Česko-slovenská komédia práve beží v našich kinách. Česká herečka Jana Plodková, predstaviteľka hlavnej postavy Kláry, v rozhovore porozprávala o filme aj zážitkoch z nakrúcania. 

Čo sa vám páčilo na scenári a čím vás zaujal natoľko, že ste prijali úlohu vo filme?
S Jitkou som už spolupracovala viackrát a mám z toho veľkú radosť. Takže ešte predtým ako som si prečítala scenár, som vedela, že s ňou chcem robiť aj ďalší film, nech je akýkoľvek. Čítanie scenára bolo až druhoradé, ale zábavné. Nie je ľahké sa s niekým nečakane rozísť, nie je ľahké začať odznova. A páčilo sa mi, že postava Kláry všetko zvláda a zároveň aj nezvláda s gráciou.
 
Ako sa vám páčilo samotné nakrúcanie?
Bolo to rýchle, intenzívne, s menším štábom, až také rodinné natáčanie. Navyše, väčšinu štábu som už poznala z nakrúcania rozprávky Hodinárov učeň. V takom prípade sa vám pracuje oveľa lepšie, keď už viete, s kým budete tráviť čas.


Jitka Rudolfová hovorí, že máte komediálny talent. Cítite sa ako „komediálna“ herečka? Máte rada komédie alebo dávate prednosť vážnejším žánrom? Ako herečka aj ako diváčka.
Som obojživelník. Cítim sa dobre všade. Dôležitá je pre mňa rovnováha. Keby som robila len komédie, cítila by som sa ochudobnená, rovnako ako keby som sa venovala len vážnym témam. Teší ma, že môžem striedať žánre.

A ako diváčku ma tiež baví všetko okrem hororu. Závisí to od nálady, ktorú chcem v sebe podporiť alebo sa na ňu preladiť.
 
Aká je vaša obľúbená komédia?
Světáci, Taká normálna rodinka, Nedotknuteľní.
 
S Jitkou Rudolfovou sa poznáte, už ste spolu nakrúcali. Ako sa vám s ňou spolupracuje, ako pracuje s hercami a aké bolo spoločné nakrúcanie filmu Život pre samoukov?
Jitka sa nezdá. Malá, drobná, ale presne vie, čo chce. Text berie len ako východisko, takže občas niečo spontánne vznikne priamo na pľaci. Nová situácia, ak nie úplne nová scéna, ktorá sa potom objaví vo filme. A to sa mi na Jitke páči najviac. Navyše sa už navzájom poznáme a vieme, čo môžeme od seba očakávať. Vidíme na sebe, kedy sa nám darí a kedy nie. Preto nám išla práca na filme Život pre samoukov hladko.


Aká je vaša postava Kláry? Skúste nám ju trochu priblížiť.
Klára je roztržitá, nesebavedomá, ale vtipná. Svoj život má vo veľkej miere naplánovaný, ale dostane sa do situácie, keď jej plány prestanú vychádzať a začne tak trochu tápať.


Je to prakticky nepraktická žena. Všetko okolo seba zvláda, ale keď príde na ňu samotnú, zistíme, že je síce úplne stratená, no napriek tomu sa nezrúti a zachová si nadhľad. Práve preto som si ju obľúbila. Je trochu roztržitá, občas má zvláštne nápady, ale je ľudská, skrátka, nemôžete si ju nezamilovať.

Vložili ste do nej niečo zo seba? Ste si vy dve v niečom blízke?
Sme si blízke práve v tom odstupe, v schopnosti nebrať život tak vážne a robiť si z neho skôr srandu.
 
Klára je manželka, žena, ktorá hľadá nový vzťah, je zároveň aj mama, dcéra, kamarátka, kolegyňa a v rámci svojej práce sa tiež stretáva so vzťahovou koučkou. Ktorá z jej polôh a ktoré scény sa vám najviac páčili?
Najviac sa mi, samozrejme, páčili scény so vzťahovou koučkou, ktorú hrá Bára Seidlová. Bára bola taká presná, že som často neudržala smiech a zároveň ma aj mrazilo, pretože ženy ako ona skutočne existujú a zároveň existujú aj ženy, ktoré si od nich nechávajú vymývať mozog. Ďalšia moja obľúbená scéna bola s Vaškom Neužilom na „jeho chalupe“ a s Lukášom Příkazkým ako potenciálnym nápadníkom.

Vytvárali ste s režisérkou postavu Kláry spoločne alebo ste prijali najmä Jitkinu víziu a predstavu?
Vždy je to spoločné dielo. S Jitkou sme sa niekoľkokrát stretli a diskutovali sme o tom, akým smerom mám Kláru viesť. Jitka z nej nechcela robiť chuderku, čo som oceňovala, ale na mňa Klára pôsobila skôr ako také „trdlo“, ktoré nevie, kde je sever… Častými spoločnými rozhovormi sme sa postupne dopracovali k finálnej verzii Kláry.

Ako sa vám páčilo herecké obsadenie? S väčšinou hercov z filmu sa poznáte alebo ste dokonca priatelia, uľahčilo vám to v niečom natáčanie?
Lepšie obsadenie som si nemohla priať. S Jardom aj Vaškom (Jaroslav Plesl, Václav Neužil) sme už natáčali a musím povedať, že s nimi je to vždy paráda. A výhodu vidím aj v tom, že keďže sa poznáme, ostych už dávno zmizol a môžeme si k sebe dovoliť takmer všetko.

Snažili ste sa na pľaci improvizovať, vymýšľať „srandičky“, alebo ste postupovali striktne podľa scenára?
Niekedy sme sa dostali do časovej tiesne a museli sme scénu poskladať inak. Občas sme menili text a hľadali sme skôr situačný humor než humor vychádzajúci z textu. Ale, samozrejme, rámec scenára sme zachovali.

Natáčali ste s niekým z hercov prvýkrát? Ako ste si navzájom sadli?
So Zuzkou Kronerovou aj s Bárou Seidlovou som sa stretla prvýkrát. Obidve ma očarili. A bola som rada, že som sa ocitla na pľaci práve s nimi.

Je pani Kronerová aj v skutočnosti taký živel, ako jej postava vo filme?
Zuzana je skvelá. Neuveriteľná. Je skrátka živel. Tak príjemne sa s ňou pracuje, rozpráva. Je veľmi vtipná a pripravená na všetko.

Vaša postava sa stretáva so vzťahovou koučkou, „trénerkou šťastia“. Čo si myslíte o rôznych terapeutoch, duchovných poradcoch či influenceroch?
So vzťahovou koučkou, akú stretáva Klára, by som sa stretla raz a nikdy viac. Ale terapii ako takej sa nebránim, práve naopak. V dnešnej záplave informácií je dobré nájsť si čas pre seba. A zároveň je dobré včas zistiť, či nás niekto ťahá za nos, alebo či je to naozaj ten správny človek na správnom mieste.


 
Zdá sa, že Bára Seidlová si úlohu takejto koučky a influencerky užila. Boli scény s ňou naozaj také vtipné, ako to vyzerá vo filme?
Áno, boli. V jednej scéne si priniesla ako rekvizitu santalové drevo alebo niečo podobné a začala mi s ním mávať pred tvárou. Keď sme to robili asi po desiaty raz, myslela som, že odpadnem. Takže áno, s Bárou bolo o zábavu postarané vo všetkých smeroch. 

Povinná otázka „Cimrmanovcov“. Spomeniete si na nejakú vtipnú príhodu z natáčania?
Mám dojem, že to, čo bolo vtipné na pľaci, nie je prenosné na ostatých.
 
Čo bolo naopak najťažšie alebo najnáročnejšie?
Nič zásadné. Ale najviac mi asi dal zabrať pád z bicykla. Pôvodne sme to chceli len naznačiť, ale nefungovalo to. Tak som sa nakoniec osmelila a nejako som ten bicykel za jazdy zložila pod kameru. Najviac som si však užila jazdu na bicykli v daždi. Keď som v prvom momente vošla pod vodu, bol to veľký šok. Skoro som to neustála ako Klára, ale zajačala ako Jana.

Ste aj vy v niečom v živote samoukom?
Myslím si, že všetci sme samoukovia. Niekto nás môže usmerniť, ale nakoniec si aj tak musíme so všetkým poradiť sami. A okrem toho som sa raz chcela sama učiť po nemecky… … tak to mi nevyšlo. Dala som tomu dva dni.

Jazdíte rada na bicykli alebo bola táto časť natáčania pre vás utrpením?
Rada jazdím na bicykli, ale po rovine. Asi by som sa mala presťahovať do Holandska, aby som si bicyklovanie užila. V Prahe to na bicyklovanie nie je veľmi bezpečné a ani terén nie je ideálny. Keď idem na bicykli, radšej sa kochám než „makám“. Z týchto dvoch dôvodov chodím radšej pešo ako na bicykli.

Prečo by mali diváci ísť do kina práve na film Život pre samoukov? Na čo sa môžu tešiť?
Život po štyridsiatke sa nekončí, nehovoriac o živote po rozvode. Otvára sa tým len nová životná etapa, ktorú práve Život pre samoukov (verím, že) zábavnou formou zachytáva.

Zdroj: Lucia Muráriková, PR manažérka spoločnosti Bontonfilm

Zdroj foto: Bontonfilm

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno