O bulharskom filme Blažine lekcie sa nepíše ľahko. Kvôli povahe snímky je lepšie neprezrádzať z príbehu veľa. Svoju úlohu vidím v tom, sprostredkovať recenziou zážitok, ktorý na vás čaká, ak sa rozhodnete film v kine vidieť a pripraviť vás na vnímanie filmového umeleckého diela bez toho, aby ste čo i len tušili, o čo v ňom skutočnosti ide. Vedieť vopred totiž znamená vyhnúť sa skutočnému zážitku.
Diváčky a diváci na Slovensku mali možnosť vidieť Blažine lekcie ešte koncom minulého leta na festivale Cinematik. Spomínam si na preplnenú sálu – sedel som na schodoch, keďže sa mi neušlo miesto v hľadisku – a pamätám si zatajené dychy všetkých prítomných. Film ešte pred projekciou uviedol Peter Konečný a varoval obecenstvo pred prudkým zážitkom a napínavými scénami, ktoré dokážu s človekom zamávať. Tešil som sa, až sa dozviem, čo to všetko znamená a skutočne to bol jeden z najvýraznejších filmov festivalu aj roku 2023 ako takého. Teraz je film v oficiálnej distribúcii a nemal by ujsť zraku slovenských divákov a diváčok, a to hneď z viacerých dôvodov.
Režisér filmu Stefan Komandarev sa vo svojej tvorbe programovo venuje problémom spoločnosti v postkomunistickom Bulharsku. Jeho sociálne drámy sú o bežných obyvateľoch štátu, ktorý sa s veľkými ťažkosťami snaží zbaviť červeného dedičstva a vytiahnuť zo smolnej jamy socializmu, tak ako to mali či stále majú aj ďalšie krajiny východného bloku. Do veľkej miery sa preto okolnosti príbehu dajú aplikovať aj na Slovensko, nielen pre podobnú minulosť s Bulharskom, ale najmä pre príliš podobnú súčasnosť.
Prosím, nedeste sa pojmu “sociálna dráma” a nedovoľte predsudkom, aby vás prinútili cúvnuť. Blažine lekcie nie sú klasickým nízkorozpočtovým filmom neznámeho režiséra, ktorému nedôverčiví producenti dali peniaze maximálne tak na sídliskovú drámu. Tento bulharský film nie je výsledkom kompromisov, ale cielených a rozvážnych autorských rozhodnutí a je to na ňom vidieť od začiatku po koniec.
Spozornieť by sme teda mali aj kvôli ústrednej téme filmu, podvodoch spáchaných na senioroch či bezbranných ľuďoch. Nekalé obohacovanie sa na človeku, ktorého je z rôznych dôvodov ľahšie oklamať, s tým máme bohužiaľ veľa skúseností aj u nás. Človeku sa môže zdať, že na čosi podobné by nikdy nenaletel, no Blažine lekcie presne demonštrujú, ako dokážu pocity ohrozenia prinútiť človeka konať tak, aby sa čo najskôr dostal do bezpečia, aj keby to malo znamenať, že príde o svoje cennosti.
Film Stefana Komandareva má ďaleko od sociálnej drámy pomaly rozsievajúcej dezilúziu, pri ktorej by si divák mohol v pokoji nastavovať svoj súcit s protagonistami. Opak je pravdou a Blažine lekcie sú skôr nemilosrdným trilerom, ktorý klame iba svojim geografickým zasadením a vekom hlavnej postavy. Funguje to najmä vďaka dômyselnému scenáru a schopnosti autorov vtiahnuť nás priamo do diania pomocou pohyblivej kamery a scény snímanej často bez prestrihov.
Príbeh nám môže pripadať prostý. Postavy priebežne vysvetľujú pozadie udalostí, avšak neokrádajú nás o možnosť domyslieť si tie najdôležitejšie časti. Napriek tomu, že dejová logika funguje dokonalo, majú kauzálne zákonitosti stále schopnosť prekvapiť, dokonca aj vtedy, keď je vývoj udalostí aj celkom pochopiteľný. Scenáristi nás museli spolu s učiteľkou na dôchodku Blagou ponoriť do takého zúfalstva, že aj jemne nepravdepodobné riešenia problému vyzerajú spásonosne, neprekáža nám uchýliť sa k nim, hoci tušíme, že to nebude mať najlepší koniec. Inými slovami, keďže sa vďaka sugestívnemu pohľadu kamery nedívame na hrdinku z diaľky, ale stojíme priamo pri nej, chytáme sa spolu s ňou aj slamky nádeje. Neraz vás film donúti zatajiť dych a vydýchnuť až keď skončí dlhá, krajne znepokojujúca scéna. Ak sa pýtate, prečo by ste sa na podobné veci mali pozerať, odpoveď je jednoduchá: prežiť si to “takmer” na vlastnej koži, ale bez následkov, to je cenná príležitosť, ako sa poučiť.
Autori neváhajú držať nás v ukrutnom ochromujúcom napätí, ktoré by nefungovalo nebyť hereckej predstaviteľky Eli Skorčeva. Jej strach, obavy a hnev doliehajú v plnej miere aj na obecenstvo. Rozumieme jej napriek tomu, že dokážeme rozpoznať jej nesprávne kroky a chyby, ktorých sa dopúšťa. Zmenu v jej zmýšľaní a teda samotný vývoj deja môžeme sledovať v cyklickom radení udalostí. Blagu postupne ovláda hnev a mrzutosť z toho, že žije v krajine, kde sa jej nik nezastane a na každom kroku na ňu striehne ktosi s úmyslom uškodiť jej. Pomaly sa tak z pasívnej hrdinky stáva hrdinka proaktívna, z koristi sa stáva predátor. Aspoň tak by si to Blaga priala.
Často sa stáva, že obete podvodu, predovšetkým starší ľudia, zostanú v očiach svojich blízkych nepochopení a musia čeliť následkom aj v podobe odsúdenia či hnevu zo strany svojho okolia. Film Blažine lekcie je prudkým a neskresleným odrazom reality, no nejde v ňom len o varovanie pred podvodmi či šmejdmi. Snímka je obžalobou sveta bez zábran a ľudí, ktorí opustili základné morálne zásady. Blaga dokazuje, že seniori nemusia byť dobrým terčom. Jej húževnatosť a odhodlanie je porovnateľné s energiou mladého človeka a stále môže zamiešať kartami, ak jej svet nepreukáže úctu, akú si zaslúži.
Snímka bulharského režiséra je plná šokujúcich paradoxov, ktoré však môžeme poznať aj zo svojho blízkeho okolia. Je to bohatý zdroj ponaučenia, učí o obozretnosti, rešpekte voči obetiam podvodu, a to aj zo strany príbuzných. V neposlednom rade je to intenzívny, dramaturgicky skvelo vystavaný a pútavý príbeh, vďaka čomu si vyslúžil aj miesto v našom rebríčku najlepších filmov roku 2023. Film by tak určite nemal ujsť vašej pozornosti. Takto intenzívny zážitok v kine nemožno vidieť často.
Matúš Trišč
Zdroj foto: ASFK
