Ralph Fiennes zakladá tajnú službu, aby bojoval so záhadnými postavami, stojacimi za najväčšími svetovými sprisahaniami v tretej časti štýlovej britskej akčnej série THE KING´S MAN: PRVÁ MISIA.

Tretia časť série Kingsman nepriniesla ukončenie príbehu tak, ako to pri klasických trilógiách býva. Miesto toho sa režisér Matthew Vaughn zameral na pôvod fiktívnej britskej bezpečnostnej organizácie. Pred ôsmimi rokmi priniesla prvá adaptácia Millarovho komiksu osviežujú jazdu popierajúcu vlastnú anglickú eleganciu absurdnosťou a brutalitou. Divákov nesmierne bavila akčná imaginácia spojená so vzácnou odrodou bizarností. Kingsmani sa zaradili medzi alternatívy nie len pre divákov komixových filmov, ale všetkých unavených prostotou mainstreamovej rýchlej zábavy.


Bol som úprimne zvedavý, ako sa podarí autorom udržať svoje vizuálne tempo a nápaditosť v dobovom prostredí, v ktorom sa ospravedlnenia za technologické výmysly hľadajú len veľmi ťažko. Zaujímalo ma, či sa o to vôbec pokúsia. Do istej miery sa dalo čakať, že sa budú agenti v príbehu držať pri zemi viac ako Kapitán Amerika pri svojej prvej misii. Bavilo ma v predošlých častiach tejto výsostne britskej série sledovať špiónske vecičky s akými prišli anonymní inžinieri v službách jej veličenstva. V niečom sa príbehy kráľovskej tajnej služby chlapčensky podobali starým dobrým zmysel nedávajúcim sci-fi záležitostiam, ktoré každú sobotu k telke prilákali tisíce faganov s ich rukami špinavými od hliny a trávnatej zelene, čo práve odhodili plastové pištole.


Túto naivitu vkusne snúbili s prvkami brutality, určite neprístupnej detskému divákovi. Inými slovami, namiešali drink pre dospelé deti. V pokračovaní Kingsman: Zlatý kruh však už Matthew Vaughn zabudol priškrtiť prítok svojej fantázie a tak osobitý a dobre nastavený štýl špiónskeho sveta prerástol do zhluku slabo pripravených výplodov, ktorým chýbala určitá slohová previazanosť. V podstate autori dupli na plyn a jazda tým stratila svoju krásu a plynulosť. Rozhodnutie vrátiť sa v čase k začiatkom Kingsmanov sľubovala aj autorské upokojenie. A táto moja domnienka (hoci trailery naznačovali opak) sa potvrdila.


O to, že Kigsmani upustili od pojašenosti sa nemôže prieť nik. Aj keď prítomnosť tajných za zrkadlami bežného života so svojimi neobmedzenými zdrojmi a technologickými vychytávkami pôsobí zväčša poriadne cool (a prvé dve časti série nie sú výnimkou), skutočnosť že odo mňa príbeh rodiacej sa tajnej služby v časoch 1. svetovej vojny nechce, aby som uveril v bezchybnú organizáciu tisícov ľudí ukrytých niekde za knižnicou, ma príjemne prekvapila. Vaughn podáva oveľa triezvejší a civilnejší príbeh než doteraz. Kreatívne sa pritom pohráva s historickými osobnosťami, hoci ich často vloží do situácií, kedy by dejepisci a učitelia fyziky pociťovali závrate a tlak na hrudi. No práve využitie všeobecných znalostí z histórie a ich ohýbanie do značnej miery oživili tento fiktívny komiksový svet. Každý predsa vie, ako začal jeden z najväčších vojnových konfliktov vôbec a mnohí poznajú legendy o nezmarnom ruskom mystikovi, ktorý sa nie a nie otráviť. Všetky notoricky známe fakty či historky sú použité a prispôsobené tak, aby im dokonalo sadol kontakt s britskou eleganciou a bavlnenými oblekmi.


Našťastie, aj tu sa napriek striedmejšiemu užívaniu absurdít vkradli kontroverzie. Tie v kontraste s džentlmenskou uhladenosťou vzbudili originálny dojem z kultivovaného človeka, ktorý sa nebojí čeliť mrzkej ľudskej povahe. Takéhoto muža schopne reprezentuje Ralph Fiennes šikovne schovávajúc svojich takmer 60 rokov za dynamické šabľové súboje. Hoci je trochu nezvyčajné tohto džentlmena sledovať v zápase muža proti mužovi. Oveľa viac mu sedí úloha vzpriameného šľachtica dbajúceho v prvom rade na spôsoby, pretože tie robia muža. Nečakane sa film vo veľkej miere sústredí na kancelárske či jedálenské „zápasy“ medzi kladnými postavami, čo dáva priestor pre vybudovanie vzťahov aj hlbších konfliktov. Znie to trochu paradoxne, no práve týmto prístupom sa zamedzilo únave diváka, ktorý pri akčných scénach často vypína svoju pozornosť a je tak naklonený šlofíku v šere kinosály (teda aspoň v mojom prípade). Jasne daná otcovská láska v príbehu zabolí každého, kto nie je z kameňa a dodá filmu cenný seriózny ráz, hoci sa pritom nezbavuje svojej dobrej detinskosti. Čo by bola určite škoda. Veď Kingsman je aj o tom. Nechýbajú tu vtipné a originálne akčné choreografie, ktoré sa samé priznávajú k tomu, že sú vlastne zbytočné. Ale keď nám sa tak páčia! Po príučke z druhej časti sa tu nimi však podstatne viac šetrí.

Čomu úplne nerozumiem, je Vaughnova potreba vždy zatiahnuť konflikt vysoko do hôr na miesta diametrálne odlišné od anglických uličiek. Akoby pre cvičených kravaťákov bolo najväčšou možnou výzvou liezť na ľadom pokryté skaly a voziť sa smrtonosnou lanovkou. Ukazuje sa tu určitá šablóna, s ktorou autori pravidelne pracujú a možno je na čase zvážiť inovácie aj v tomto smere. Nič sa nestane, keď nám ukážu aj tu niečo nové, no nie?

Matthwe Vaughn dokázal, že na dobrý akčák netreba mať v zálohe tony nezmyselných zbraní a modernej techniky. Krok späť Kingsmanom svedčí. Tvorcovia znova nadobudli rovnováhu. Šetrili čím sa dalo, a to v tom najlepšom slova zmysle. Šetrili humorom, šetrili akciou, šetrili zvrátenosťou. Všetko z toho filmu len prospelo. Nie žeby nový Kingsman nebol vtipný, akčný, alebo divný. To sa uchovalo, avšak v citlivejšej podobe. Takže divák sa nebude cítiť presýtene a bude si môcť užiť každý detail. Rovnako tak však môžete byť aj sklamaní, že séria zažila prerod a nie je typicky očakávaným pokračovaním či veľkolepým ukončením príbehu. 

 

Autor: Matúš Trišč

 

Distribútor: CinemArt SK

Zdroj foto: IMDB

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno