Známu opernú rozprávku Perníková chalúpka prebásnil do slovenčiny Ján Štrasser, pre ktorého je vždy veľkým zážitkom prebásniť dramatické dielo.
Štrasser vytvoril už desiatky muzikálov i operiet, taktiež operu Bohuslava Martinů Julietta aneb Snář, ktorú prebásnil pre SND z češtiny. „Je mi ľúto, že sa dnešné opery nehrávajú v jazyku, v ktorom diváci do divadla prídu. Rozumiem tomu, máme internacionalizovaný, globalizovaný svet. Máme veľa hostí zo zahraničia, čo rešpektujem, no ako básnika a prebásňovateľa ma to zamrzí.“ Keď dostal ponuku zo SND prebásniť Perníkovú chalúpku, potešil sa a neváhal ani minútu. Pri prebásnení sa držal originálu, lebo to považuje za základ každej slušnej prekladateľskej školy. „Preklad je však otvorený a pri preklade hudobnodramatického diela musí prekladateľ zohľadňovať aj hudbu. Pri preklade opery sú zohľadnené aj dispozície spevákov, ich rozsahové možnosti, a to, aby nemali komplikácie so zhlukmi spoluhlások či vyslovení samohlások vo vysokých tónoch. Myslím si, že za tie roky, ktorým sa tomu venujem, si s tým aj viem poradiť a veľmi ma tešia a dojímajú slová, že je to kvalitný preklad.“
Dielo prekladal rád a s veľkou chuťou a verí, že s rovnakou chuťou si ho pozrú aj diváci. K opere má špeciálny vzťah, pravidelne navštevoval operné inscenácie v Košiciach, kde vyrastal, už keď bol mladý chlapec: „V 60-tych rokoch bola košická opera veľmi kvalitná, aj preto mnohí sólisti prišli v tom čase do Bratislavy, medzi inými Anna Poláková-Hadravová.“ Nie, že by ho bigbít alebo rocková hudba nezaujímali, no k opere má predsa vrúcnejší vzťah aj preto, že lásku k nej mal aj jeho otec, ktorý dokonca ako dieťa účinkoval v inscenácii Bohémy. „Mám operu rád a chodím aj do našej,“ povedal Ján Štrasser, ktorý sa s úsmevom zamyslel, že sa opera mohla volať aj „nutelová“ chalúpka, aby to bolo bližšie k dnešným deťom.
Príbeh Perníkovej chalúpky je jednoduchý, Ján Štrasser ho prebásňoval od frázy k fráze, aj podľa motívov. Ako povedal pre náš portál, hudbu rešpektoval do absolútnej miery. „Pri texte som musel riešiť dva problémy: aby to bolo prebásnenie originálneho textu a musí to sedieť na hudbu. Hoci sa to zdajú byť maličkosti, no sú to zásadné veci. Neskromne si myslím, že to trošku viem robiť, keďže mám skúsenosti z muzikálov, aj keď tie majú iný druh hudby a diela sú kombinované s hovoreným slovom. Ešte ťažšie sú operety, ktorých som robil tiež niekoľko“.
Slovenský básnik, esejista a prekladateľ preložil aj Eugena Onegina, pričom existuje šesť rôznych verzií slovenského prekladov. Každá z nich je v niečom odlišná a rozdielnosti súvisia s aktuálnym vývojom jazyka. „V roku 2024 máme veľmi dobrý, vyspelý jazyk použiteľný na všetky preklady. Existuje fáma, že do českého jazyka sa prebásňuje dielo ľahšie a lepšie. Možno je to dané tým, že v češtine neexistuje rytmický zákon, čiže rytmus je voľnejší, no v slovenčine treba dodržiavať aj rytmus aj dĺžky. Obe zložky sú pri opere aj operete dôležité. Na notu musíte postaviť rytmický pôdorys aj kvantitatívny.“
Dobré texty podľa neho vznikali vtedy, keď sa ich ujali básnici. Pamätá si preklady talianskych opier, keď ich ešte prekladali do slovenského jazyka. Spravidla to robili zbormajstri či dirigenti, ktorí síce o hudbe vedeli veľa, no často im chýbalo povestné „básnické črevo“. Aj preto sa stávalo, že niektoré opery nemali najšťastnejšie preklady. Ešte pred prebásnením si Ján Štrasser prečítal libreto a jeho doslovný preklad z nemčiny: „Potrebujem čistý list, nie tvorivý preklad diela,“ hovorí. Pri preklade využíval nielen partitúru, ale aj nahrávku, aby počul celkový zvuk diela. K dispozícii mal veľmi dobrú nemeckú nahrávku s Editou Gruberovou ako Jankom. Slovenčinu považuje za pekný a spevný jazyk, len s ním treba vedieť narábať: „Vypočujte si ľudovky, ktoré sú neuveriteľne spevné, aj keď v prípade opery hovoríme o iných kantilénach. Po preklade som ešte konzultoval hudbu a frázy s dirigentom Martinom Leginusom a korepetítorom Brankom Ladičom. Vznikla tvorivá dielňa, počas ktorej sme preberali pauzy, frázy a ďalšie detaily a za dve popoludnia sme to dali dokopy.“ So smiechom dodal, že ak by na preklade bolo viac dodatočnej práce a redigovania, asi by to nebol až tak dobrý výsledok.
Prezradil, že spomedzi operných skladateľov má najradšej Verdiho: „Je geniálny hudobný skladateľ. V jeho dielach je talianska melodika, ktorá je príťažlivá. U Wagnera počujeme viac symfonizmus, ktorý opery ako dramatické diela podľa môjho názoru zaťažuje, niekedy až preťažuje. No tak isto mám veľmi rád Pucciniho a veristov ako takých, Leoncavalla, Mascagniho.“
V Perníkovej chalúpke účinkuje aj Bratislavský chlapčenský zbor, s ktorým už pred vyše desiatimi rokmi spolupracoval: „Oslovila ma vtedy pani Rovňáková, že by chceli s Braňom Kostkom na Deň narcisov uviesť novú pieseň. Veľmi ma to rozosmialo a povedal som jej, že mi v týchto dňoch indikovali onkologické ochorenie. Podstúpil som operáciu a ukázalo sa, že nádor bol nezhubný. Tvrdil som, že preto to dobre dopadlo, lebo som pre Bratislavský chlapčenský zbor napísal tú pesničku pri tejto príležitosti. A ten hore sa mi odmenil“.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Zdroj foto: Opera SND, autorka
