Celovečerný debut bosnianskej režisérky Uny Gunjak s názvom Exkurzia už môžeme vidieť v slovenských kinách. Príbeh Iman, žiačky posledného ročníka základnej školy, je univerzálnou a autentickou, hoci trochu heslovitou charakteristikou problémov dospievania.
Synopsa filmu Exkurzia: Žiaci základnej školy v Sarajeve sa chystajú na exkurziu do zahraničia. Okrem toho, že nie všetci si takýto výlet môžu dovoliť, majú rodičia detí aj iné obavy. Krajinou koluje príbeh o siedmich žiačkach z mesta Banja Luka, ktoré sa z päťdňového školského výletu vrátili tehotné. Aby toho nebolo málo, hlavná hrdinka Iman si vymyslí historku o tom, ako otehotnela so starším chlapcom, do ktorého je tajne zaľúbená. Nasledujúci kolotoč udalostí už nebude ľahké zastaviť.
Snímka Exkurzia mi privolala spomienky na dokumentárny film Deň náš každodenný režiséra Otta Krivánka z roku 1969. Konzervatívna päťčlenná rodina Ravingerovcov sa v úsmevnom filme snaží pred objektívom kamery žiť svoju dennú rutinu. Rodičia Michal a Gréta vychovávajú dospievajúce deti. Michal je učiteľ a neustále prepája svoje rodičovské praktiky s tými pedagogickými, Gréta sa snaží vniesť do rodiny cit, syn Marcel sa zaľúbi do spolužiačky a sedemnásťročná dcéra Michaela zápasí s pocitmi menejcennosti. Má dojem, že sa nikomu nepáči, je nesmelá a otec jej ani nechce dopriať poriadne šaty na prvú tancovačku. Na konci filmu mladá Michaela odchádza na dvojmesačný študentský pobyt do Rakúska a lúči sa s rodinou.
Málokto však vie, čo sa s ňou stalo po záverečných titulkoch dokumentárneho filmu. Dievča z rodiny, kde vládol poriadok, spôsoby a morálka sa z výletu v zahraničí vrátilo domov a o niekoľko mesiacov údajne porodilo dieťa čiernej pleti.
Túto informáciu som pred rokmi obdržal od pedagóga na vysokej škole a nepodarilo sa mi ju overiť z iného zdroja. No aj keby šlo o hyperbolu, na ilustráciu problému sa náramne hodí. Iman v novom filme Exkurzia vyrastá v prostredí, kde sa na mladých ľudí sypú nároky a názory predchádzajúcich generácií. Deti vo veku 14 rokov nemajú dostatok informácií v oblasti sexuality a jediný zdroj skreslených faktov získavajú večer v parku, pretože rodičia a učitelia sa ich snažia pred takýmto typom vzdelania všemožne chrániť.
Samotná exkurzia je vo filme len podkladom pre vznik situácií, v ktorých sa preukážu problematické postoje spoločnosti a dvoch “znepriatelených” skupín – dospelých a tínedžerov. Mladé dievča Iman však musí zvádzať boj na viacerých frontoch. Nejde len o komunikáciu s rodičmi a učiteľmi, Iman je jednotkárka a ako taká si musela lákavý pocit rebelstva vydobyť inak, tak, že medzi kamarátmi roztrúsila klamstvá, aké sa dajú len ťažko vziať späť.
Exkurzia je, podobne ako Deň náš každodenný, príbehom o slepej generácií dospelých, ktorí v presvedčení o správnosti svojich postojov odmietajú vidieť realitu svojich detí. Autorka filmu využila skutočnú udalosť s tehotnými žiačkami z roku 2014 nie na to, aby sa spolu s ďalšími pohoršovala nad nezodpovednosťou mladých ľudí. Práve naopak, snaží sa im porozumieť.
Neviem koľko čitateliek a čitateľov si ešte pamätá to, ako ich mladé ja vnímalo svet. Názor iných, postavenie v partii, zámerne vypúšťané klebety a zveličené skutočnosti, to všetko mohlo niekomu formovať podobu jeho existencie. Skvelá mladá herečka Asja Zara Lagumdzija v úlohe žiačky Iman stelesnila vnútorný svet tínedžerky, ktorá svoje zamilovanie prežíva naplno a iracionálne, pretože je to v jej živote zatiaľ to najsilnejšie, čo zažila a pripisuje tomu aj adekvátnu vážnosť. V dôsledku toho neváha urobiť aj niekoľko zlých rozhodnutí.
Postava Iman aj jej predstaviteľka sú najsilnejšími stránkami filmu a zdá sa, akoby im bola venovaná väčšina autorskej pozornosti. Iman je dievča, ktoré prežíva zmätok, zamilovanie aj rodiaci sa pocit zodpovednosti za seba samú. Toto všetko možno v herectve Asji Lagumdzija rozpoznať a obdivovať. O poznanie slabšie sú napísané vedľajšie postavy, ktoré sú redukované na klišé archetypy klebetných spolužiačok, nevšímavých učiteľov a zaslepených rodičov. Situácie dramatizuje väčšinou iba predvídateľné správanie ostatných hrdinov, na ktorých musí Iman nejakým spôsobom reagovať. Výsledkom je silná a pútavá hlavná hrdinka v nudnom a tézovito stereotypnom prostredí, ktoré je zobrazené bez výraznejšej režijnej invencie. Som toho názoru, že spiatočníctvo sa dá v umení preukázať aj inak ako posilňovaním ľahko predpokladateľných situácií.
Po formálnej a strihovej stránke chýbajú snímke výraznejšie momenty, na základe ktorých by sme si mohli urobiť aj istý obraz o režisérkinom vlastnom štýle. Ten sa bude musieť ukázať až pri jej ďalších počinoch a ich vzájomnom porovnaní. Exkurzia sa nateraz javí ako klasický festivalový film, ktorý v slabšej konkurencii obstojí, ale výraznejšie filmy ju dokážu ľahko zatieniť.
Film Exkurzia tlmočí dôležitú tému sexuálnej výchovy, na ktorú stále nazeráme ako na problém. Rozsiahly vnútorný svet hlavnej hrdinky je dobrým dôkazom toho, ako môže tvrdohlavá spoločnosť priťažiť mladej rozčarovanej mysli, keď sa snaží tabuizovať dôležité témy. Ako filmové a dramatické umelecké dielo však Exkurzia nefunguje tak dobre ako v prípade jej myšlienkového obsahu. Z kina si tak odnesiete predovšetkým ponaučenie, ak ste v tejto sfére ešte poučenie nezískali. Mne však chýbal silnejší umelecký zážitok.
Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.
Matúš Trišč
Zdroj foto: ASFK
