Príďte v sobotu 27. januára osláviť 268. výročie narodenia geniálneho Wolfganga Amadea Mozarta s Operou Národného divadla Košice.
Prežijete nádherný mysticko-rozprávkový večer s najhrávanejšou svetovou operou ČAROVNÁ FLAUTA vo výnimočnej inscenácii rakúskeho režiséra Alexandra Wiegolda a hudobnom naštudovaní Viniciusa Kattaha.
Tešiť sa môžete aj na vynikajúce sólistické obsadenie. V postavách Kráľovnej noci, Princa Tamina a Paminy uvidíte hosťujúce vychádzajúce hviezdy slovenskej opernej scény Paulínu Ovádkovú, Juraja Hollého a Veroniku Bilovú, v postave Hovorcu a Sarastra domáceho Michala Onufera.
Hudobne odvážna Čarovná flauta v Košiciach
Papagenom bude domáci sólista Marek Gurbaľ a Papagenou Silvia Ondočko. Tešia sa na vás aj Maksym Kutsenko, Janette Zsigová, Viera Kállayová, Myroslava Havryliuk, Jana Hrubovčáková, Kamila Skladaná, Ema Bašistová, Pavol Spišský, Stanislav Rusyn a László Havasi v menších postavách.
A samozrejme aj Orchester a Zbor Opery NDKE pod taktovkou populárneho prvého hosťujúceho dirigenta opery Viniciusa Kattaha.
„Čarovná flauta je po Shakespearovej trúchlohre Hamlet a Leonardovom portréte Mony Lisy tretím veľkým záhadným dielom našej kultúry.“ Peter von Matt, švajčiarsky filológ a spisovateľ.
Wolfgang Amadeus Mozart: dátum a miesto narodenia: 27. januára 1756, Salzburg, Rakúsko.
Čo je záhadou tejto Mozartovej opery a čím oslovuje divákov rôznych vekových kategórií už viac ako dve storočia? Čarovná flauta je nielen jedným z najuvádzanejších operných diel ale aj dielom, o ktorom bolo napísané množstvo traktátov, úvah a kníh. Tamino na svojej ceste za Paminou hľadá tiež pravdu a orientáciu v zložitom svete symbolov na rozhraní rozprávky a mystéria. Mozart a autor libreta Emanuel Schikaneder vytvorili v spojení hudby a textu protichodný svet dobra a zla, vznešeného a ľudového, veselosti a smútku, okázalého divadla i tajomstva.
V čase prvého uvedenia Čarovnej flauty v roku 1791 prevládala nádej a eufória z myšlienok slobody a rovnosti, reprezentovaných Veľkou francúzskou revolúciou a osvietenstvom, dnes po 231 rokoch skôr istá dezilúzia a pocit ohrozenia nášho krehkého sveta. Spoločnou túžbou človeka vtedy aj dnes je hľadanie ideálneho spoločenského poriadku a túžba po láske, slobode a porozumení, ktorá približuje Mozartovo posledné operné dielo rovnako dospelému i mladšiemu divákovi.
Zdroj: ND KE, doplnila redakcia mojakultura.sk
Foto: Joseph Marčinský
