V divadle Malá scéna STU sme 22.novembra 2018 otvorili výstavu spojenú s krstom diára o Bratislave na rok 2019.  Autorkou výstavy fotografií je Hana Fábry.


V expozícií predstavuje dve polohy nášho mesta – Bratislavu chránenú a Bratislavu tekutú. Tá prvá je sériou fotografií , ktoré zachytávajú nostalgické momenty a zákutia nášho mesta tak, ako ho milujeme, tak, ako je nám v ňom dobre, tak, ako sa ním právom hrdíme. Bratislava chránená poskytuje vskutku (za)chránené pohľady, ktoré v horizonte urbánneho priestoru nesmú byť narušené. Kontrastne k tomu Bratislava tekutá nám nekompromisne podsúva tie pohľady priestorov, oblastí, lokalít, ktoré necitlivými architektonickými riešeniami a rozhodnutiami narušené sú.  Ako sama autorka výstavy tvrdí:  „Chcem ten tekutý pohyb zachytiť rovnako, ako chcem zachytiť (za)chránenú nemennosť histórie mesta.“

Predpokladám, že tí, čo sme tu máme radi naše mesto a rovnako radi sa hrdíme jeho krásami. Občas, v bežnosti našich dní a rýchlych životov, podvedome (a možno aj vedome) prehliadame, čo na ňom pekné nie je. Akoby sme si nechceli priznať nedostatky, alebo na druhej strane práve naopak vidíme len tie. Chváliť sa krásou je príjemne a hreje nám to dušu. Dôležité však je priznať pravdu, uvedomiť si „nehodiace sa“ kontrasty , ktoré tiež Bratislava ponúka. Hana Fábry otvára svojou súčasnou foto-tvorbou práve kritické pohľady na naše mesto, otvára oči, myseľ a priestor na diskusiu. Paradoxne a cielene ukazuje, čo je očividné, keď sa dokážeme pozerať, keď zdvihneme hlavu od smartfónov a uvedomíme si okolo čoho každý deň chodíme, na čo sa (ne)pozeráme, čo (ne)vidíme, alebo vidieť nechceme.


Na výstave sú inštalované nekompromisné polohy toho, čo  je povznášajúce, nádherné, zachované, ale aj toho, čo je dramaticky nekompatibilné s architektúrou nášho mesta, so svedomím, s dušou, čo hazardne nahráva komerčnosti , ale hazarduje s mestom a človekom v ňom. Táto výstava nemá za cieľ potláčať progres, modernosť, nové nápady,  alebo sa naopak  pateticky vracať do minulosti. Má byť však dokumentáciou toho , čo sa s naším mestom deje, ako sa mení pred našimi očami bez toho, že by sme mali (alebo aspoň kompetentní) na jeho zmeny dosah. Ja osobne som toho názoru, že umenie nemá byť len relaxom a príjemnou  zábavou, ale že môže (má) aj provokovať a profilovať otázky, na ktoré by sme mohli (mali) hľadať odpovede priamo v živote.


Expozícia  prezentuje  výber fotografií starej aj súčasnej Bratislavy z rôznych, často netradičných,  uhlov pohľadov. Fotografia Hany Fábry je nielen mapovaním toho, čo sa z hľadiska architektúry a histórie zachovalo,  nie je len záznamom nových „moderných“ počinov v našom meste, dokumentáciou faktov a poctivým vytrvalým zbieraním materiálu. Je to predovšetkým výsostne kritický, názorový pohľad na celospoločenské dianie. Jej fotografie sú na jednej strane pripomenutím si Prešporku s jeho dávnou gráciou dokumentovanou až s intímnym tichým odkazom z hĺbky autorkinej duše, ale sú to aj nemé, revoltou a nespravodlivosťou sveta pobúrené hlasy, ktoré rezonujú nekompromisne ako mementá skazeného ľudstva, či už v meste, alebo na planéte. Fotografie Hany Fábry sú ako „šepoty a výkriky“ o Bratislave, o nás, ktorí sa v nej narodili a nedáme na ňu dopustiť, o tých, ktorí v nej žijú, ale nemajú k nej úctivý vzťah, o tom, ako stačí moc na zrútenie pamiatok aj ilúzií.

Expozícia 50tich fotografií, ku ktorej sa autorka prepracovala dôslednou selekciou tisícok záberov je z obdobia rokov 2017-2018, obsahuje kombináciu čiernobielej a farebnej fotografie. Kolekcia zahŕňa globálne tzv. panoramatické snímky na Bratislavu, ktoré stoja v kontre s detailami v intímnejšom znení. Autorka hľadá prirodzený balans medzi realitou ošklivosti a jej estetickým vyjadrením. Fotografie Hany Fábry môžu fungovať ako nostalgické pohľadnice z Prešporku, ale chcú byť aj mementom súčasného zásahu a diania v našom meste v snahe provokovať k aktivite občanov aj kompetentných a zodpovedných. Vo svojej tvorbe sa ocitá na imaginárnej hojdačke medzi srdcom a rozumom. Podobne ako v živote, keď nástojčivo (až biblicky) za seba i za nás (a každodenne aj na sociálnej sieti) „klope na dvere“, ale často jej nebýva otvorené. Diár na rok 2019 s fotografiami Hany Fabry a informáciami z histórie nášho mesta pokrstili členovia občianskej iniciatívy „Bratislava otvorene“ poeticky jesenným lístím a Hanina sestra hravo lentilkami, ktoré má autorka od detstva až doposiaľ rada. Výstava potrvá do 23. januára 2019.

BARBARA BRATHOVÁ

Foto: René Miko

 

 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno