Vrcholom dnešnej umeleckej jari je určite výstavný projekt „Baselitz: Nahí majstri“, ktorý pripravilo Kunsthistorické múzeum vo Viedni. Postaral sa oň nemecký umelec Georg Baselitz (1938), ktorý bol oslovený, aby sa svojimi dielami zapojil do vizuálneho rozhovoru s obrazmi starých majstrov, ktoré sa nachádzajú v zbierkach Kunsthistorického múzea.
Výber diel vstupujúcich do vzájomného dialógu bol ponechaný výsostne na samotnom umelcovi. Jediným kritériom konverzácie, ktorá sa realizovala naprieč všetkými storočiami, bol nutne prítomný akt. Objaviť vyobrazenia aktov v starom umení nie je problém, veď celé obdobie antiky, renesancie či baroka je preplnené nahými bohyňami, nymfami, Evami či Venušami, ale aj nahými Kupidmi a Adamami. Baselitza nezaujímali konkrétne mytologické či biblické príbehy. To, čo bolo pre neho kľúčové, bolo nahé ľudské telo vo svojej prirodzenosti a ľudskosti. Približne 40 diel starých majstrov, napríklad aj tie od Tiziana, Cranacha a Rubensa tak vstupuje do vzájomného dialógu so 70 dielami Georga Baselitza. Výstavný priestor Kunsthistorického múzea je preplnený nahotou a fyzickou krásou, kde „starí nahí“ sa stretajú s „mladými, či skôr Baselitzovými nahými“. Priestory sú viac než štedré, keďže múzeum poskytlo päť veľkých sál, v ktorých vedľa seba visia najkrajšie vyobrazenia mužských a ženských aktov v histórii umenia spolu s nadrozmernými, dolu hlavou otočenými Baselitzovými dnes už ikonickými prstovými maľbami.
Georg Baselitz sa takýmto figuratívnym dielam venuje už od 60. rokov 20. storočia, kedy objavil čaro maľby ľudského tela, avšak v snahe prekročiť stáročia zaužívaný reprezentatívny spôsob zobrazovania ľudskej postavy, zvolil nové vizuálne formy. Vymykanie sa akýmkoľvek pravidlám, nastoleným poriadkom, nedodržiavanie striktných konvencií bolo to, čo charakterizovalo jeho tvorbu od umeleckých začiatkov a vďaka čomu je dnes rešpektovaným umelcom po celom svete. Otočené maľby v sebe nesú niekoľko zaujímavých rovín interpretovania: na postavy, ktoré dominujú ako hlavná téma jeho obrazom nie je možné nazerať tradičným ikonografickým spôsobom. V tomto zmysle sú obrazy akoby bez obsahu, a teda nepodliehajú štandardným interpretáciám. To, čo môžu Baselitzove obrazy ponúknuť je pozeranie sa. Otočené obrazy presýtené výraznými farbami a expresívnymi formami môžu zaujať svojou výrazovosťou a gestickosťou. Práve vďaka odlišnosti púta Baselitz veľkú pozornosť tak u odbornej ako i laickej verejnosti. Jeho obrazy nútia zamyslieť sa nad videným a prezentovaným, ale aj nad podstatou maľby a jej odkazom. Hoci významová stránka obrazov absentuje, to, čo dominuje je snaha zaujať a zamyslieť sa nad novým poslaním figuratívnej maľby.
Georg Baselitz sa narodil v Deutschbaselitz v roku 1938, ktoré sa neskôr stalo súčasťou východného Nemecka. Jeho kontakt so západným svetom bol v čase dospievania a umeleckého zrenia minimálny, preto ho možno vnímať ako umelca – samorasta, ktorý si hľadal svoj vlastný spôsob výtvarného vyjadrenia. Zrejme vďaka tejto spoločenskej, ale i osobnostnej izolácii si dokázal vytvoriť osobitý a na dlhé desaťročia aj nenapodobiteľný štýl. Ním sa vyrovnával jednak s atmosférou povojnového Nemecka, s tzv. „degenerovaným umením“, kam patrilo umenie nemeckej moderny a ktoré nacizmus považoval za úpadok nemeckého umenia. Potreboval sa vymedziť voči všetkým spoločenským a kultúrnym vplyvom, ktoré pociťoval ako zväzujúce a obmedzujúce jeho tvorbu a nájsť si svoju vlastnú cestu. Tú prezentuje aj na výstave v Kunsthistorickom múzeu vo Viedni. Jedinečné, originálne, ale aj demonštratívne a provokujúce akty naplnené farebnou expresivitou a maliarskou gestickosťou vstupujú do dialógu s aktmi starých majstrov. Na otázku: aký je ich vzájomný rozhovor – pokojný, alebo skôr konfrontačný, si už musí nájsť odpoveď sám návštevník výstavy. Pri hľadaní odpovede určite nebude sklamaný a výstavu si záujemcovia o vizuálny dialóg môžu ešte pozrieť do 25.6.2023.
Katarína Ihringová
