutočnosti neuniká. Druhú polovicu snímky tak možno chápať ako metaforu k nastolenému problému, zatiaľ čo ľudská stránka príbehu dodáva logickým významom jemnosť a cit. Konečná pointa filmu preto môže zostať pred niektorými divákmi zahalená, iní ju príjmu lepšie, ako keby malo ísť o strohé rozuzlenie bez zásahu do ľudskej duše.
Nakrúcať filmy o tom čo nás zraňuje a rozprávať príbehy o zatiaľ neriešiteľných problémoch so sebou nesie istú zodpovednosť za vnútorné zdravie recipienta. Bohdan Sláma nezabudol ani na to, aby svojmu divákovi napokon dodal trochu nádeje. Na jednej strane ide pri umeleckom diele s klimatickým kontextom o očakávaný a žiadaný akt, na strane druhej je zrejmé, že sa režisér po dobre rozohranej dráme okatejšie poponáhľal stlmiť dopad príbehu, aby skutočne nebolo v jeho filme príliš veľa dezilúzie. Výsledkom je náhly a takpovediac ideálny prípad zmeny správania a postojov u niektorých postáv. Tak ako by sme si to snáď priali vidieť aj v reálnom živote, aj keď vieme, že to v skutočnosti chodí inak.
Režisér Bohdan Sláma neprišiel s revolučnými riešeniami globálnej ani lokálnej krízy v prírode. To zatiaľ nedokázali ani omnoho povolanejšie osoby, takže to od autora nikto ani nemohol očakávať. Jeho zásluha spočíva v upozorňovaní na problémy, ktorým zámerne odmietame rozumieť, pretože sú príliš zložité, a robí to bez vynášania súdov nad konkrétnymi charaktermi, ktorých typológia môže súvisieť s postavami českého spoločenského diania.
Film Sucho hovorí, že svet by sa mohol dať do poriadku a riešenia by sa našli – tak ako vždy – nutné však je, aby o to prejavili záujem nielen niektorí, ale všetci.
Matúš Trišč
Zdroj foto: ASFK
