Na World Music Festival Bratislava vystúpi aj skupina DIS IS MARKÉTA, ktorej členovia poskytli nášmu portálu rozhovor. „World music, okrem toho, že najlepšie vystihuje špecifickú hudbu danej krajiny, ponúka podľa nás pomerne veľký priestor pre experimentovanie a rozširovanie o prvky z iných žánrov,“ hovorí speváčka a líderka formácie Martina Kertészová.
Temperamentný spev, multižánrové aranžmány inšpirované folklórom, world music a súčasnou hudbou. Martina Kertészová (spev), Roman Stražanec (violončelo), Martina Janegová (klavír), Lukáš Bujdák (gitara) a Matej Borovský (bicie nástroje) – to je personálne obsadenie mladej nitrianskej kapely DIS IS MARKĒTA, ktorá po singli Torysa uviedla do života EP “hrajžemi” (vznikol ešte s predchádzajúcim bubeníkom Dominikom Bolerácom). Tvorí ho päť piesní s čistou, dominantnou líniou spevu, akustickými nástrojmi – klavír, violončelo, gitara či klarinet, ktorý však formácia predstavuje v modernej, súčasnej podobe.
Kapela DIS IS MARKĒTA vystúpi na festivale World Music Festival Bratislava. Je žáner „world music“ niečo, s čím ste ako členovia skupiny stotožnení? Čo dnes podľa vás predstavuje world music?
Maťa K.: Keďže sme sa stretli piati muzikanti z rôznych hudobných prostredí, na otázku žánrovosti sa nám vždy ťažko odpovedalo. Nepovedala by som, že sa naša hudba dá označiť ako 100% world music, no má k nemu veľmi blízko. World music, okrem toho, že najlepšie vystihuje špecifickú hudbu danej krajiny, ponúka podľa nás pomerne veľký priestor pre experimentovanie a rozširovanie o prvky z iných žánrov (ako je klasická, experimentálne hudba, elektronika či ambient). To je práve to, čo nás baví a zrejme sa tým odkláňame od klasických “žánrových škatuliek.”
Roman: Ani v začiatkoch sme nemali špecifický zámer sa k nejakému žánru prikloniť, skôr sme experimentovali s muzikou tak, ako to z každého z nás išlo. Každá z našich skladieb je podľa môjho názoru žánrovo odlišná, ale zároveň niečím veľmi príbuzná. A tým, že len využívame hudobné prvky slovenského folklóru, world music je asi najvhodnejší opis toho, čo je na EP spoločným menovateľom.
Vaša tvorba je zjavne ovplyvnená folklórnou hudbou. V melodike často dominuje slovenská ľudová pieseň, no ostáva z nej len primárny pocit, pretože ju spracúvate do novej podoby. Odkiaľ pramení inšpirácia ľudovou piesňou?
Maťa K.: Keďže som ako dieťa dlhé roky navštevovala folklórny súbor, ľudová pieseň ako aj ľudová poetika písania textov je mi blízka. Pri skladaní ma to prirodzene ťahá práve do tohto sveta. Folklórnu hudbu (texty aj melódie) som vždy vnímala ako niečo, čo dokáže komunikovať k množstvu ľudí a zároveň má potenciál prejsť do súčasnejšieho zvuku a zaujímavých kompozícií. Vždy ma lákalo posúvať sa za hranice slovenského folklóru, no nemala som presnú predstavu kam. Tú naplnilo stretnutie so zvyškom kapely, s muzikantmi, ktorí sú zo sveta folklóru, ale aj klasickej, experimentálnej hudby či metalu. Ľudová pieseň sa tak pre nás stala jedným z hudobných vplyvov, ktorý sa snažíme citlivo rozvíjať, a zároveň zachovať jeho autenticitu aj silu ľudských príbehov, ktoré sú v mnohom podobné tým našim dnešným.
Zostavu skupiny DIS IS MARKĒTA tvoria muzikanti, ktorí pochádzajú z rôznych hudobných prostredí, čo sa odráža aj na výslednej podobe skladieb. Predstavíte kapelu a prezradíte, aké zázemie majú jednotliví hudobníci a speváčka Martina Kertészová, za sebou?
Maťa J: My sme v kapele taký zdravý mix klasického hudobného vzdelania, samovzdelania aj intuitívnej tvorby. Ja som študovala učiteľstvo hudby na univerzite a klavír na konzervatóriu, zvyšok kapely má vzdelanie najmä zo ZUŠiek (bicie, violončelo, klasická gitara, klasický a populárny spev). Najviac nás však ovplyvnili hudobné projekty či zoskupenia, ktorých sme boli súčasťou, ako napr. VENI Academy a iné zoskupenia experimentálnej hudby, komorné orchestre, folklórne súbory, pôsobenie v kapelách rôznych žánrov (pop music, klasický rock, metal) a pod.
Práve naša rôznorodosť sa časom stala našou črtou a pri tvorbe vytvára prekvapivé momenty, niekedy aj “kreatívne hádky”. Učíme sa medzi sebou navzájom a aj vďaka tomu sa posúvame.
V hudbe sú jednotlivé žánre často ruka v ruke, tak, ako aj v jazze si mnohé smery nemožno predstaviť bez klasickej hudby, rovnako je to aj vo world music. Ak máme hovoriť o vplyve klasickej hudby, je to harmónia, spôsob rozvíjania témy, tonalita… Aké postupy klasickej hudby sa vo vašej tvorbe odrážajú?
Maťa J: Z klasickej hudby sa inšpirujeme najmä dynamikou melódií či skladieb celkovo, využívame tiež prvky romantickej programovej hudby či evolučný princíp vývoja skladieb. V piesni zahorela ide napr. o harmóniu inšpirovanú klasickou romantickou hudbou, konkrétne Chopinovou klavírnou tvorbou.
Celkový sound piesní sa ani nedá jednoznačne popísať, je pestrý, no náladovo si vyberáte clivé melódie v pomalom tempe, ktoré sú podfarbené akustickými nástrojmi. Využívate však aj elektroniku. Ako sa vyformoval zvuk kapely?
Maťa K.: Vznikli sme ako kapela, ktorej repertoár tvorili prevažne prerobené folklórne piesne a náš zvuk bol čisto akustický. Neskôr, pri tvorbe autorských piesní na EP, sa začali objavovať prvky jemnej elektroniky – najmä v klavírnych plochách. Najvýraznejšia zmena zvuku však prišla až v nahrávacom štúdiu Beyond Music Studio s pomocou producentov. To nás inšpirovalo priniesť viac elektroniky aj na koncerty, aby sme sa zvuku zo štúdia čo najviac priblížili. Pribudli pedálové efekty, ktoré ale stále trochu menia podobu už hotových piesní a menia aj zvuk novej tvorby. Náš zvuk sa tak neustále formuje, čo nás baví a sami sme zvedaví, kam nás to zavedie. (úsmev)
Vlani v apríli ste predstavili debutové EP Hrajžemi. Reakcie boli viac, než pozitívne. Očakávali ste ich?
Maťa K: Keďže máme všetci radi živé hranie, celkom dlhú dobu trvalo, kým sme sa dostali do štúdia. No keď sme tam už boli, zo všetkého najviac sme sa sústredili na samotné nahranie a vydanie, takmer vôbec sme nerozmýšľali nad tým, čo príde potom. Pozitívne reakcie nás veľmi potešili, prekvapili aj inšpirovali premýšľať nad našou ďalšou tvorbou. (úsmev)
Roman: Som až prekvapený, kam nás vydanie piatich skladieb dokázalo posunúť. Otvorilo to množstvo brán, ktoré som ani netušil, že sa otvoriť dajú alebo, že také brány vôbec existujú. Aj doteraz, rok po vydaní, ma tešia reakcie ľudí.
Určujúci na nahrávkach je vycibrený zvuk, ktorý odhaľuje jednotlivé vrstvy, necháva vyznieť všetky polohy nástrojov – hlboké spodné violončelá v kontraste s vysokým klavírom. Je pre vás zvuk dôležitý? Kto má na starosti prácu v štúdiu a následné spracovanie nahrávok?
Maťa K: Určite áno. O zvuku skladieb či kapely ako celku sa dosť rozprávame. Ako som spomenula vyššie, stále ho hľadáme a skúmame. EP sme nahrávali v nitrianskom Beyond Music Studio pod producentskou dvojkou Tomáš Löbb a Martin Zaujec, ktorí sa postarali aj o master, mix a produkciu našich nahrávok. Spolupráca bola skvelá, chalani sú profesionáli. Veľmi dobre uchopili náš autentický zvuk a v postprodukcii ho posunuli o level vyššie. Ostali sme to my, no o čosi súčasnejší.
Pri nahrávaní využívate akustický zvuk nástrojov – klavír, violončelo, gitara či klarinet, no výsledná podoba je odlišná. Využívate mnoho efektov – do akej miery sa dajú v sounde využiť, aby ešte tá hranica nebola prekročená (zároveň aby to bolo vkusné)?
Maťa J.: Na otázku tej hranice asi nebude jasná odpoveď. Myslím, že je to do veľkej miery vec vkusu a teda veľmi subjektívna záležitosť. Určite sa nájdu poslucháči, podľa ktorých sme tú hranicu možno už dávno prekročili. A zase naopak takí, ktorí zvedavo čakajú, kam tú hranicu ešte posunieme. Ani ja sama nemám predstavu, kde by tá hranica mala byť a sama sa chcem nechať prekvapiť, kam sa naša budúca tvorba posunie.
Napriek tomu, že veľa práce na výsledku je spravená v štúdiu, dokážete tento zvuk a atmosféru zachovať aj v akustickej podobe. Príkladom je uvedenie troch skladieb v štúdiu FM. Snažíte sa ich komponovať (štruktúrou, formou, zvukom) tak, aby sa ich dalo uviesť aj koncertne a neodlišovali sa od podoby na CD?
Lukáš: Keď tvoríme piesne, nie je naším prvotným zámerom komponovať ich tak, aby mali rovnakú atmosféru na koncerte aj na CD. Skôr sa snažíme, aby v koncertných uvedeniach piesní mal každý nástroj aj spev svoje miesto a spájali sa do fungujúceho celku.
Maťa K.: Dôležitým prvkom je aj to, aby nás to naživo proste bavilo hrať. Ako sme však spomínali vyššie, práce s producentmi v štúdiu nás veľmi posunula a inšpirovala zvuk “štúdioviek” dostať aj na pódium. Zároveň sa však na koncertoch snažíme viac podčiarknuť živelnosť celej kapely, ktorá vzniká práve spoločným hraním naživo a na CD sa dostáva ťažšie.
Často využívate prvky ambientnej hudby – v zmysle náladovosti a atmosférickosti (dnes zaradenie hudby do ambientnej hudby je často zle chápané). Hallové efekty, pomalé úvody – čo k tomu ešte patrí a aké sú to podľa vás prvky? Ako podčiarkujú náladu, ktorú chcete vypovedať?
Lukáš: Tým, že niektoré skladby majú melancholickú náladu, prvky ambientnej hudby podčiarkujú ich charakter a dodávajú skladbám snovosť a hĺbavosť.
Maťa K: Práve pomalé úvody využívame ako bránu do piesní. Vďaka nim vieme pieseň postupne otvárať, navodiť atmosféru aj vybudovať napätie. Najmä na koncerte im dávame viac priestoru, čím spomaľujeme jeho plynutie a ponúkame poslucháčovi čas naladiť sa s nami na jednu vlnu. Vďaka tomu spomaľujeme aj my sami a učíme sa, že hrať menej môže znamenať pre poslucháča a hudbu samotnú oveľa viac. Keďže bolo pre nás typické hrať veľa v plnom zvuku, čo stále vo viacerých skladbách počuť, je toto pre nás nová a zaujímavá poloha. Inšpiráciou vo využívaní takýchto plôch je pre nás napr. Ólafur Arnalds. Do piesní ich v našom prípade vnáša najmä Roman s použitím efektov na violončelo.
Roman: Práve využívaním efektov meníme zvuk tradičného nástroja napr. na zvuk symfonického orchestra či aj niečo viac abstraktné ako šum mora.
Maťa K.: Do budúcnosti by sme radi z prvkov ambientnej hudby využívali aj nami nahraté zvuky prostredia. Na EP sa objavili v skladbe idú, ktorej dodali ruch bežného života a podčiarkli význam textu.
V mnohých skladbách využívate prvky gradácie (Zahorela, Hrajžemi…) – stupňujúce sa tempo, silnejúci celkový sound, bicie nástroje… Je to prvok prebraný z rôznych etnických kultúr? Čím je podstatný v rámci celkovej výstavby kompozícií?
Roman a Maťa K.: Všímame si to čoraz viac u rôznych kapiel, rôznych žánrov, no najmä vo world music. Časté pre skladby rôznych etnických kultúr je to, že sa snažia vypovedať nejaký príbeh. Práve gradácia je z nášho pohľadu to, čo do celej skladby dodáva dejovosť a poslucháčovi pomáha príbeh prijať za svoj.
Mnohé z pasáží skladieb pôsobia ako voľne interpretované. Možno hovoriť o prvkoch improvizácie?
Maťa J.: Rozhodne. Veľa piesní aj improvizáciou začínalo. Niektoré pasáže sa časom ustálili do fixnej podoby, v akej znejú aj na EP, niektoré sú dodnes do istej miery otvorené.
Roman: Ako už spomínala Maťa, väčšia časť našej hudby vzniká práve z improvizácie. Tým, že sa nám v niektorých častiach skladieb páčia viaceré nápady a nevieme sa medzi nimi rozhodnúť, necháme im na koncertoch voľnejší priebeh. Vždy sa však snažíme, aby išlo o improvizáciu, ktorá má svoje miesto, začiatok aj koniec.
Ako vzniká vaša tvorba? Je proces písania skladieb intuitívny či premyslený?
Maťa K: Asi ide o kombináciu. Texty tvorím často intuitívne, niekedy mám v sebe len spomienku, pocit či obraz, ktorý chcem vypovedať alebo slovo, ktorým sa nechám viesť počas celého písania. Podobne je to aj s melódiami, občas sa mi zasekne v hlave slučka, ktorú prinesiem do kapely a tam už začína skôr premyslený proces tvorby.
Maťa J.: Premyslený v tom, že zväčša vieme odkiaľ a kam sa v skladbe chceme dostať, no všetko medzitým je o skúšaní rôznych kompozičných postupov a hudobných prvkov.
Lukáš: V rámci tvorby EP si niektoré skladby kvôli svojmu charakteru a textu vyžadovali viac intuitívnosti (idú, orgován) a niektoré viac premýšľania (zahorela), aby sme nástrojmi dosiahli vyvážený zvuk či zmysluplnú stavbu skladby.
Nie je to len zvuk, s ktorým pracujete, ale aj rytmika. Niektorým úsekom, alebo dokonca skladbám ponechávate voľný rytmus, v ktorom je priam ťažké zachytiť ťažkú dobu (Idú), inde je výrazný, premenlivý. Vychádzate z pôvodných motívov alebo rytmiku meníte podľa vývoja skladieb?
Maťa K.: Je to rôzne. Občas vychádzame z pôvodných motívov, ktoré predpovedajú určitú rytmiku, ktorá dobre funguje a vedie nás v skladbe ďalej. Niekedy sa počas tvorby skladby rytmika mení, no často sa ju snažíme prispôsobiť aj významu textu.
Často využívate trojdobé metrum, nie však v zmysle tanečnej skladby. Tým, že skladby sú v inom tempe a pracujú s odlišnými výrazovými prostriedkami, ostáva len pocit kolísavého rytmu. Je to prvok cielený alebo náhodný?
Roman: Kolísavé trojdobé metrum, ktoré sa objavuje v skladbách, vzniklo prirodzene z textu a melódie, ktoré priniesla Maťka. Keď si to ale hudba vyžaduje, nehanbíme sa dobu pridať či odobrať. Napr. skladba Básnik sa riadi podobnými princípmi, aké má balkánska tradičná hudba, kde tieto takty berieme ako dlhé – trojdobé a krátke – dvojdobé.
Maťa J: Stáva sa to vo viacerých našich piesňach, že sa pravidelný kolísavý rytmus strieda s rytmickými princípmi balkánskej, gréckej hudby či hudby iných národov.
World music je mimoriadne pestrý, obľúbený žáner. Je to podľa vás cesta, ako zachovať naše kultúrne dedičstvo, prípadne, spraviť ho aktuálnym a prístupným aj pre mladšie generácie?
Maťa K: Myslím, že ten potenciál určite má. Práve preto, že ho v tomto žánri vidím, vybrala som sa touto cestou. Sú žánre, ktoré vždy budú populárnejšie u mladších generácií, no uvedomila som si, že môj vzťah k ľudovej piesni, vyjadrenie vlastného príbehu cez ňu, ako aj zvedavosť, ktorá ma núti skúmať príbeh(y) nášho národa (minulé aj dnešné), sú také silné, že od nich momentálne neviem prejsť inam. Tak sa to učím prijať a hľadám cesty, ako by som to všetko ja sama chcela počuť, aby ma to bavilo. Verím, že to môže osloviť aj iných, že tradičné nemusí nutne znamenať zastarané či nezaujímavé, že sa tohto slova nemusíme báť, rovnako ako sa nemusíme báť posúvať ho do súčasného kontextu a zvuku.
Maťa J: Žijeme v dobe, keď sa všetko so všetkým prelína, inak to nie je ani v hudbe. Ak by sme kultúrne dedičstvo zachovávali len v jeho tradičnej podobe, ťažko by komunikovalo smerom k mladým a vlastne aj ku mne samej. Práve preto ma baví spracovávať ho do nových podôb.
Lukáš: Podľa mňa rozhodne, a nie je to len o popularite návratu k tradíciám. Má čo ponúknuť mnohým skupinám a radosť z počúvania vie byť nenútená, nefalšovaná aj u mladších generácií.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Foto: FB skupiny DIS IS MARKĒTA, titulná: Lukáš Baťo
