Takzvané easterny sú dobre známymi variáciami amerických filmov z divokého západu. Príbehy, v ktorých si hrdinovia berú zákon do vlastných rúk, sú vhodné nielen pre americké prérie, ale aj pre Slovensko a jeho okolie. V dnešnom rebríčku sa nachádzajú niektoré filmy inšpirované westernovým modelom, aký dobre poznáme zo slávnych amerických či talianskych filmov. Možno vás prekvapí, ako blízko sa naša domáca a koprodukčná tvorba k tomuto žánru z času na čas priblížila.
Noční jazdci (1981)
Vo filme režiséra Martina Hollého proti sebe stoja dvaja muži. Jeden je nekompromisným strážcom zákona, ten druhý sa zákon snaží obchádzať, aby zabezpečil dostatok prostriedkov pre celú dedinu, ktorá plánuje odísť za prácou do Ameriky. Radoslav Brzobohatý je v roli tvrdého colníka Halvu na slovensko-poľskej hranici odhodlaný chytiť známeho pašeráka koní Mareka Orbana (Michal Dočolomanský). Obaja kedysi bojovali v prvej svetovej vojne, no svoje životy v čase mieru chcú viesť každý iným spôsobom. Halva chce, aby všade vládol zákon a poriadok, Orban je odhodlaný zákon porušiť, aby mal šancu na lepší život.
Režisér Martin Hollý zasadil príbeh do horského prostredia, kde kameru nakŕmil nádhernými zábermi slovenskej prírody, zároveň zachytil jej surovosť a neprístupnú krásu. Dedinčania v tomto prostredí pôsobia ako kolektívny hrdina, ktorého osud leží na pleciach “spravodlivého” banditu Orbana. Ten zastáva morálne právo ľudu, no dokáže si zašpiniť ruky ak treba. Režisér Hollý predstavil v roku 1981 hrdinu, ktorý vystupoval predovšetkým v príbehoch na divokom západe, ale sčasti aj v slovenskej histórii. Samozvaný hrdina a neskôr odpadlík a vyhnanec, ktorý sa dopustí zločinov pre svoje presvedčenie. Treba dodať, že jánošikovské charaktery Michalovi Dočolomanskému jednoducho pristali.
V snímke dôjde na niekoľko kvalitne nakrútených prestreliek, ale aj dejových zvratov, ktoré vychádzajú zo silného scenára Tibora Vichtu. Ak by sa vám to predsa len zdalo málo, vo filme nechýbajú ani kone, ktoré sú pre western typické, no v tomto prípade predstavujú aj významný dejotvorný motív. To už naznačuje samotný názov filmu.
(dostupné na DAFilms)
Je treba zabiť Sekala (1998)
Jeden z najlepších porevolučných filmov v česko-slovenskej koprodukcii je výkladnou knihou westernu. Do vyľudnenej dediny na Morave prichádza cudzinec. Jura Baran sa tu chce ukryť pred gestapom a začína pracovať ako kováč. Veľmi rýchlo zisťuje, že dedina je sužovaná Sekalom – nenásytným, majetníckym a desivým hospodárom. Postrach Sekal robí vrásky na čele nejednému obyvateľovi dediny. Kolektívny vidiecky hrdina musí byť opäť zachránený a jediný, kto to dokáže urobiť je cudzinec Jura Baran.
Snímka Je treba zabiť Sekala obsahuje prakticky všetky motívy a konvencie klasického westernu. Malá dedina uprostred zlatých polí (alternatívne prérie), bezmocní dedinčania, miestna krčma ako salón, osudová žena a dvaja nebojácni muži pripravení stretnúť sa v súboji na život a na smrť.
Režisér Vladimír Michálek údajne podľa svojho filmu vyučuje klasický western aj na filmovej škole v New Yorku. Snímka má typickú westernovú stavbu príbehu a osvedčenú dramaturgiu plnú napätia. V celku ide o pravý western v európskych reáliách. V rámci nášho výberu je ideálnym zástupcom žánru.
(dostupné na DAFilms)
Mirage (Délibáb – 2014)
Maďarsko-slovenská snímka Mirage je unikátnym filmom, ktorý čerpá z klasických kovbojských filmov a iba čiastočne odieva vypožičané konvencie do moderného šatu. Počuli ste už o maďarskej puste? Riedko osídlená rozľahlá step uprostred Európy, kde obyvatelia dodnes žijú životom predkov, predstavuje vo filme režiséra Szabolcsa Hajdu krajinu, do ktorej len málokedy zablúdi nejaký ten strážca zákona. Ľudia si tu žijú po svojom, bez toho, aby si ich niekto všímal. Do týchto krajov zablúdil africký futbalista, ktorý tu hľadá prácu. Jeho záhadná minulosť je zrejme dôvodom, prečo sa chce schovať na tak odľahlom a opustenom mieste. Keď však dorazí na hľadaný statok, zistí, že na ňom ľudia pracujú pod nadvládou novodobých otrokárov. Tí už nového pomocníka nenechajú len tak odísť. Hlavný hrdina s kamenným výrazom musí vymyslieť, ako sa dostať spod zovretia miestnych banditov.
Esteticky sa film azda najviac ponáša na western ako ho všetci poznáme. Letné horúčavy, prach, nedostatok vody, tvrdá manuálna práca a samozrejme kone a zbrane. Nejde však len o vizuálnu podobnosť. Dômyselne nakrútený film rozpráva prevažne obrazom, postavy prehovoria len v nutných prípadoch a všetko dôležité sa dozviete vďaka montáži záberov, zrozumiteľnej akcii a využívaniu náznakovosti. Snímka nedisponuje zložitým dejom, no príbeh dokáže vyrozprávať hutne a pútavo, presne tak, ako to kedysi dokázali svojou prácou režiséri slávnych talianskych spaghetti westernov. Je to skrátka kvalitné kino, na ktorého produkcii sa čestne podieľalo aj Slovensko.
(dostupné na DAFilms)
Čiara (2017)
Snímka režiséra Petra Bebjaka a scenáristu Petra Balka možno na prvý pohľad nepripomína western a chce sa viac podobať mafiánskym filmom a gangsterkám. Dedinský kolorit však kriminálnej tematike a organizovanému zločinu dodáva potrebnú atmosféru. Špecifické prostredie slovensko-ukrajinského pohraničia sa tu stáva jednou z pomyselných postáv. Autori toto prostredie zobrazili ako miesto v nedávnej slovenskej minulosti, kde zákon nemá na ľudí dosah, a preto obyvatelia svoju životaschopnosť pretavili do nelegálnych činností, ktorými sa márne snažia splniť si sen o bohatstve.
Hlavný hrdina Adam (Tomáš Maštalír) vedie biznis s pašovanými cigaretami a prevádzaním utečencov cez hranice. Podsvetie sa však na tomto mieste riadi vlastnými pravidlami, ktoré sa veľmi rýchlo menia. Adam sa nemôže na nikoho spoľahnúť a problémy, ktorým čelí sa často riešia prudko a fatálnym spôsobom. Pomaly sa stáva nepohodlnou osobou a spolu so svojou skupinou verných “spolupáchateľov” musia zneškodniť silnejšieho protivníka. Autori filmu vyniesli príbeh o organizovanom zločine mimo slovenských miest a sídlisk a doprostred postavili zaujímavého hrdinu s temnou minulosťou a nejasnou budúcnosťou. Preto má aj Čiara veľa spoločného práve s westernom.
(dostupné na Netflixe a DAFilms)
Matúš Trišč
