Andrej Šeban vydáva nový dvojalbum Zep Tepi

Bizarnosť, asymetria, kino pre uši, výlet do kozmu, ale aj koncertná exkurzia do minulosti s hudobníkmi ako Rózsa, Buntaj či Valihora. Všetky tieto momenty, pocity a zvuky môžete zažiť pri počúvaní nového dvojalbumu Zep Tepi od Andreja Šebana. Zatiaľ vyšiel len v digitálnej verzii 21. mája na značke Slnko Records, ale v pláne je aj vydanie na CD a platni.

Oceňovaný hudobník Andrej Šeban pôsobí na domácej scéne od konca 70. rokov. Fanúšikov aj odbornú verejnosť mnohokrát nadchne, prekvapí, ale aj provokuje dielami, ktoré idú za hranicu očakávaného. Výnimkou nie je ani jeho najnovší, takmer 80-minútový počin. Vypovedá príbeh o tom, akou cestou si Šeban prešiel za posledné roky a kde sa aktuálne nachádza hudobne aj osobnostne.


“Zep Tepi je staroegyptský výraz pre novú dobu. Páči sa mi zvuk, mágia a tajomstvo tohto slova, a zároveň je album pre mňa symbolom nového obdobia aj preto, že mám za sebou skúsenosť s psychiatrickou liečbou. Takže aj v mojom živote a tvorbe prišla nová doba – Zep Tepi. Tá mi priniesla úplne iný pohľad na komponovanie a samotné nahrávanie. Nepíšem žiadne noty, svoju predstavu o skladbe okamžite realizujem v štúdiu. Inšpiráciou mi je výrok Edgarda Varèseho, ktorý povedal, že hudba budúcnosti bude o voľnom vrstvení nezávislo na sebe idúcich rytmických, melodických a harmonických pásiem. Presne tento spôsob myslenia používam,” otvorene hovorí rešpektovaný gitarista, skladateľ a producent.


Nahrávka zatiaľ vyšla len digitálne, ale čoskoro bude dostupná aj ako dvoj-CD. Ambíciou je vydať ju tiež na dvoch vinyloch v prípade, že sa nazbiera dosť záujemcov. Aj preto je album rozdelený na štyri časti, resp. strany platne, pričom každá je iná a má vlastný koncept. Prvé tri strany sú experimentálnou tvorbou, ktorá vznikla za posledné dva roky a pokračuje v línii tzv. kina pre uši. Pre Šebana sú jednotlivé skladby akoby krátkymi animovanými filmami alebo aforizmami. Vodítkom k ich uchopeniu a interpretácii môžu (ale aj nemusia) byť prekvapivé názvy skladieb.


Zdroj foto: Petra Bošanská

“Koncept ‘kina pre uši’ vychádza z mojej osobnej skúsenosti. Vždy, keď počúvam hudbu, vnútorným zrakom vnímam vizuálne obrazy. Táto vlastnosť sa nazýva synestézia. Predpokladám, že túto danosť má aj mnoho poslucháčov. Stačí si len nájsť čas a priestor na nerušený posluch,” hovorí Šeban, ktorý obrazotvornosť podporuje aj vlastnou maľbou na prednej strane albumu.


Štvrtá a posledná strana Zep Tepi má podtitul Bez práce nie sú koláže a je zaujímavým osviežením v podobe postrihaných koncertných záznamov s hudobníkmi ako Oskar Rózsa, Marcel Buntaj, Martin Valihora, Marián Čekovský, Janko Lehotský či Marián Slávka. Je to ukážka toho, čo sa dialo v Šebanovom hudobnom živote od roku 1998 až do roku 2014.

Celý album má zdanlivo bizarnú štruktúru a vyžaduje si počúvanie s otvorenou mysľou. Autor používa prirovnanie k abstraktnému výtvarnému umeniu, ktoré tiež nemožno analyzovať racionálne. Lepší spôsob je vnímať emócie, ktoré v nás dielo vyvoláva. Tie Šebana zaujímajú najviac.

“Zaujíma ma, ako budú ľudia reagovať. Po pesničkovejšom albume Rock and Roll z Rači budú možno trochu vykoľajení. Ale ako povedal Marián Varga, keď robíš hudbu, robíš to pre imaginárneho poslucháča. Na konci zistíš, že ten imaginárny poslucháč si ty, lebo vtedy, keď dielo vzniká, tam nikto iný nie je. Spolieham sa, že keď počujem, že mi to celé dáva zmysel, že tam nie sú hluché ani nudné miesta, tak sa nájdu ďalší, ktorí to budú počuť podobne.”

Zdroj: TS – Alexander Čerevka, Slnko Records

Zdroj foto: Petra Bošanská

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno