Jeho zásadným cieľom je, aby bola atmosféra v divadle čo najviac tvorivá. Nový riaditeľ Činohry SND, Peter Kováč, poskytol nášmu portálu rozhovor.
Pred pár dňami ste prevzali funkciu riaditeľa Činohry SND. Nie ste žiadnym nováčikom, dlhé roky pôsobíte v SND ako dramaturg, predsa len, byť riaditeľom súboru, je to pre Vás výzva?
Samozrejme, nie je to len výzva, ale aj istá nemalá zodpovednosť aj voči verejnosti. Môj názor je totiž taký, že divadlo by sa malo pri takýchto významných výročiach prezentovať predovšetkým kvalitnou, vlastnou tvorbou. Sezónu som nepripravoval ja, prevzal som ju tak, ako je pripravená. Prešiel som si pred pár dňami pripravenosť jednotlivých titulov a myslím si, že tá základná idea, že českí režiséri hosťujú na pôde Slovenského národného divadla, pripomína jeden dôležitý fakt. Možno to už nie je všetkým známe, ale toto divadlo vzniklo ako Slovenské národné divadlo, ale s českým súborom. Proste, českí divadelníci pomohli založiť toto divadlo. Hodnotím to tak, že tituly, ktoré sú pripravené, sú zaujímavé a že budú príťažlivé aj pre divákov. Vo všetkých inscenáciách je ambícia ukázať niečo mimoriadne.
Takže zatiaľ nič neplánujete meniť a tak ako je to nastavené, v týchto líniách aj budete pokračovať…
Neprišiel som sem s tým, aby som revidoval umelecké zámery a predstavy svojho predchodcu. Vyjadril som sa už, že si ho ako režiséra a umelca veľmi vážim, ten dôvod je niekde inde… Ale to je asi iná téma rozhovoru.
Mnohí Vaše menovanie spájajú aj s politickým kontextom, ale mňa by skôr zaujímalo, aké máte do budúcna vízie…
Predsa len sa vyjadrím aj k tej prvej časti otázky. Včera (6.9. – pozn.red – rozhovor sa realizoval dňa 7.9.) sme mali stretnutie s umeleckým súborom aj s technikou, kde pán generálny riaditeľ Antala vysvetlil ešte raz dôvody, prečo sa rozhodol k takému, predsa len, neštandardnému kroku, že pred začiatkom sezóny odvolá riaditeľa Činohry SND. Samozrejme, že časť hercov to zaskočilo, boli z toho rozrušení a pobúrení. Dnes, žiaľ, všetko, aj tento krok, ľudia vo všeobecnosti spájajú s nejakými politickými krokmi. Ja som to jednoznačne odmietol. Nemám žiadnu objednávku, nikdy som ani nemal a ak by som aj mal, odmietol by som ju, lebo môžem argumentovať len svojím životopisom. Ja som nikdy nebol človek, ktorý by bol človek politicky alebo stranícky manipulovateľný alebo stranícky zneužiteľný. A nikdy by som to nerobil, naopak, svoju prítomnosť v súbore vnímam ako to, že tá politická nezávislosť divadla ostane zachovaná. Rovnako kontinuita umeleckej tvorby, ktorá má často aj istý spoločensko-kritický rozmer, ostane zachovaná. K tejto téme sme sa už nevrátili a ja ju tiež považujem z mojej strany za ukončenú. Príčiny sú vyslovene odborné a týkajú sa istých postupov manažovania tohto divadla. Nehodlám ich na verejnosti detailne rozoberať, lebo to verejnosť aj ťažko pochopí. Osobne to považujem za profesionálny problém.
Ako vnímate skutočnosť, že na pozíciu riaditeľa – akéhokoľvek súboru, je ťažké nájsť vhodného človeka, ktorý by bol dobrý manažér a zároveň umelec?
Spojenie týchto dvoch poslaní je to, čo robí túto funkciu mimoriadne obtiažnou. V prípade divadla je to naozaj tak. Dnes je taká tendencia, že dobrý manažér môže riadiť takmer všetko – od zelovocu až po veľký podnik, skrátka, všetko. Myslím si, že to neplatí. Napríklad nemusí byť riaditeľ nemocnice lekár tak, ako nemusí byť riaditeľ divadla vyslovene umelec. Ale musí rozumieť prostrediu, vyznať sa v tej zvláštnej, vnútornej citlivosti, hodnotovo sa orientovať v tomto prostredí je náročné. Som si istý, že v tomto prostredí akýkoľvek človek zvonka, ktorý nemal žiadnu skúsenosť s divadlom, tomu nemôže ani dobre porozumieť. Nie preto, že by som podceňoval schopnosť kohokoľvek toto prostredie pochopiť, ale to sú natoľko subtílne a jemné záležitosti, ktoré sa týkajú aj etickej, psychologickej a inej kondície súboru, ktoré sa nedajú hneď chápať ani pomenovať.
Pôsobíte ako skúsený, pokojný a rozvážny človek Podarilo sa teda tú situáciu upokojiť?
Stretnutie so zamestnancami bolo veľmi užitočné aj na to, aby sa tieto emócie vyventilovali a mnohé sa práve na tomto stretnutí vysvetlilo. Nazdávam sa, že to bol nesmierne potrebný krok k tomu, aby sa tá situácia postupne upokojila. Vnímam to tak, že to ešte neskončilo celkom, ale nebol by som do toho šiel, keby som nemal aj sám v sebe vnútornú istotu, že dokážem s mojimi kolegami, s ktorými s mnohými z nich som v priateľskom vzťahu, že dokážeme nájsť modus vivendi tak, aby táto sezóna prebehla v pokojnom pracovnom nasadení. S tým, že sa budeme cítiť v našej práci príjemne. Toto je môj zásadný cieľ, aby to ovzdušie vo vnútri divadla bolo čo najviac tvorivejšie.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: SND
