Janais: rusínska koleda je o Vianociach bez pozlátka

„V posledných sekundách klipu vyjde najavo, že vyrábal jasličky pre Ježiška. Jedným z hlbších zmyslov príbehu je neodsudzovanie a neposudzovanie človeka podľa prvého dojmu,“ hovorí pre náš portál Janais o rusínskej kolede Spi Isuse, spi.

Vo Vašej tvorbe spájate prvky folklóru a šansónu, čím piesne získavajú nielen jedinečný zvuk, ale aj žánrovú pestrosť. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou? Nebolo ľahšie ísť cestou komerčného popu?

Popravde, moje piesne sú najmä popové, aj keď asi nie komerčné, inak by ich poznalo viac ľudí. No rokmi som si uvedomila, že verného fanúšika si získam len vtedy ak ho moja tvorba zaujme hlbšie. Ak cítim z piesne silu už pri tvorbe a nahrávaní, je pravdepodobné, že zaujme aj poslucháča. Je to asi aj žánrovou pestrosťou. Nevedela by som si predstaviť spievať iba pop, iba šansón alebo iba folklór. Takto pomiešané a nezaškatuľkované mi to vyhovuje a dáva mi to slobodu v tvorbe.

Aby sme tieto slová potvrdili, pred pár dňami ste vydali rusínsku koledu, vianočnú pieseň Spi Isuse, spi, ktorá má clivý, uspávankový a nežný mód – nie je to typická veselá vianočná pieseň, akú často počúvame pred Vianocami z éteru. Čím Vás oslovila? Prečo ste si ju vybrali?

Pieseň Spi Isuse, spi je tradičná rusínska koleda, teda známa najmä medzi Rusínmi, no zvyšok Slovenska ju takmer vôbec nepozná. Nie som Rusínka a tiež som ju spoznala len pred rokom. Oslovila ma presne tým, čo spomínate – clivotou a nežnosťou. Mám samozrejme rada aj veselé vianočné piesne, ale toto je niečo, čo sa človeka dotkne bytostne. V spleti veselých vianočných melódií môže poslucháča zaujať. Aspoň so mnou to tak bolo.

Čestne sa priznám, že púšťala som si ju dokola celý deň, aj keď rusínskemu jazyku nerozumiem, a nemyslím si že je to aj potrebné, lebo ten výraz a emócie sú natoľko silné, že suplujú význam textu. K tomu všetkému sa pridáva aj ženský spevácky zbor Milpošanka, ktorý významne dotvára atmosféru zaujímavou harmóniou. Ako pieseň vznikala? Kto pripravoval aranžmán?

Presne toto je to. Niekedy nemusíme rozumieť textu piesne, stačí sa započúvať a vnímať emóciu. Pätnásť ženských hlasov zo zboru Milpošanka k tejto silnej emócii prispieva ešte viac a spolu s clivými husľami a jemnou gitarou je to pre mňa samú veľmi silné spojenie. Už minulý rok som pieseň zaradila do repertoáru našich vianočných koncertov a zároveň predstavila chlapcom v kapele moju predstavu o vystavaní a aranži piesne. Súhlasili a v takejto podobe ju dnes počujete aj z nahrávky.

Z aranžmánu je citeľné, že ste sa snažili zachovať jadro folklóru – ústrednú tému počujeme bez sprievodu, následne melódiu vyspievajú husle, nechýba kontrabas ako dobrý základ každej folklórnej kapely a gitara, ktorá celkovú zvukovosť nenarúša. Ako k tomuto zoskupeniu došlo? Predstavíte nám muzikantov, ktorí spolupracovali na verzii tejto rusínskej koledy?

Môj manžel a manažér v jednom, Peter Kothaj, je zároveň aj gitarista v mojej kapele. Bol prvý, ktorému som pieseň zaspievala a hneď sa aj pripájal hrou na akustickej gitare. Spojenie gitary s folklórom nie je typické, no skúsili sme to už pri viacerých ľudových piesňach a zdá sa, že to spolu krásne funguje. Husle hrá James Evans, Angličan žijúci dlhé roky pod Tatrami. James s nami v minulosti spolupracoval aj na albume Vianočná Janais a bol súčasťou aj našich vianočných koncertov. Verím, že pre Jamesa je to zakaždým výzva, hrať slovenské ľudové piesne, ale mne sa páči práve to, že ich podáva inak, tak trocha s írskym nádychom. Náš najnovší člen je kontrabasista Boris Pasterák, ktorý hráva v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu. Toto bola naša prvá spolupráca a tešíme sa na ďalšie.

Napriek tomu, že Spi Isuse, spi je zimná, vianočná pieseň, nahrávali ste ju už v lete, keď sa opatrenia pre umelcov uvoľnili. Ako ste prežívali prvú vlnu pandémie a následne aspoň pár týždňov, počas ktorých sa mohlo tvoriť? Zdá sa, že ste ich využili tvorivo… Aká bola atmosféra počas nahrávania tejto koledy?

Predpokladala som, že v jeseni sa situácia kvôli korone opäť zhorší a navyše máme doma dve školopovinné deti. Nie je pre nás ľahké zavrieť sa na pár dní do štúdia, preto využívame na nahrávanie najmä prázdniny. Deti sú u babky a my s manželom sa venujeme hudbe. Nahrávanie pre nás bolo doslova vykúpenie po prvej vlne pandémie, keď sme boli zavretí doma bez koncertov. Napriek tomu sa nám aj ku koncu prvej vlny podarilo dokončiť popovú pieseň Na dosah a natočiť k nej videoklip. Mali sme potrebu zostať fanúšikom na očiach aj v ušiach. Čo sa týka rodiny, stala sa zo mňa na pár mesiacov opäť pani učiteľka a venovala som sa deťom, najmä synovi, ktorý bol v tom čase prvák.

Ku kolede vznikol mimoriadne vizuálne silný klip, ktorý režíroval Jakub Šteinecker. Nakrúcali ste ho až v troch lokáciách, je veľmi dobre zostrihaný a pripomína krátky film. Okrem samotnej piesne, teda aj na klipe ste si dali mimoriadne záležať – ako rozprávačka príbehu, speváčka tam vystupujete v asketickom rúchu, čím podčiarkujete celkový vizuál aj výraz zemitosti folklóru a clivosti piesne. Ako klip vznikal?

Oslovila som Jakuba Šteineckera na spoluprácu už po niekoľkýkrát. Rada robím s ľuďmi, pri ktorých mám istotu kvality, ale aj pohody. Mali sme v pláne jednoduchý videoklip, no zároveň sme sa chceli vyhnúť typicky vianočným scénam. Ja som prišla s nápadom naspievať pieseň v ateliéri formou rozprávania príbehu a Jakub vymyslel samotný príbeh o jasličkách. Musím zdôrazniť, že Jakub nie je len režisér videoklipu, celý ho sám nakameroval aj postrihal. Vrátane mňa, na klipe spolupracovalo len 5 ľudí.

Veľmi silnú úlohu v klipe zohráva príroda, ale aj istý príbeh človeka, ktorého stvárnil herec Juraj Illavský. Nie je to príbeh, ktorý dekóduje divák v kombinácii s piesňou možno na prvýkrát. Chceli ste ľudí podprahovo primäť k zamysleniu aj týmto klipom?

Cieľom bolo podať túto silnú rusínsku koledu trochu umeleckejšie a bez pátosu. Ak sa nám podarilo diváka primäť zamyslieť sa nielen nad vizuálom klipu, ale tak trocha aj nad sebou a svojimi motiváciami, tak sme spokojní. U mnohých môže Juraj vzbudzovať najprv strach, v príbehu sa javí ako pytliak, no v posledných sekundách klipu vyjde najavo, že vyrábal jasličky pre Ježiška. Jedným z hlbších zmyslov príbehu je neodsudzovanie a neposudzovanie človeka podľa prvého dojmu.

Vianoce už pre mnohých stratili tú pravú duchovnú podstatu. Má byť aj táto rusínska koleda trošku Vašou osobnou výzvou na to, aby sme si opäť pripomenuli, o čom v skutočnosti tieto sviatky majú byť?

Jedna moja priateľka pod videoklip napísala, že je to krásne prepojenie zemitosti a duchovna. To ma veľmi oslovilo. Milujem vianočné prípravy, výzdobu, svetielka, celú tú atmosféru, no táto pieseň s vizuálom je bez všetkého pozlátka, tak, ako to bolo pri prvých Vianociach.

A Keď sme už pri Vianociach, musíme spomenúť Váš album VIANOČNÁ JANAIS. Opäť je na ňom fúzia niekoľkých žánrov, spolupráca s mnohými interpretmi, spievate v niekoľkých jazykoch (s dokonalou francúzštinou – čo nemožno povedať o každom slovenskom interpretovi – stačí spomenúť pieseň Čerešne). Doposiaľ ste s rusínskou piesňou neprišli. Čo Vás baví na objavovaní nových vecí a možností v hudbe?

Album VIANOČNÁ JANAIS je žánrovo a jazykovo pestrý, keďže som naň zaradila moje najobľúbenejšie nielen slovenské, ale aj anglické a francúzske vianočné piesne. Už niekoľko rokov s týmto repertoárom hrávame adventno-vianočné koncerty po Slovensku. No tento rok je iný ako všetky ostatné a tak pripravujeme vianočný online koncert, kde samozrejme zahráme aj najnovšiu Spi Isuse, spi. V nevianočnom repertoári máme ešte jednu rusínsku ľudovú pieseň – Poľana, poľana. Spievame ju väčšinou v závere našich koncertov a vystúpení. Myslím si, že žánrová pestrosť nie je nikdy na škodu, poslucháča aspoň trochu preberiete. Pre mňa je v hudbe najdôležitejšie robiť to, čo viem, čo mám rada a bez nadmernej štylizácie. Potom je výsledok úprimný a uveriteľnejší.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová

Zdroj foto: Jakub Šteinecker