Dráma o tom, že aj taká klišé téma, akou je sexuálne dobrodružstvo mladého dievčaťa počas letných prázdnin, sa dá spracovať s mimoriadnou filmárskou zručnosťou, a najmä nie čierno-bielym videním, dokazuje francúzska režisérka a scenáristka Rebecca Zlotowski.
Naima, to nie je len legendárny jazzový štandard jedného z najlepších saxofonistov (ak nie najlepšieho) jazzovej histórie, Johna Coltrana, z albumu Giant Steps, ale aj meno jednej z hlavných hrdiniek snímky Bezstarostné dievča. Má sladkých 16 rokov a čakajú ju letné prázdniny, počas ktorých sa má rozhodnúť, či bude chcieť od života len to obyčajné a nudné, teda brigádu v hoteli, kde robí jej matka chyžnú, alebo… Stačí pár minút strávených so Sofiou, jej o pár rokov staršou sesternicou, ktorá sa len tak zrazu vzala na pobreží, ukázala na obdiv v plavkách svoje nádherné krivky, dekolt, od akého muži ani ženy nevedia odtrhnúť zrak, sebavedomý, až drzý pohľad a Naima je rozhodnutá. Zhypnotizovaná sa vrhá spoločne so Sofiou do rozmanitých stretnutí a prežíva intenzívne letné zážitky, pričom výrazne jej v tom sekunduje slnečné prostredie na francúzskej riviére. Vitajte v Cannes, priatelia, v malebnom mestečku, kde dve chudobné dievčatá síce nemajú ani na raňajky, zato o bohatých mužov v strednom veku na luxusných jachtách tam nie je núdza. A sexi Sofia presne vie, čo chce… A „svatební to nejsou, jasný pane…“
Francúzska režisérka a scenáristka Rebecca Zlotowski priam majstrovsky rozohráva z tak banálnej témy, ako je sexuálne dobrodružstvo mladého dievčaťa počas jedných letných prázdnin, výborne vystavanú psychologickú drámu. V prvom rade, kladie na plátne do kontrastu dve absolútne protikladné hrdinky: skúsenú Sofiu, ktorá si je vedomá svojej sexuality, zvodnosti, svojich výrazných kriviek a každým gestom a pohybom to aj patrične dáva najavo (ale pritom s tou hravou nenútenosťou, ktorá dostane na kolená každého muža) – skvele ju stvárňuje Zahia Dehar, ktorá spolupracovala na scenári a zjavne to aj cítiť. Mladá herečka je pred kamerou sebaistá, nestojí pred ňou po prvý raz a napokon, ani verejnosti nie je celkom neznáma. Pracuje v oblasti modelingu, navrhuje spodnú bielizeň (aj to je vo filme zjavné – jej tangá, priesvitné šatočky, v ktorých sa producíruje na pobreží a dostatočne odhalený dekolt vidíme vo filme neúrekom, ale má to svoj význam) a ako lepšie sa zapísať v dnešných časoch do povedomia verejnosti ako bulvárnym škandálom.
Zvodná slečna s francúzsko-alžírskymi koreňmi a magnetickým pohľadom totiž pred pár rokmi údajne poskytovala sexuálne služby dvom francúzskym futbalistom a vraj išlo o zneužitie. Nič lepšie, ako hollywoodske hnutie me too jej ani nemohlo lepšie zahrať do karát a zrazu je hviezdou filmu Bezstarostné dievča, ale aby sme jej nekrivdili, právom. Na túto rolu je priam ako stvorená.
A kým Sofia je otvorená akémukoľvek sexuálnemu, neviazanému dobrodružstvu, samozrejme, bez akéhokoľvek náznaku romantiky či nebodaj náznaku trvalejšieho vzťahu, v totálnom kontraste s ňou stojí naša „jazzová“, panensky nedotknutá Naima (skvelá Mina Farid), fascinovaná novým, nepoznaným svetom svojej sesternice. Hanblivú tmavovlásku si zrazu divák začne všímať viac, pretože jej detská naivita a svojím spôsobom aj príťažlivosť, objavovanie ženskosti a vlastnej sexuality – to všetko režíruje Rebecca Zlotowski brilantne. V pomalom tempe, v snivej, opojnej, niekedy dusivo dramatickej atmosfére, s prirodzenou tajuplnosťou, jednoducho, divákom prináša klišé tému, no v majstrovskom prevedení. Je to amorálna rozprávka, niekedy je až dusná, neviazaná, na druhej strane je to bezstarostný príbeh, vo vnútri ktorého buble neuveriteľná dráma. Naima je iná. Aj vo svojich zásadách má sympatie diváka, ktorý spolu s ňou sleduje jej vnútorné pochody. Čo však režisérka urobila výnimočne umne, nespravila z jej protipólu – Sofie, morálne bahno. Rovnako ako nerobí z Naimy totálne prudérny dieťa, ktoré by sa hanbilo vlastnej sexuality. Podaril sa jej unikátny balans. Rebecca sa nestavia do pozície kazateľa a neukazuje na Sofiu prstom, naopak.
Necháva dej voľne a v pomalom tempe, jednotlivými sekvenciami plynúť, pričom v jednej scéne dokonca nechá Sofiu triumfálne vyhrať. Ukáže, že mladé dievčatá nemusia byť len atraktívnym potešením pre dobre situovaných mužov, ale v konverzácii so zrelšími intelektuálkami môžu aj vyhrať. Poznáte tie ženy, ktoré sa snažia ukázať celému svetu, že práve ony vedia starnúť s gráciou, no najradšej by bodli dýku mladým dievčatám priamo do srdca za ich krásu a najmä mladosť… Aj to je jedna z pôvabne humorných scén, ktoré dávajú tomuto filmu neobyčajné korenie.
Bezstarostné dievča je vysoko štylizovaný film, v ktorom mimoriadne dobre funguje psychológia postáv, rafinovane prepracovaný scenár s vypointovanými detailmi, výborná réžia stmelená s prekvapujúco dobre fungujúcou hudbou: okrem tematicky ladiacej Coltranovej Naimy počujeme klasické diela od Debussyho, Vivaldiho či Schuberta v kontraste so súčasnou alternatívnou popovou scénou (najmä francúzskou). Jeho najväčším plusom však je, že nevidí takú, na pohľad banálnu tému, tak čierno-bielo, ako by sa mohlo zdať. Napokon, na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes získal aj Cenu za najlepší francúzsky hovoriaci film v nezávislej sekcii Director´s Fortnight. Takže pozor, toto nie je len taký dobrodružný, milý letný komediálny, nevinný film. Ale dusná dráma s občasnými humornými vsuvkami a (minimálne) 15 plus…
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Film Europe
