Prešlo 5 rokov a fanúšikovská základňa hororového vesmíru The Conjuring kráča do kín na pokračovanie Mníšky, v ktorom sa dobro musí znova stretnúť v boji so zlom. To v novom príbehu naberá na sile, ale po toľkých zdarných vymietaniach v minulosti (aj budúcnosti, keďže ide o prequely k filmom V zajatí démonov) už démon Valak tak trochu stráca u divákov potrebný rešpekt.
Spomínam si, keď som desivú tvár onej mníšky videl prvý raz v V zajatí démonov 2 režiséra Jamesa Wana. Dodnes túto snímku z roku 2016 považujem za neprekonaný vrchol démonického hororu. Wan preniesol celý žáner do nového, atraktívneho prostredia, očistil ho od nánosov priemernosti, posilnil a lepšie premyslel dôležité príbehové atribúty, ako je budovanie charakterov a ich vzťahov či celkovej dejovej komplexnosti a vážnosti. V rukách Jamesa Wana žáner žiaril a zažíval jedno zo svojich najlepších období, aby naňho dnes znova dopadali vrstvy príbehov vyšších či nižších stredných kvalít. Mníška 2 je skvelým príkladom toho, keď sa pri jednom projekte stretne celkom slušná príbehová a remeselná vízia s lenivosťou pri drobnej scenáristickej práci.
Sestra Irene v novom filme dostáva od Vatikánu úlohu vypátrať zlo, s ktorým sa už v minulosti raz stretla, aby ho znova zahnala do pekla.
Oproti prvej časti sa pokračovanie filmu Mníška vyznačuje podstatne premyslenejšou štruktúrou a kauzalitou udalostí. Môže za to lepšie zvládnutá prvá polovica filmu s detektívnym charakterom a vypúšťaním stôp k odhaleniu hlavnej hrozby. Tempo filmu v žiadnej fáze výrazne netrpí, hoci je snímka o čosi dlhšia než predošlá časť a viac sa približuje klasickej americkej trojaktovke. Film pôsobí bohatšie a plnšie. Príbeh je zamotanejší, aj keď mu oproti jednotke chýba viac tajomna. To, ktoré mu zostalo, si divák dokáže čiastočne odhaliť sám, zvyšok musí nechať na postavy. Je to príjemná a vôbec nie nudná hra s dávkovaním a spracovaním informácií. Takisto sa dozvieme nové skutočnosti, ktoré zapadajú do celkového obrazu franšízy a nepochybne sa s nimi bude pracovať aj v budúcnosti. Logicky do seba všetko zapadá, väčšinou bez škrípania. No ďalšie stránky scenára sú už o čosi problematickejšie.
Nečakal by som, že žáner, ktorý sa desaťročia usilovne vyhrabával z predsudkov hovoriacich o podradnosti, len tak jednoducho predstaví silnejšie naratívne časti a že sa mimo hlavného zaradenia ukáže aj ako kvalitná dráma. V prípade Wanových filmov to jednoznačne platilo. Filmy Conjuring boli v prvom rade rodinnými drámami a na základe vrúcnych vzťahov medzi členmi rodiny sa už dal veľmi dobre vybudovať desivý príbeh o ohrození detí a ich rodičov. V horore to stále nepovažujem ako štandard, no ak sa nový film s takýmto dedičstvom utápa v triviálnych predstavách o vzťahoch medzi ľuďmi či medzi človekom a Bohom, trpí celá snímka. Scenáristi použili tie najbežnejšie a najjednoduchšie šablóny k tomu, aby rozvinuli romantický vzťah medzi mužom a ženou, problém šikany v škole či postavy rebelantských rádových sestier. Nehovoriac o ich vytrvalej pasii zobrazovať život rehoľníkov s dokola opakovanými predsudkami a detinskými predstavami, čo dlhodobo trápi nie len svetový, ale aj slovenský film. Spôsob, akým autori stavajú svoje postavy do potrebných pozícií pôsobí lacno a lenivo, akoby dobré dialógy, zaujímavejšie poňaté obrazy a situácie pre scenáristov neboli vôbec dôležité. Zdá sa, že autori mnohé časti filmovej tvorby považovali iba za nutnú a nudnú povinnosť.
Ťažko sa mi prehliada zjednodušovanie motívov a charakterov, keď už som mal raz či dvakrát možnosť vidieť ich prepracovanejšie, živšie, uveriteľnejšie a zaujímavejšie varianty. Vďaka tomu by aj môj strach o postavy v ohrození násobne narástol. Keď už som sa nemohol báť o hrdinu a hrdinky, ktorým neverím, zostávalo len dúfať, že sa filmu samotnému podarí ma vydesiť. A veru, podarilo sa.
Tvár hlavného antagonistu vystupovala už vo viacerých filmoch série, a tak čiastočne stratila svoju mrazivú údernosť. Okrem nej sa však v druhej Mníške toho nachádza viac, čo naháňa poriadny strach a vyrazí dych. Skvelá práca s efektami dopomohla k tomu, že mi viaceré situácie navodili presne ten stav, aký od hororu očakávam, navyše sa tak dialo tesne pred a počas vyvrcholenia deja, teda častí, ktoré vo všeobecnosti považujem pri hororoch za najnáchylnejšie na vznik nedostatkov a hluchých miest. Svoje hlavné poslanie teda Mníška 2 plní dobre. Vo výsledku ide o dôstojný kúsok do série, dobrý horor, ale zlú drámu. Či je už táto výčitka na mieste alebo nie, nechám na vás.
Nemusím prezrádzať záver filmu, ani bližšie hovoriť o kľúčových udalostiach, aby bolo fanúšikom série jasné, že démona tak úzko spätého s celou sériou nie je jednoduché poraziť. Veľkou otázkou do budúcnosti zostáva, ako filmári naložia s osudom antagonistu, ktorý bol už niekoľkokrát porazený hrdinami, no neváha sa vracať na zemský povrch, aby dokonal svoj plán. Uvidíme, či sa v budúcnosti séria odhodlá zbaviť svojej zatiaľ najväčšej a najdesivejšej zápornej postavy, z ktorej už roky čerpá ústredné konflikty, a na ktorej to už začína byť vidieť. Isté je, že séria filmom Mníška 2 neskončí. Koniec-koncov, čo sa dialo potom už vďaka pôvodným filmom dávno vieme.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Continental film
