Vo filmovej adaptácii svetového bestselleru Roberta Seethaltera vás zhypnotizuje kamera, ale aj famózny herecký výkon Bruna Ganza, ktorý sa prevtelil do Freuda.
Končia sa 30-te roky 20. storočia a vo Viedni cítiť vo vzduchu dusivú atmosféru, prichádzajúcu katastrofu, pod ktorú sa podpísali nacisti. Zámerom režiséra a spoluscenáristu Nikolausa Leytnera, ktorý sledoval príbeh bestselleru, však nebolo koncentrovať sa na detaily tejto hrozivej udalosti v našich dejinách.
Snímka sa začína zábermi na podvodný svet, ktorý si na prekrásnom rakúskom vidieku užíva mladý muž Franz. Jeho idylický život s matkou však narušia nepredpokladané udalosti a Franz je nútený opustiť svoje sny, ktoré prežíva pod vodou, v tichu a len vo svojej fantázii. Dostáva sa do Viedne, do trafiky, kde ho do tajomstva tabaku, novín a komunikácie so zákazníkmi zaúča niekdajší milenec jeho matky Otto. Mladík sa náhodne zoznámi so samotným Sigmundom Freudom, o ktorom sa dozvedá, že „ľuďom napravuje hlavy“.
Od prvého momentu kontaktu s Viedňou sa mladému hrdinovi dramaticky mení život. Zvyknutý na samotu, na svoje jazero, promiskuitnú matku, na záhadne desivé sny, ktoré ho sprevádzajú, ho čaká vo veľkomeste ruch, smrad, nevraživý antisemitizmus a jemne ironický, hoci mimoriadne štedrý a ľudský Otto, ktorý prišiel o svoju nohu v prvej svetovej vojne. V jeho trafike sú vítaní všetci – aj Židia…
Kým sa mladý muž učí tajomstvám cigár a cigariet, náhodne stretáva ženu, do ktorej sa zamiluje. Češka Anežka znamená pre mladíka prvý ľudský aj telesný kontakt a aj napriek tomu, že sa postupne ukazuje aj jej skrývaná promiskuita, Franz sa po prvý raz v živote zamiluje. Sny sa stávajú ešte záhadnejšími. Keď si raz profesor Freud omylom zabudne svoje obľúbené cigary v trafike (Freud bol známy okrem postavenia základov psychoanalýzy aj svojou láskou k cigarám), Franz za ním beží, odprevádza ho domov a mimovoľne mu kladie otázky. Ich rozhovory a stretnutia sú čoraz častejšie a hlbšie. Freudovi stačí jeden pohľad, aby vedel, čo sa v duši mladíka odohráva. Stačilo pár viet, aby mladého chlapca s uboleným srdcom nasmeroval.
Fenomenálny herecký výkon švajčiarskeho herca Bruna Ganza, ktorý Freuda stvárnil, je priam dychvyrážajúci. Ganz, ktorého preslávil najmä film Wima Wendersa Nebo nad Berlínom (1987), je doslova reinkarnácia Freuda. Ak ste o tomto svetoznámom psychoanalytikovi a jeho živote niečo čítali, musíte mať pocit, že je to na filmovom plátne sám Freud. Jeho gestá, pohľady, jeho dobrosrdečnosť, zároveň cynickosť, obrovský intelektuálny potenciál, empatia kombinovaná s jeho výkladom o sexualite, to všetko Bruno Ganz stvárnil tak dôveryhodne, že takmer svojím hereckým výkonom „prevzal“ celý film. Nestalo sa tak aj kvôli ostatným postavám s pozoruhodným osudom, no najmä režisérskemu a kameramanskému výkonu.
Plastická kamera, ktorá ukazuje živé sny mladíka (s ktorými by sa asi natrápil aj samotný Freud, kým by ich správne analyzoval), sú v podobe výtvarne silných obrazov. Tie sa striedajú s reálnymi scénami zo života a niekedy je strih spravený tak dynamicky, že neviete, či ste práve v reálnom príbehu Franza či v jeho sne. Jediné, čo vám to bezpečne odkryje, je kolorácia obrazov. Sny sa podobajú na výtvarné umenie komponované na druhom svete, pod vodnou hladinou, sú často až absurdné, drsné, kruté a pritom kombinované s lyrickosťou a niekedy až s romantickými zábermi. Evokujú nočné mory mladíka, ktoré na jednej strane desia, na druhej strane sú také vizuálne podmanivé, že by ste ich prijali aj vy. Dalo by sa jednou vetou povedať, že práve vizuálna stránka snímky je najsilnejšou devízou filmu. Tajomstvom ostáva výklad snov – ten už tvorcovia nechávajú na diváka. Priateľstvo Freuda a Franza totiž nie je založené na vzťahu pacient – lekár, ale na medziľudskom vzťahu. Náhodnom, vrúcnom, úprimnom. Popri ňom sa rozvíja aj ďalšia línia expanzie nacistov vo Viedni – zvlášť, keď zadržia trafikanta Otta a mladíkovi náhle príde list o jeho úmrtí.
Film Trafikant obsahuje niekoľko línií, ktoré tvorcovia vyvážili. Historickú, politickú, medziľudskú a fantazijnú, zobrazujúcu sa v podobe temných snov mladíka. Je len na divákovi, ktorej dá prednosť pri „analyzovaní“, ktoré však v prípade takýchto filmov nie je potrebné preháňať. Stačí precítiť ich atmosféru a ponoriť sa do nich.
Zuzana Vachová
Zdroj foto a video: Film Europe
