Čakali sme naň vyše roka. Obrovské plagáty na nás civeli po ceste do práce a Youtube nám neustále vyhadzoval šťavnatý trailer plný akcie a napätia. Tiché miesto: Časť 2 netrpezlivo očakávalo množstvo fanúšikov ponurých science fiction drám, ale tiež viacerí hororoví nadšenci. Ako dopadol návrat známych postáv na scénu?
Keď v roku 2018 prišiel do kín prvý diel, žáner „survival horor“ už mal mimoriadne bohaté zastúpenie či už vo svete videohier alebo filmu a mohlo sa preto zdať, že ,,rozprávka pre dospelých“ o jednej rodinke žijúcej na samote u lesa schovávajúcej sa pred mimozemskými príšerami čo nevidia, no za to veľmi dobre počujú, nebude mať veľký úspech. Našťastie bavíme sa o žánri, ktorý je vlastne akási nevyčerpateľná studnica, nakoľko ľudská fantázia je nekonečná, nepozná hranice. Američan John Krasinski, známy predovšetkým ako herec než režisér (pred Tichým miestom nakrútil len dve nijak výnimočné komédie), najmä z populárneho seriálu The Office či z krásnej romance Sama Mendesa Všade dobre, prečo byť doma?, ukázal, že má skutočne bohatú fantáziu a dokázal skĺbiť všetko, čo už diváci mohli vidieť sto krát inde a umne k tomu pridal niečo vlastné, tak, aby bolo spokojné čo najširšie spektrum. Nechýbali emócie, šokujúce zvraty či famózna práca s napätím.
Tiché miesto bolo v skratke rafinovaným trhákom so všetkým, čo kino dokonale umocňuje. A aj keď Krasinski pokračovanie nakrúcať už nechcel, nakoniec ho prehovorila jeho žena (aj skutočná aj filmová) Emily Blunt. No nielen, že pokračovanie režíroval, napísal si k nemu aj scenár, tentokrát úplne sám (pri jednotke mu výrazne pomohli Scott Beck a Bryan Woods). A i keď vo väčšine prípadov skôr platí, že čím viac scenáristov je pod jedným filmom podpísaných, tým horšie, pri Časti 2 je to presne naopak. Jediným vyslovene obohacujúcim faktorom, je tu totiž len skvelé ,,prequelové“ intro, kde sa diváci konečne dozvedia ako vyzeral deň D, kedy monštrá prišli na Zem a postavili sa rovno na vrch potravinového reťazca. Krasinski, ktorý sa takýmto spôsobom dômyselne vrátil na scénu ako herec, nakoľko v jednotke súboj s mimozemšťanmi prehral, tu vytvoril fantastické dusno, atmosféru, kde zlo cítiť, no nevidieť a keď konečne príde, nastáva ukážkový chaos. Všetko na čo sa divák vyše roka tešil dostáva naplno a vo veľkom, bohužiaľ je to vtesnané len do prvých minút.
Následne príbeh pokračuje podľa očakávania presne tam, kde skončil prvý diel. Evelyn (Emily Blunt) je tak spolu s Marcusom (Noah Jupe), hluchonemou Regan (Millicent Simmonds) a nie práve najtichším novorodencom, donútená opustiť doterajšiu skrýšu a nájsť novú, čo v spustošenej, vyľudnenej krajine, kde stále číha extrémne nebezpečenstvo, nie je práve najľahšia úloha. Predsa len sa však nájde niekto, kto zúfalej štvorici pomôže. Je ním záhadný Emmett, ktorého stvárnil Cillian Murphy, hlavná hviezda seriálu Gangy z Birminghamu. Ten si už v minulosti strihol úlohu v podobnom type filmu – 28 dní potom (2002). Tentokrát však dominuje v úlohe muža s vnútornými démonmi, poznačeného stratou najbližších a sedí mu to skvele.
Plusom pokračovania je, že Krasinski opäť postavy nešetrí a dáva im zabrať. Vytvára drsné scény, kedy divákom stuhne krv v žilách a zastaví sa im dych. Precízne tiež pracuje so zvukom a miestami až mučí diváka prechodmi z ticha do absolútneho šialenstva. Zároveň však ponúka až príliš veľa hluchých pasáží, kedy sa toho veľa neudeje a dialógy nie sú tak silné, akoby mohli, respektíve by mali byť. Tým najzásadnejším problémom druhej časti Krasinského postapokalyptickej balady však je, že je preplnená až zarážajúcim klišé, ktoré zabíja pôvodné čaro jednotky, kedy divák absolútne netušil, čo sa stane o sekundu, nie to ešte o pol hodinu. Prepracované napätie sa vytratilo a nahrádza ho primárne nie až tak úchvatná akcia, snažiaca sa kvalitatívne aspoň vyrovnať predchodcovi. Hádam najlepšou scénou filmu zostáva tá na móle, za zmienku tiež stojí aj scéna úteku na ostrove. Aj záverečná paralelná montáž je sympatická, avšak má akúsi horko-sladkú príchuť.
Tiché miesto: Časť 2 zostáva v tieni jednotky a aj keď si drží istý či už formálny alebo obsahový štandard, neponúka nič, čo by vyslovene ohúrilo, alebo by sme už skôr niekde nevideli. Ide teda o jemný nadpriemer, ktorý si užijú najmä milovníci čistokrvnej akcie. Tí, čo si jednotku zamilovali najmä vďaka melancholickej rovine a uveriteľnosti postáv, budú skôr sklamaní.
Martin Adam Pavlík
Zdroj: CinemArt SK
