Ak si myslíte, že nový film dánskeho režiséra Andersa Thomasa Jensena je len jednoduchým príbehom o partii čudákov, ktorí sa vyberú za krvavou pomstou nakrútenou v štýle bratov Coenovcov, hlboko sa mýlite.
Jeden z top filmov, ktorý ponúkol tohtoročný SCANDI festival, bola novinka Andersa Thomasa Jensena, Rytieri spravodlivosti, ktorá sa čoskoro objaví aj na platforme edisonline. Dánsky scenárista a režisér disponuje vypracovaným rukopisom, pre ktorý ho jeho fanúšikovia majú radi. V jeho snímkach sa stretnete s dynamickým dejom, záplavou cynizmu, postavami, ktoré majú rôzne úchylky – nezobrazuje ich však posmešne, ale láskavým, ľudským spôsobom. Medzi Jensenových obľúbených hercov, s ktorými spolupracuje, patria predovšetkým Nikolaj Lie Kaas, Nicolas Bro a Mads Mikkelsen.
V režijnom debute Blikajúce svetlá (2000) nájdete všetky spomínané prvky, s ktorými tak dômyselne, a pritom s nesmiernou dávkou prirodzenosti pracuje. Zmysel pre hraničný humor ešte vyhrotil Jensenov druhý film Mäsiari (2003) a doposiaľ jeho najambicióznejším filmom bola snímka Adamove jablká (2005).
SCANDI okrem čiernej komédie Rytieri spravodlivosti ponúkol aj jeho nezabudnuteľný, jemne dekadentný výlet do podivuhodného bratského spoločenstva z roku 2015 – O kuratách a ľuďoch, ktorý nakrútil po desaťročnej režisérskej odmlke. Priznám sa, vidieť tento skvost opätovne po tých rokoch, bol neuveriteľný zážitok. Ak ste ho doposiaľ nevideli, je to fatálna chyba, ktorú treba čo najskôr napraviť.
V roku 2019 napísal scenár diváckeho hitu Dokonalý pacient, ktorý sa zaoberal najväčším právnym škandálom v dejinách moderného Švédska. V „koronovom“ roku 2020 sa teda vracia ako režisér s čiernou komédiou Rytieri spravodlivosti (2020) s Madsom Mikkelsenom v hlavnej úlohe a tento charizmatický herec má za sebou nesporne dobrý rok – videli sme ho aj v ďalšej komédii – Chlast.
Jensen neostáva svojej povesti nič dlžný: hoci film vôbec nezačína ako komédiu, naopak, skôr tragický príbeh, neskôr postupne predstavuje partiu podivínov, zvláštnych postavičiek, ktoré vám razom prirastú k srdcu, práve pre ich absurdnú inakosť. Vidíme vojaka Markusa (Mads Mikkelsen), ktorý sa vracia k svojej dospievajúcej dcére Mathilde domov potom, čo jeho manželka umrela pri tragickej nehode vlaku. Zdá sa, že to bola len nešťastná zhoda náhod, až kým sa neukáže matematický geek Otto (Nikolaj Lie Kaas), ktorého najväčším koníčkom je hľadanie reťazcov medzi zdanlivo nesúvisiacimi udalosťami. Otto prichádza za mlčanlivým vojakom s kamennou tvárou, ktorý problémy radšej rieši elegantnou skratkou – päsťou ako hĺbavým trápením mozgových buniek, vyzbrojený patričnou „muníciou“: Lennartom (Lars Brygmann), ktorý sa fixuje na rôzne veci: na svoje šediny, takmer okamžite na Markusovu stodolu, neúčinné hodiny u psychoterapeutov či sťahovanie nohavíc (vlastných). Podivínov dopĺňa Ementál (Nicolas Bro) typický autista, reprezentant IT sektoru, ktorý nikoho neprekvapí štandardnými hysterickými reakciami z nevýkonných procesorov či monitorov s nedostatočným rozlíšením, zato znalosťami o zbraniach doslova šokuje. Keďže matematik Otto tiež cestoval v zničenom vlaku a poľahky zložil svoju mozaiku algoritmov, na základe ktorej je presvedčený, že za tým niekto musel byť, rýchlosťou blesku presvedčí svojich kamarátov, že výbuch vo vlaku vôbec nebola náhoda. Stopy sa hromadia a je zrejmé, že naozaj mohol byť spáchaný aj atentát, ktorého náhodnou obeťou sa stala Markusova manželka. V tomto prípade možno ospravedlniť aj hackerstvo, zatrpknutý vdovec preto spraví vo svojej „kráľovskej“ stodole improvizované laboratórium pomsty, ktoré sa zároveň stáva prechodným bydliskom pre trojicu čudákov. Kto by to bol povedal, pritom celý príbeh sa začal tak nevinne, obyčajným modrým bicyklom…
Od prvého momentu bude divákom partia hrdinov, alebo skôr akýchsi typických Jensenových antihrdinov, mimoriadne sympatická. Ak poznáte predchádzajúce filmy tohto tvorcu, viete, že už spolupracoval s týmito hercami niekoľkokrát a na Rytieroch spravodlivosti je to aj citeľné. Ich herecké výkony sú výnimočné, pôsobia, akoby sa s „postihnutiami“ a rôznymi defektmi osobností už narodili, pretože v žiadnej situácii neskĺznu do trápnej karikatúry postáv. Aj spoločná chémia im funguje ohromujúco.
Veľmi dobre funguje aj žánrový mix drámy, thrilleru a komédie, samozrejme, s typickými cynickými prvkami. Opäť, v prípade tohto tvorcu to nie je žiadna novinka. Túto fúziu robí rád a dôsledne, nikdy však divák nemá pocit kŕčovitosti či viazanosti na prešpekulovaný scenár. Hoci sú Rytieri spravodlivosti aj temným filmom, majú dobrý potenciál vďaka početným komediálnym prvkom. Tie sú ostré – nikdy však nie na úkor samotných postáv. Ako sme spomínali, aj k istému typu podivínstva či ľudí, ktorí sú v bežnom živote stratení, tvorca sa k nim správa neustále láskavo. Keď napríklad Otto trpezlivo vysvetľuje Markusovi zásadné okolnosti, svoju ledva počuteľnú prednášku ukončí slovami: „Prepáč mi, že som tak kričal.“ Či obéznu postavu Ementála a jeho kamarátstva logicky zdôvodňuje skutočnosťou, že „keď je vás viac, v dave sa už skôr stratíte, ako keď je človek sám“, je to spôsob, ktorým Jensen odkrýva divákom ich vnútorný svet. Ukazuje, ako sa navzájom snažia pomôcť si, ale aj ako si dokážu liezť na nervy. Často pritom využíva aj komediálne prvky, nikdy však nie posmešné, ale tým seversky drsným sa nevyhýba. A to filmu dáva tú odlišnú príchuť, na akú sme zvyknutí v strieľačkách bratov Coenových či iných podobných čiernych komédiách.
Samozrejme, v snímke je výrazná línia príbehu dospievajúceho dievčaťa, ktorá prišla o svoju matku. Rovnako sa snaží nájsť akýsi zmysel tej strašnej udalosti, zároveň však podať pomocnú ruku otcovi, Markusovi, ktorý sa zadúša pomstou a navonok hrá, že akýkoľvek smútok odmieta. Za vonkajším pokojom sa skrýva silná, vnútorná dráma, ktorá vylezie na povrch – a samozrejme, chameleón Mikkelsen v úlohe vojaka s kamennou tvárou, opäť nesklamal.
Každá z postáv si nesie svoju skrytú traumu, ktorá sa postupne odhaľuje, napriek tomu, dej je natoľko dynamický, že ani sa nenazdáte ako, už sa vnoríte do turbulentného, vraždiaceho telesa prahnúceho po pomste. A treba uznať, že vtipného, pretože naši antihrdinovia sa do práce pustia s plnou vervou. Samozrejme, zavraždiť fľašu mlieka či pomaranč v lese na tréningu je vcelku jednoduché a Ementál si zato vyslúži príslušný obdiv zo strany svojich parťákov, no naostro je to predsa len iná káva. Vidieť plakať veľkého chlapa s pančuchou na hlave, ktorá má slúžiť ako pomerne neobratne zrealizovaná výstroj ostrej zásahovej jednotky, je presne to, čo od dobre vystavaného severského filmu očakávate – miešajú sa vo vás protichodné emócie, smútok a smiech v jednej chvíli.
Je až neuveriteľné, koľko tém dokázal Jensen rozohrať na ploche jedného filmu. A pritom, ten príbeh sa zdal byť taký banálny. Je to ľadová sprcha a potrebná, výchovná facka pre všetkých súčasných konšpirátorov (nie je potrebné prezrádzať detaily, film si nutne treba pozrieť) s neodolateľne drsným humorom, nikdy však nie samoúčelnou zábavou. Línia príbehu vzťahov Markusovej rodiny otvára problematické, krízové rodinné vzťahy – opäť niečo, čo akútne pulzuje v dnešnej spoločnosti. Dokonca sa tam objaví vedľajšia postava, mladý Ukrajinec, ktorého predali ako sexuálneho otroka – spočiatku sa zdá, že tvorcovia sa pohybujú na tenkom ľade, ale vďaka dobre premyslenému scenáru a vývoju postavy, sa im podarilo vykľučkovať a otvoriť aj ďalšiu aktuálnu, pálčivú tému, zneužívania detí. Rovnako, „utopenie sa“ v moderných technológiách a slepá dôvera v ne, je tiež dôležitý podtext, ktorý snímka otvára. Nehovoriac o organizovanej kriminalite. Skrátka a dobre. Rytieri spravodlivosti nie je len naivný príbeh partie o pomste čudákov a lietajúcich guľkách, ktorý vás pobaví. Je to film, ktorý nám odkryje mnoho tém, ktoré v súčasnom svete okolo nás všetkých tak okato existujú, niekedy aj kričia a všetci o nich vieme, hoci sa tvárime, že neexistujú, lebo možno sa nás osobne netýkajú.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Film Europe
