Choreograf Daniel de Andrade o ňom povedal, že čo sa týka Chaplina, je doslova živou, chodiacou encyklopédiou. Hudobný skladateľ a dirigent Carl Davis poskytol nášmu portálu exkluzívny rozhovor, počas ktorého mu nechýbala dobrá nálada.

Carl Davis

Na konte máte množstvo skladieb, ste aj dirigentom, ale Vašou vášňou je práve Chaplin, o ktorom možno mnohí ani nevedeli, že skladal hudbu…
Chaplinovej hudbe sa venujem už celé desaťročia. Keď si to uvedomíme, balet má mnoho spoločné s nemým filmom, pretože ani jeden z nich nemá slová. Rozdiel však je, že pri nemom filme vzniká hudba po nakrútení filmu, pri balete je tento proces opačný. Balet Tulák Chaplin by som porovnal k filmu. Musím však povedať, že divadlo je aj z pohľadu komponovania hudby podstatne náročnejšie. Keď pracujete na filme, je už zostrihaný a hotový, ale keď robíte na balete je to stále živý organizmus. A samozrejme, v balete musí byť hudba skomponovaná ako prvá, teda ja som ten prvý, ktorý musí na diele robiť. Je to veľmi špeciálny proces a možno mnohí tomu možno nerozumejú, ale je to tak.

Je teda práca na hudbe k baletu náročnejšia ako komponovanie hudby k filmu?
Určite. A hlavne sú to úplne odlišné procesy. Pretože film už máte nakrútený a potom k nemu tvoríte hudbu. V súčasnom filme máte už pripravené dialógy a rôzne zvukové efekty, takže hudba je len jedným z mnohých aspektov celého diela. Keď však píšete hudbu pre balet, nemáte toľko informácií.

Musíte ako hudobný skladateľ kooperovať s tanečníkmi a vnímať ich, teda tú hudbu im aj prispôsobovať…
Presne tak. Treba však podotknúť, že najmä v súčasnom, modernom tanci je ten proces opačný. Choreografia je už hotová a až následne prichádza na rad hudba. Pri Nižinskom a Chaplinovi to však bola tradičná metóda: najprv bola skomponovaná hudba a choreografia z nej vychádzala.

Konstantin Korotkov a Olga Chelpanova – Tulák Chaplin

Pre inscenáciu Tulák Chaplin ste adaptovali Chaplinovu hudbu. Ako by ste ten proces popísali? Musíte zasiahnuť do diela autora, ale zároveň ho nemôžete zmeniť úplne, čiže tam musí byť zachovaná autenticita pôvodného diela. Ako ste Vy pristupovali k adaptácii Chaplinovej hudby?
Môžete zasiahnuť do štruktúry kompozície. Niekedy sú určité časti príliš dlhé, takže ich musíte skrátiť. A platí to aj naopak. Ak sú niektoré časti krátke, musíte k nim niečo vkomponovať. Musíte teda nájsť tú správnu formu skladby. Čo sa týka Chaplina, pracujem v troch rôznych rovinách: v prvom rade sú to samotné kompozície Chaplina. Zvažoval som, či ich ponechať tak, ako sú pôvodne napísané. Na druhej strane som si však vravel, že táto inscenácia predsa nie je o jeho hudbe, ale o jeho živote. Špecifické sú najmä tie časti, kde sa zobrazuje Chaplinovo detstvo. A v tomto momente som si povedal, že budem pracovať so svojou vlastnou kompozíciou. Keďže som napísal množstvo kompozícií pre film, mal som presnú predstavu, ako by to malo znieť.

Silvia Najdená (Sudkyňa), Konstantin Korotkov (Charlie Chaplin)

Chaplin bol nielen herec, režisér, komik a tak ďalej. Je priam neuveriteľné, že skladal hudbu, aj keď nemal hudobné vzdelanie. Ako je to vôbec možné?
Dá sa to vysvetliť tak, že niektorí ľudia sa s tým proste narodia. A nemusia mať hudobné vzdelanie na to, aby hudbu vedeli skladať. Jednoducho to majú v sebe.

Napríklad ako Mozart? Malý génius?
Áno, je to podobný prípad. Aj Chaplin bol človek, ktorý sa s muzikálnosťou narodil. Nemal síce vzdelanie, ale netreba zabúdať, že bol aj skvelý mím. Takže ak videl niekoho hrať napríklad na husliach, bol natoľko talentovaný, že vedel ihneď zopakovať tie pohyby, ktoré videl. Celý kompozičný proces v jeho prípade prebiehal tak, že mal svojho asistenta. Napríklad niekto sedel za klavírom, Chaplin mu predspieval motív a vysvetlil, ako si to predstavuje. Bol to síce doslova boj a veľmi ťažká práca, ktorá si vyžadovala obrovskú trpezlivosť, ale Chaplin si chcel hudbu tvoriť sám. V dobe, keď už bolo možné nahrávať, sa jeho práca komponovania skladieb výrazne uľahčila. A keď bolo možné pozerať televíziu, rovnako sa rozhodol, že k svojim nemým filmom napíše hudbu.

Konstantin Korotkov (Charlie Chaplin), Reona Sato (Matka Lity Grey)

V inscenácii Tulák Chaplin je hudba veľmi dominantná…
Áno a musí to tak byť. Je to tak v mnohých baletoch. Keď si napríklad pozriete Rómea a Júliu na hudbu Prokofieva, je tiež veľmi výrazná a dôležitá pre balet. Čím je lepšia, čistejšia a výraznejšia, tým je inscenácia lepšia a divákov zážitok emocionálnejší.

Do akej miery ste spolupracovali s dirigentom? Do akej miery ste mu radili pri interpretácii diela?
Neustále som s ním spolupracoval. A niektoré veci sme spoločne spravili inak. Ale keďže som ho poznal už z predchádzajúceho predstavenia, vedel všetko o mojich metódach. A ešte jedna dôležitá vec: išlo o druhú spoluprácu, poznali sme sa a vzájomne si dôverovali, čo je v tomto vzťahu veľmi podstatné. Pretože ak nie je dôvera, nedosiahnete ten výsledok, ktorý je podstatný.

Konstantin Korotkov – Tulák Chaplin

Skomponovali ste desiaty kompozícií pre nemý film, píšete hudbu pre filmy či balet… Koľko toho je spoločne?
Pre balet som spravil 16 diel, komponujem aj pre filmy, najmä televízne, a pre nemé filmy som napísal 60 skladieb. Som v tom doslova ponorený a mám to rád.

Spíte Vy vôbec niekedy?
(Smiech) Niekedy áno. Lebo musím. Ale je pravda, že spánok je veľmi dôležitý. Nie som ako niektorí politici, ktorí pracujú 24 hodín denne – alebo aspoň to tvrdia a hovoria, že spánok nepotrebujú…

Zdroj foto: SND, Peter Brenkus

 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno