Milostný trojuholník je jednou z najistejších schém drámy. Ako dejotvorný zdroj napätia funguje vo všetkých žánroch, v každom priestore, nech sa príbeh odohráva v ktorejkoľvek dobe. Ak by ste sa chceli pokúsiť napísať drámu, pasovaním lásky rozdelenej medzi troch ľudí za hlavný konflikt zaručene získate potrebný ťah. S čoraz známejšími neklasickými variáciami milostných vzťahov, prichádzajú aj do filmu a literatúry rozšírené možnosti, ako skonštruovať aj milostný trojuholník do neopozeraného tvaru. Tieto možnosti do značnej miery úspešne využíva aj nová dráma Modrý kaftan.
Mina a Halim tvoria bezdetný manželský pár v strednom veku a nažívajú si vo vzájomnej zmierlivosti a pokoji. Spolu vedú obchod s tradičnými moslimskými odevmi – kaftanmi. Hneď na úvod nám obraz a zvuk predznamenávajú láskyplné ovzdušie a zanietený filmársky prístup. Halimove remeslo si vyžadujúce trpezlivosť, cit a jemnosť a pre kameru je veľkým vzorom. Virginia Surdej drží kameru ako ihlu, trpezlivo a presne ňou preniká pokojne ležiacou, mäkkou látkou. Hebký a príjemne chladivo vzdušný zamat sa leskne pod Halimovými rukami, symbolizuje stáročia pestované majstrovstvo, ktoré pomaly stráca význam. Obraz je plný farebných látok a zlatých nití núka pohľad na skutočné krajčírske umenie. Na vyhýnajúcom remesle bolo vždy niečo tragicky nenávratné. Od nepamäti cibrená zručnosť a objavovanie správnych postupov a mechaník stvorených len pre jeden jediný špeciálny účel, toto všetko zaniká zoči voči povrchnému prístupu uponáhľaného sveta. Halim a Mina deň čo deň „resuscitujú“ svoj obchod, privádzajú ho späť k polovičatému životu. Minin a Halimov obchod navštevujú prevažne neúctiví a uponáhľaní zákazníci, neschopní doceniť čo sa vlastne deje pred ich nosom. Nemožno ich z toho priamo obviniť, pre nevedomie sú plní ľahostajnosti až odmietania povahy umeleckého remesla, ktoré Halimovi koluje v žilách. Okrem Halima a Miny už na tradičnom remesle ručného šitia kaftanov nikomu nezáleží. Teda až kým nespoznajú mladého učňa Youssefa.
Ľudským rukám konkurujú stroje, ktoré sú rýchlejšie a lacnejšie. Halim a Youssef musia pracovať do noci, aby stíhali uchlácholiť netrpezlivé zákazníčky. Pri práci sa toho o dvoch mužoch a jednej žene začne odhaľovať viac než je na prvý pohľad zrejmé. Jemnosť, s akou autorka Maryam Touzani buduje atmosféru filmu aj vzťahy medzi postavami, je jasne inšpirovaná procesom vytvárania modrého svadobného kaftanu. Vyjadrenie všetkého podstatného zaberie určitý čas, proces sa nedá popohnať, ani zrýchliť. Dozrieva svojim vlastným tempom a jediné čo sa od nás očakáva, je sledovať ho a budovať svoj vlastný záujem o jemné detaily kaftanu/príbehu. Čím viac sa doň zapozeráte, tým väčšmi budete vedieť oceniť drobnokresbu scenára aj obrazových významov, presne tak, ako záhyby majstrovsky zdobeného kaftanu. Prepracovanosť príbehu a sa pred zrakom divákov odhalí až časom, no stojí za to vydržať do konca. Modrý kaftan symbolizuje viac ako by sa mohlo zdať.
Keď sa hovorí o vzťahoch v konotáciách marockých reálií a štýlu života, ľahko možno pochopiť situáciu v akej sa nikdy „nevyoutovaný“ homosexuál Halim a jeho manželka Mina nachádzajú. Koniec koncov nemusí ísť o krajinu riadenú striktným klerikalizmom, s problematickým prijatím LGBT komunity máme dosť skúseností aj doma. Určite je nám teda jasné, kam by Halimove postavenie za obvyklých postojov viedlo, avšak film sa vyberá prekvapivo netradičným, no stále uveriteľným smerom.
Mina by si jeho orientáciu mohla brať osobne. Mohla by ho odsúdiť za desaťročia klamstiev a pretvárok. Vzťah medzi manželmi mohol ochladnúť a nadobro zatvrdnúť v mŕtvom bode a dvojica by sa potom zmohla len na občasné nikam nevedúce hádky. Ale tak to nie je. Nie žeby sa Mina a Halim nikdy nepohádali. Z ich škriepok však prekvapivo rastie pochopenie a zakaždým si manželia uvedomia, že nijaký problém nedokáže prevýšiť ich vzájomnú úctu a obdiv. Vážia si jeden druhého a triezvo si uvedomujú, že napriek skoro nefunkčnému milostnému životu majú veľké šťastie, že môžu tvoriť pár. Dokážu sa na sebe zasmiať, uťahovať si a po niečom ako je náboženský radikalizmus vo filme niet ani stopy. Mina a Halim sú dvaja realisti, on je utiahnutý introvert, vyhýbajúci sa konfliktom, no Mina je schopná pohádať sa so zákazníkmi aj zaňho. Dvojica sa skvelo dopĺňa a otázne je, čo s touto atmosférou narobí príchod tretieho hrdinu Youssefa.
Konečne sa dostávame aj k spomínanému milostnému trojuholníku. Ani v jeho prípade sa však udalosti nevyvíjajú očakávaným spôsobom. Tak ako postavám chýba iracionálna náboženská nutnosť hádzať si polená pod vlastné nohy, rovnako im chýba aj žiarlivosť. V stopovom množstve sa u nich možno aj vyskytuje, no nemá na ich konanie takmer žiadny vplyv. Azda najkrajšou scénou filmu je tanec trojice skromných ľudí, ktorí si na moment nerobia z ničoho starosti. Mina vie o manželovej slabosti, a taktiež vie, že tichá choroba jej už nedovolí starať sa oňho, ako krehkého a citlivého človeka veľmi dlho. Halim potrebuje, aby pri ňom niekto stál, keď sa ona pominie. Navzdory všetkým očakávaniam nechala autorka svoje postavy konať prekvapivo, ale adekvátne k ich zjavným vlastnostiam. Ani v najdiskutabilnejších momentoch nedochádza k žiarlivostným scénam, ale k jasnému uvedomeniu si na oboch stranách, že Youssef je to najlepšie, čo sa za daných okolností mohlo manželom prihodiť.
Duchovný vývoj postáv je zvláštne spätý so zamatovými odevmi. Trojica sa o kaftany vzorne stará, rovnako, ako sa postavy starajú o seba navzájom. Nebyť zasa tej osudovej choroby, skoro by to vyzeralo, že hrdinov filmu už naozaj nemôže nič rozhodiť. No keďže sa autorke podarilo konflikty na klasických miestach nahradiť dojímavými chvíľami pochopenia, musela si dráma nájsť miesto účinkovania niekde inde a efektívny motív nevyliečiteľnej choroby urobil v tomto smere čo bolo treba. Vďaka tomu má dlho a starostlivo budovaný príbeh aj silný záver, ktorý je znova a niečo rafinovanejší, ako by ste si mohli myslieť.
Film Modrý kaftan je ako vánok, jemne sa vznáša, do istého času pri ňom možno cítiť fyzickú pohodu, no omnoho dôležitejšie je posolstvo pokoja a skutočnosť, že aj tie najväčšie skúšky a sklamania nemusia byť také ťažké a dajú sa niesť celý život, ak po vašom boku stojí správna osoba.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia
