O Severnej Kórei vzniklo už viacero filmov upozorňujúcich na tamojšie ťažko uveriteľné životné pomery. V rámci krajín sveta sa jedná o skutočný unikát, v ktorom diktatúra nabrala nepredstaviteľné rozmery a jednou z výziev, ktorým filmári odhodlaní Severnú Kóreu preskúmať musia čeliť, je náročné získavanie informácií a materiálov.
O živote v tejto izolovanej krajine sa dozvedáme najmä z príbehov od utečencov, ktorí svoje spomienky spísali do knižných podôb, no zachytanie tohto špecifického sveta na kameru si prirodzene žiada dokumentárny prístup viac než hranú adaptáciu literárnych predlôh. Strihačka a dokumentaristka Madeleine Gavin sa vo svojej snímke Útek z Utópie pokúsila o niečo, čo by sa mohlo zdať nemožné – tajne zachytiť pravdu o živote v Severnej Kórei a filmový obraz rozposlať do celého sveta.
Synopsa filmu Útek z Utópie: Pastor a ľudskoprávny aktivista Seungeun Kim žije v Južnej Kórei, odkiaľ si vybudoval sieť prevádzačov a sympatizantov, ktorí mu pomáhajú dostať utečencov zo Severnej Kórey do bezpečia azylu. Jeho pomoc teraz potrebuje päťčlenná rodina s malými deťmi a starenkou na úteku aj 17 ročný “severan”, ktorého matke sa podarilo z krajiny ujsť, keď bol ešte malé dieťa. Svoju mamu by chcel po rokoch opäť stretnúť.
Autorka filmu Madeleine Gavin má za sebou desaťročia profesionálnej strihačskej práce a pod jej rukami bolo skomponovaných množstvo hraných aj dokumentárnych celovečerných filmov. Iste si uvedomovala, že keď sa rozhodne vytvoriť film o najprísnejšie stráženej krajine na svete, jej strihové schopnosti budú kľúčové najmä pri práci s amatérskymi zábermi zo skrytých kamier, surových roztrasených záberov z napätých nočných pochodov lesmi a riekami. Práve pomoc od Pastora Kima a jeho spolupracovníkov zabezpečila filmárom nečakané množstvo autentického audiovizuálneho materiálu, na ktorom sú zachytené fázy dlhého a náročného úteku naprieč Čínou, Vietnamom, Laosom až do bezpečného Thajska. Kamery mobilných telefónov však zachytávajú viac než len pomoc utečencom.
Aby pastor Kim mohol pomôcť migrantom zo Severnej Kórey, musí viesť praktiky, aké by sa slušnému človeku priečili. Jediný spôsob, ako ľudí dostať cez hranice komunistických štátov, je obchodovať s nimi a vyplatiť za nich dostatočnú sumu. Amatérske zábery čiastočne zachytávajú proces predávania ľudských bytostí z rúk jedného prevádzača do rúk druhého, ktorí si za svoju nebezpečnú činnosť pýtajú odmeny. Práca pastora je nebezpečná aj pre krehkosť “obchodných vzťahov” s jednotlivcami, ktoré fungujú iba vďaka šikovne nastavenej taktike, no veci sa môžu kedykoľvek zmeniť. Režisérka tak vďaka skutočným záberom vysvetľuje postavenie Severokórejčanov aj mimo ich tyranskej domoviny a dáva divákovi priestor uvedomiť si, že izolácia Severnej Kórei funguje aj pričinením okolitých krajín, ktoré chytených utečencov aktívne vracajú naspäť do nechceného domova.
Kvôli sceleniu kontextu tvorcovia museli do filmu zaradiť aj informačne bohatšie sekvencie, ako napríklad výpovede známych úspešných utečencov a svedkov severokórejských zločinov. Vo filme môžeme počuť svedectvo aktivistky Lee Hyeon-seo, autorky knihy Dievča so siedmimi menami, v ktorej opisuje svoj život v totalitnej krajine, či výpoveď novinárky Barbary Demick, autorky knihy Nie je čo závidieť a ďalších aktivistov a utečencov.
Režisérka filmu pomaly skladá absurdný obraz krajiny z informácií, ktoré nie sú už celkom nové, no dôležité pri dokresľovaní pozadia autentických dokumentárnych záberov z prevádzačských akcií.
Okrem toho film do značnej miery pracuje aj so zábermi priamo od obyvateľov Severnej Kórey, ktorí ich vyhotovili v tajnosti pomocou pašovaných telefónov s cieľom oboznámiť svet s praktikami totalitného režimu. Práve tieto výjavy sú na filme Útek z Utópie zásadné, keďže ukazujú realitu, akú kórejská vláda nikdy nedovolí ukázať – realitu výrazne odlišnú od propagandistických materiálov a veľkolepých pochodov, akými sa krajina bežne prezentuje a pýši.
Snímka Útek z Utópie v sebe teda strieda jednak rôzne dokumentárne prístupy, zároveň nimi u diváka vyvoláva aj rôzne druhy emócií. Informačnú rovinu strieda prudko emocionálna a napínavá cesta za slobodou, ktorú by sme snáď mohli považovať za dobre spracovanú rekonštrukciu udalostí, no už titulok v úvode filmu nás uisťuje, že ide o tvrdú realitu.
Kontroverznú krajinu na východe Ázie si už na mušku vzali rôzni filmári, od satirických komikov (Interview – 2014) po odvážnych dokumentaristov. Film o skutočnej Kórei chcel nakrútiť aj Vitalij Manskyj, ktorému sa v snímke V lúčoch slnka (2015) podarilo ukázať najmä všadeprítomné manipulátorstvo režimu a jeho nepreniknuteľný štít klamstiev a pretvárok. Hoci bol jeho film skôr divadlom režírovaným kórejskou vládou, režisér našiel medzeru v tomto systéme a podarilo sa mu ukázať, aký je zvrátený. Mohlo by sa zdať, že iný spôsob, ako tejto mašinérii bludov prejsť cez rozum neexistuje. Režisérka Madeleine Gavin na to však zvolila vlastný spôsob a ten v celku funguje, hoci je odkázaný na ťaženie z veľmi obmedzených zdrojov.
Dôležitosť jej diela spočíva najmä v tom, že sa o práci pastora Kima dozvie celý svet. Oddaný človek s podlomeným zdravím a silným osobným príbehom tiež vnáša do snímky dôležitú dávku ľudskosti, ktorá akoby sa z istých miest na zemi celkom vytratila. Útek z Utópie túto ľudskosť prebúdza vo svojom obecenstve, dokáže ho dojať aj znepokojiť, ale aj posmeliť myšlienkou, že jeden človek zmôže veľa proti obludnej riadenej zlobe.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia
