Snímka maďarského režiséra Gábora Reisza si minulý rok odniesla prestížnu cenu Orizzonti z festivalu v Cannes a nedávno zvíťazila aj na Bratislavskom festivale Febiofest 2024. Má to svoje opodstatnenie. Vysvetlenie na všetko sa odvážne púšťa do zobrazenia stavu spoločenského rozkolu, pričom neustále tancuje na ostrí noža a viditeľne sa neprikláňa k žiadnej strane, aby ani jedna skupina diváčok a divákov nemala chuť strhávať plagáty filmu vo svojom okolí.
Každý si v snímke Vysvetlenie na všetko nájde svoj prúd. Jeho autorov najviac zo všetkého trápi neschopnosť komunikácie medzi dvoma tábormi maďarskej spoločnosti a posledné čo by si priali, je dopomáhať svojim dielom k ďalšej polarizácii.
Synopsa filmu Vysvetlenie na všetko: Ábel sa chystá na maturitné skúšky. Dejepis nie je jeho silnou stránkou, čo jeho národne cítiaci otec neznáša práve najlepšie. Ábel má zo skúšky veľký stres a svojim vedomostiam príliš nedôveruje. Keď si ľavičiarsky zmýšľajúci učiteľ všimne na chlapcovom obleku pripnutú maďarskú trikolóru, z neškodnej otázky vznikne celospoločenský škandál, ktorý by dokázal poznamenať nejeden život.
Príbeh sa odohráva v Budapešti, ktorá dnes ešte stále predstavuje multikultúrne veľkomesto. Generácia Z si v ňom osnuje svoju budúcnosť, zatiaľ čo rodičia stojaci na dvoch barikádach zvádzajú politické boje. Politika sa totiž už stihla dostať všade, prenikla do najbežnejších konverzácií, nahlodáva vzťahy na všetkých úrovniach, nemožno ju nespájať s dianím okolo, s prácou, s učivom v škole, skrátka nemožno sa jej zbaviť ani sa jej vyhnúť.
Gábor Reisz nenápadne podsúva obraz zľahka krachujúcej krajiny. Hrdinom filmu prekáža príliš hlučná chladnička, pokazený vodovodný kohútik či zatekajúca strecha školy. Sú to problémy, ktoré nehoria, no jasne ukazujú, že je v okolí čo zlepšovať.
Čistým neprifarbeným realizmom autor akoby čerpal z tradície rumunskej novej vlny. Vyhýba sa výraznejším obrazovým štylizáciám, miestami sa približuje až k dokumentarizmu, najmä v scénach zobrazujúcich pracovné postupy učiteľov či novinárov. V jednej chvíli sa kameraman dokonca hrá počas záberu s expozíciou a zoomom, čo diváka môže prebudiť dvoma spôsobmi. Buď si povie, že to, na čo sa díva, je len fikcia, hoci verne zachytená kamerou, alebo práve naopak – a to sa viac podobá autorskému zámeru – si môže divák pomyslieť, že k podobným situáciám v Maďarsku dochádza na dennej báze, či už pri tom kamera je alebo nie.
Dôležitejšie ako zobrazenie je však konanie postáv a ich motivácie. Autori nám uštedrili dlhú expozíciu, ktorá sa nijak neponáhľa s predstavením ústredných protagonistov a ich zámerov. Film sleduje 4 hlavné postavy, ktoré zo svojho uhla pohľadu pre nás dotvárajú obraz udalostí niekoľkých dní – toho, čo predchádzalo maturite, ako vyzerala samotná skúška aj čo napokon spôsobila.
Opakovane sa dívame na tie isté situácie, avšak cez vlastné vnímanie jednotlivé charaktery prezentujú realitu po svojom. Čo sa spočiatku javí ako objektívne sprostredkovanie skutočnosti, sa neskôr ukáže ako jej verzia určená prizmou niektorej z postáv. Ak divákov prístup spočíva v spochybňovaní každej verzie, potom naňho autorov zámer má účinok.
Nejde pritom priamo o nespoľahlivých rozprávačov v štýle japonského filmu Rašómon. Kamera ich totiž sleduje nezúčastnene a postavy nevypočúva žiadny sudca. Sudcom je iba divák, ktorý sa musí rozhodnúť, aké vnímanie reality mu je najbližšie.
Gábor Reisz venuje veľkú pozornosť argumentácii oboch táborov. V podstate máme možnosť pochopiť nálady každej zo strán, bez toho, aby sme cítili, že sme v oslabení alebo na tej znevýhodnenej strane. Chvíľami sa dokonca zdá, že autor sa sám snaží pochopiť zmýšľanie a dôvody tých, ktorým nerozumie a zámerne im dáva dostatok priestoru.
Výsledkom je všadeprítomný boj o pravdu a právo. V polarizovanej spoločnosti unavenej politickou situáciou na národnej aj medzinárodnej úrovni už ľudia vinia seba navzájom úplne zo všetkého. Národne cítiaci neustále vnímajú svojho nepriateľa, tí druhí sa im za to radi posmievajú. Pretrvávajúce spory sa vsiakli do každej oblasti života a prehlbujú sa tak veľmi, že len prostá symbolika má moc hýbať ľudskými osudmi. Podobné veci sa v minulosti diali najmä v časoch vojny.
Snímka Vysvetlenie na všetko komplexne sprostredkúva obraz o tom, ako v jednej krajine dochádza k postupnému rozkladu spoločnosti, bičovaniu emócií či dokonca systematickému, cieľavedomému boju za vlastné hodnoty a súčasne proti hodnotám opačným.
Autor nenúti postavy robiť žiadne odsúdeniahodné kroky, na základe ktorých by sme ich mohli ľudsky odpísať. Nedáva jednoducho priestor na vznik predpojatých postojov, aby nebolo pre nikoho jednoduché si ich zaškatuľkovať. Učiteľ sa nedopustí obťažovania, hoci sa mu naskytne príležitosť, otec maturanta nespraví z incidentu škandál, aj keď povahu by na to mal. Iba novinárka ukáže mimoriadnu schopnosť a odhodlanie urobiť z udalosti tému číslo jeden pre celé Maďarsko. Bulvárny titulok jej článku však už vymyslí niekto iný.
Vysvetlenie na všetko skrátka vysvetľuje iba to, akým spôsobom sa dnes, v dobe mediálneho chaosu, strácame v množstve protichodných informácií a názorov, vedieme občianske vojny a odmietame slušne a pokojne komunikovať.
Film tvorený z veľkej časti detailmi tvárí svojich hrdinov a hrdiniek je obrazovo mimoriadne bohatý. Prezentuje unavené výrazy ľudí zmietaných kultúrnou vojnou. Nevedia kedy to celé skončí, prestávajú veriť v revolúcie, sú vysilení z boja na všetkých frontoch svojho života. Mladí ľudia maturujú a dospievajú vo svete, ktorý pre starších stratil jasný smer. Poslednými zábermi autor vyjadruje vieru, že keď deti oslobodíme od našich starostí, zvládnu si sami určiť svoju budúcnosť.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia
