Tak, ako sa vo filme infiltrovala chudobná rodina do rodiny bohatého biznismana, rovnako prefíkane vnikla na 92. ročník odovzdávania Oscarov v Los Angeles jedna juhokórejská filmárska rodina.
Poďme pekne po poriadku, veď sme netrávili v našej redakcii čas celé hodiny pri obrazovkách len preto, aby sme vám sprostredkovali záverečný ceremoniál slávou omámenej juhokórejskej delegácie, ktorá sa už v polovici večera nevedela na čele s režisérom Džun-ho Ponom dočkať (jeden, dva, tri osem) drinkov.
Už niekoľko hodín pred štartom odovzdávania prestížnych Cien americkej Akadémie filmových umení a vied sa začali šíriť poplašné správy, že práve počas príchodu celebrít na červený koberec má pršať. Hotová blamáž. Reportéri s mikrofónmi, medzi ktorými bol aj rozkošný dvojmetrový Afroameričan oblečený do výstredného dámskeho štrasového kostýmu (top zlatej farby pripomínal exotického papagája), boli v panike. Najväčším problémom bol samotný dážď a jeho potenciálne následky: čo ak naprší na všetky tie exkluzívne róby a zmyje tie tony mejkapu z tvárí hollywoodskych hviezd??? De facto ani nejde o to, že by sme konečne uvideli prirodzenú krásu niektorých dám a možno by sme sa v priamom prenose aj trošku vyľakali, ale ruku na srdce – pomyslel vôbec niekto na tie dôsledky? Na tú hrozbu ekologickej katastrofy? Na to, ako by tie kilá šminiek odplavených dažďovou vodou mohli na niekoľko desaťroční zdevastovať prirodzené prostredie podzemných vôd?
Okrem toho, opodiaľ stála hŕstka správne namosúrených aktivistov, ktorí držali v rukách transparenty a upozorňovali na to, aby sa aj hviezdy Hollywoodu spamätali a dbali o našu planétu a správali sa ekologicky. Napríklad používali čo najmenej plastov a podobne. Keď sme už pri tom, aktivisti nič nezanedbali a tiež sa chceli pochváliť správnym imidžom a ich tváre sa priam skveli hrubou vrstvou mejkapu v štýle Jokera. Možno chceli byť tematickí, keďže tento film rezonoval na Oscaroch a mal najviac nominácií (aj keď výsledky už nedopadli najšťastnejšie, zaslúžene, v kategórii najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe bodoval Joaquin Phoenix). Každopádne, ak by sa spustil predpovedaný lejak, tiež by tej zdravej planéte neprispeli ukážkovo…
Stalo sa už dobrou tradíciou, že Oscary sú každoročne venované nejakej téme. Tak napríklad tohto roku to boli silné ženy, respektíve úcta k ženám. K téme sa ešte dostaneme, pretože najmä víťazi sa v tak trošku kostrbatých prejavoch silene snažili „implantovať“ matky a babky a milenky a partnerky a vôbec kohokoľvek, len aby tam figurovali ženy, ale mená režisérok a umelkýň (snáď azda okrem hudobnej skladateľky z Islandu) tam celkovo absentovali. Veľmi otvorene to demonštrovala na červenom koberci Natalie Portman, ktorá mala na luxusnom plášti od Diora vyšité mená režisériek, ktoré akadémia ignorovala. Nechýbala medzi nimi Greta Gerwig – režisérka snímky Malé ženy, o ktorej sa toľko rozprávalo. Tak ale to už je Hollywood, zvykajte si – na vrchu pozlátko, vo vnútri faloš.
Poďme však z červeného koberca k programu. Čím to je, že Hollywood sa už nevie zabávať? Buď to s humorom prešvihne – tak ako sa to stalo hneď v úvodnom vstupe Steva Martina a Chrisa Rocka, ktorí si doberali celebrity (a ani trošku to nebolo vtipné) alebo sú ich výstupy naučené, plné prázdnych fráz, umelých viet, ktoré chcú vyvolať silné dojmy a kontra nim stoja suché prejavy, skrátka a dobre, chýba im spontánnosť? Ani jeden herec okrem Phoenixa nepovedal nič duchaplné, ani jedna herečka nič vtipné či spontánne – azda okrem víťazky Oscara z minulého roka, Olivie Colman? A mimochodom, o prirodzenej grácii, noblese a šarme, nemohlo byť počas tohto roka ani reči – všetko zachránila až v posledných minútach vždy oslnivá Jane Fonda, ktorá sa vyzývavo pozrela do unudeného publika a v jej očiach sa zračila otázka: „A toto je zábava? To je všetko, čo dokážu hviezdy filmu na najprestížnejšej udalosti roka?“
Keď sa spýtal Steve Martin Chrisa Rocka v úvodom, mimoriadne rozpačito-trápnom dialógu, na ktorom sa usmieval len dobrák Tom Hanks v prvom rade, aby neostali tí dvaja v úplnej hanbe, že medzi nominovanými režisérmi je veľa úžasných tvorcov, ale predsa mu tam niečo chýba, Chris Rock mu bez váhania na smeč odpovedal: „Čo? Vagíny?“ Rečnícka otázka: Je toto naozaj situačná komika? Je toto dôstojné? Je toto vtipné? Alebo skôr hlúpe a urážlivé až za hranicou primitívnosti? Ale po nevydarenom otvorení, ktoré mala v rukách speváčka Janelle Monáe, sme ani žiadnu vydarenú konverzačku na pódiu neočakávali. Vulgárne číslo bez štipky espritu, ktoré chcelo byť mimoriadne atraktívne a koketné, bolo opäť len ukážkou toho, ako sa dá z pomerne dobrého hlasu spraviť lacná estráda. Ide ten Hollywood až tak strmhlav dole vodou alebo vždy bol takou lacnou pop kultúrou?
Samotné odovzdávanie sošiek sa nezačalo zlým smerom. Cenu za mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe prišla odovzdať držiteľka Oscara Regina King a zaslúžene ju získal Brad Pitt. Azda nebolo v auditóriu človeka, ktorý by mu vytúženú sošku neprial. A určite nielen preto, akú ranu v roli kaskadéra priamo do tváre dostal vo filme Vtedy v Hollyvoode. Bradovi skrátka soška unikala, hoci mnohokrát svoje herecké umenie na filmovom plátne dokázal priam brilantne. Ako herec je perfekcionista a zvládne charakterovo akúkoľvek postavu. Zvláštny však bol jeho príhovor: v jeho prípade sme zvyknutí na šarmantné vtipkovanie (tak ako na Zlatých Glóbusoch najprv s plnou vážnosťou poďakoval hereckému kolegovi DiCapriovi, že bez neho by tam určite nestál a nedosiahol ten úspech, a po sekunde dojemného ticha hlesol, že napriek tomu by si s ním do toho člna nikdy nesadol), ktoré na Oscaroch chýbalo. Brad Pitt bol dojatý, ďakoval režisérovi Quentinovi Tarantinovi, aj Leovi, cenu venoval svojim deťom – nuž, zjavne s ním emócie poriadne zamávali, pretože Oscara už síce ako producent dostal, nikdy však nie ako herec.
Cenu za Najlepší animovaný film prišla vyhlásiť Mindy Kaling a Oscara vyhrala snímka Toy Story 4. Následne nastala dramatická chvíľa napätia pre českú kinematografiu, pretože medzi nominovanými v kategórii Najlepší krátky animovaný film bola aj Dcera, dielo študentky FAMU, Darie Kashcheevovej. Emocionálny stres miešajúci sa s napätím netrval dlho: vyhlásili víťaza za Najlepší krátky animovaný film – Hair Love. Snímka hovorí o dojemnom príbehu otca a dcéry. Režisér Matthew A. Cherry je druhým profesionálnym športovcom, ktorý získal prestížnu sošku. Prvým bol nedávno zosnulý basketbalista Kobe Bryant za film Dear Basketball. Cherry Oscara venoval Bryantovej pamiatke. Škoda, naši susedia dúfali a o filme sa hovorilo ako o potenciálnom víťazovi Oscara.
Nasledovalo hudobné číslo, pri ktorom sa musíme zastaviť. Poznáte ten pocit, keď sledujete ceremóniu a nad ránom sa vám už z tých nudných a opakujúcich sa prejavov vďaky začínajú zatvárať oči. Nepomáha ani pol litrová káva, ani čokoláda, skrátka všetky zaručené metódy udržania pozornosti zlyhávajú Niekde sa stala chyba. V pravý čas na pódium nakráčala americká speváčka, textárka a herečka Idina Menzel spolu s ďalšími speváčkami zaspievali špeciálnu verziu skladby Into the Unknown v niekoľkých jazykoch z filmu Ľadové kráľovstvo 2. Tak v prvom rade, gýčovejšiu scénu ste hádam ani nevideli. Odpustiteľné, vzhľadom na tému je to akceptovateľné, na druhej strane celkom efektný moment na prebratie. Čo ale celkom vzbudí pozornosť a udrží všetky receptory bdelé, sú absolútne intonačne nepresné vokálne prejavy (a to ešte dámam lichotíme). No veď chápeme –aj my sme ľudia, máme v sebe empatiu a pri živom vystúpení sa môže stať hocičo. Ale tie usmiate tváre a pocit zo skvelého, bezchybného výkonu – kontra rozpačito sa tváriace publikum pretože také fatálne chyby, to by už počul aj hluchý, neexistuje zaručenejší spôsob na udržanie pozornosti ako takéto hudobno-dramatické číslo s cieľom spojiť celý svet. Bravúrne!
Po tomto faux pas sa na scéne objavuje dvojica Keanu Reeves a Diane Keaton. Priznám sa, že pre Diane Keaton mám osobnú slabosť a obdiv – či už ako k herečke alebo žene, ktorá má neuveriteľný šarm (apropo, jej životným partnerom bol kedysi Woody Allen – a kto už vydrží s takýmto človekom, tak k tomu už prirodzene treba prechovávať úctu, však). Diane nesklamala. Konečne priniesla na pódium trošku života a svojou spontánnosťou odovzdávanie cien osviežila, dokonca aj to, ako chcela predčasne, pred vyhlásením nominácií otvoriť obálku, malo v jej prevedení nezameniteľný nádych humoru. Medzi nominovanými na Oscara za najlepší pôvodný scenár boli filmy Na nože, Manželská história, 1917, Vtedy v Hollywoode a Parazit. Výsledok? Prvý krok k infiltrácii máme úspešne za sebou, keďže na pódiu sa ocitol režisér Džun-ho Pon a stískal Oscara v rukách za svoju snímku Parazit. Keďže režisér hovoril v kórejskom jazyku, do angličtiny bol zabezpečený preklad. Je záhadou, či mladej dáme nebolo povedané, akej udalosti sa zúčastňuje, každopádne, jej outfit tak mierne evokoval, akoby „vyskočila“ z kultovej komédie Vrchní prchni. A teraz pozor, žiadna dámska retro róba, ale originál sako a nohavice čašníka. Len tie lodičky a účes pri dlhšom pozorovaní pripomenuli, že ide o zástupkyňu nežného pohlavia. Všetka česť, tlmočila na vysokej profesionálnej úrovni. Režisér a scenárista poďakoval za tento historický moment, keďže išlo vôbec o prvú nomináciu na Oscara pre juhokórejskú kinematografiu v tejto kategórii. Samozrejme, bol aj patrične dojatý a to ešte nevedel, čo ho čaká počas nasledujúcich minút…
Oscara za Najlepší adaptovaný scenár prišli odovzdať Natalie Portman a Timothée Chalamet. Získal ho Taika Waititi za film Králiček Jojo, ktorý v príhovore prezradil, že knihu mu dala prečítať jeho matka. A jej samozrejme venoval aj väčšinu svojho prejavu.
Z ďalšieho diania slávnostného večera určite stojí za zmienku spomenúť odovzdanie Oscara za Najlepšiu výpravu – sošku získal film Vtedy v Hollywoode a cenu si prebrala dvojica Barbara Ling a Nancy Haigh. Na snímke museli spraviť obrovský kus práce, pretože museli prerobiť všetky budovy, aby zodpovedali dobe, v ktorej sa film nakrúcal. Oscara za kostýmy získal film Malé ženy. Kostýmy do snímky navrhla Jacqueline Durran, ktorá okrem mimoriadne originálnej róby mohla s prehľadom vyhrať titul „najkratší ďakovný prejav večera“. Apropo, Jacqueline Durran je známa tým, že ku kostýmom pristupuje mimoriadne kreatívne. Nikdy sa železne nedrží histórie a vždy im dáva punc súčasnosti. Tak je to aj v prípade snímky Malé ženy, čím film ešte viac naberá na aktuálnosti.
92. ročník Oscarov mal pomerne prekvapivý priebeh a favorizované snímky ostali v úzadí. Tak napríklad snímke Le Mans ´66 (známa aj pod titulom Ford v Ferrari) sa ušli dve sošky: za strih zvuku a za najlepší strih. Konečne sa to pohlo aj s vojnovou drámou 1917 – triumfovala v kategórii mix zvuku a získala tiež Oscara za najlepšiu kameru, ktorú prebral kameraman Roger Deakins.
Z pomerne nudného priebehu večera divákov vytrhla až dvojica James Corden a Rebel Wilson, ktorí na pódium prišli oblečení v kostýmoch mačiek. Demonštratívne tým odkazovali na prepadák minulého roka – muzikál Cats. Dvojica po vtipnom entré ohlásila víťaza v kategórii Najlepšie vizuálne efekty a Oscar putoval favoritovi z Veľkej Británie – vojnovej dráme 1917. Takže tretí Oscar pre režiséra Sama Mendesa.
Vždy krásna Penélope Cruz prišla odovzdať Oscara za najlepší cudzojazyčný film. V redakcii sme tajne dúfali, že ak už sa medzi nominované snímky nedostal taký významný počin Václava Marhoula Pomaľované vtáča, tak Akadémia bude mať toľko odvahy a víťazným medzinárodným filmom sa stanú francúzski Bedári s takou závažnou a aktuálnou témou, akú na filmové plátno prinášajú (a tak kvalitne spracovanou). Aj keď šance z dovtedajšieho priebehu a skutočnosti, že Parazit sa mohol hrdiť víťazstvom z Cannes, boli pomerne mizivé. Teória pravdepodobnosti „nesklamala“. Po Oscara opäť prišiel po druhý raz na pódium režisér filmu Parazit.
Potrebujeme urgentne nejakú náplasť na ubolené ego. Nie, že by sme Parazitu nedopriali víťazstvo, to určite nie. Sme však presvedčení, že v kórejskej kinematografii nájdete mnohé skvosty, ktoré predčia Parazita či už režijne, scenárom, výrazovými prostriedkami… Jednoducho, je to svojím spôsobom kalkul. Po kríze kórejskej kinematografie akoby potrebovali silou-mocou vytiahnuť na svetlo sveta nejaký film, aby opätovne zviditeľnili tento zabudnutý trh. A výber padol na priemerné dielo, ktoré dobre funguje v rovine sociálnej drámy, rozhodne však nie ako thriller a ako komédia už vôbec nie. Neberieme však divákom pocit ani názor, že sa im snímka páčiť mohla…
Ozajstné zadosťučinenie prišlo v podobe zaslúženého Oscara v kategórii Najlepšia filmová hudba a Najlepšia pôvodná skladba, ktoré putovalo do rúk mimoriadne talentovanej skladateľky Gildur Guðnadóttir za titulnú skladbu k filmu Joker. Napriek tomu, že Gildur rada experimentuje na poli elektronickej muziky, vo filme Joker sa vydala cestou akustickej hudby a vybrala si sláčiky. Jej kompozície sú temne ladené a krásne korešpondujú s atmosférou filmu. Okrem toho, je aj skvelou hráčkou na violončelo, takže práve tento hudobný nástroj vo veľkej miere využila v partitúre. Dokonalé dielo, ktorým tak trošku spravila „škrt cez rozpočet“ všetkým etablovaný skladateľom filmovej hudby v Hollywoode. Pravdu povediac, už to chcelo trochu zmeny po tých typicky rozpoznateľných šablónovitých rukopisoch od Zimmera či Newmana… Apropo, a touto cenou to bolo prvé ocenenie pre tak favorizovaného Jokera. Zvláštne, nie?
Keď sa na pódiu objaví Spike Lee, vždy to má svoje čaro. Už len pohľad na tohto svojského režiséra, ktorý si nikdy nedáva servítku pred ústa a človeku sa nevedomky vybavia niektoré jeho scény z kultových filmov, dodá tú správnu energiu. Spike Lee je proste postavička, ktorá vytŕča z radu hollywoodskych celebrít a najkrajšie na tom všetkom je, že to má srdečne na háku. Keď však oznámil víťaza za réžiu, bol to ozajstný šok. Tretí Oscar sa ocitol v rukách Džun-ho Pona za film Parazit. A keďže režisér už v predchádzajúcich ďakovných rečiach poďakoval matke, babke, Katke, proste všetkým, vytiahol emotívnu kartu a vzdal hold Martinovi Scorsesemu, poďakoval aj Quentinovi Tarantinovi či Toddovi Phillipsovi a Samovi Mendesovi. Teda jeho konkurentom v tejto kategórii. Pekné, veľkolepé gesto. Chlapec vie, čo sa v dobrej spoločnosti sluší a patrí – alebo ak chcete rýchlo nasadol na hollywodsky vlak plný smotánky. A v priamom prenose ich pozval aj na drink.
Americká filmová akadémia si ani tohto roku nezabudla uctiť tých, ktorí nás opustili. V emotívnej dokrútke sa objavili tváre mnohých osobností, vrátane nedávno zosnulého Kirka Douglasa a za sprievodu klavíra spievala legendárnu pieseň Yesterday Billie Eilish.
Do ponurej a zároveň tak trochu akademicko – chladnej atmosféry trochu života vniesla držiteľka Oscara z minulého roka Olivia Colman, ktorá si na minuloročný večer zaspomínala mimoriadne humorne: jej manžel vraj doteraz spomína na oscarovú noc ako tú najlepšiu, akú s ňou v živote zažil. Nezabudla dodať, že to má za sebou tri pôrody. Olivia je živým dôkazom, že aj na takejto prestížnej ceremónii možno byť uvoľneným a vtipným, stačí trošku ľudskosti a úprimnosti. Vzápätí vyhlásila víťaza v kategórii Najlepší herec. To, že víťazom Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe získal Joaquin Phoenix za film Joker, azda nikoho neprekvapilo. Joker stojí a padá na jeho hereckom výkone. Napokon, je to citeľné aj z mnohých záberov. Kamera väčšinu snímky detailne zaberá jeho tvár, mimiku, gestá. Phoenix sa vždy dokázal do akejkoľvek úlohy vcítiť telom i dušou a nebolo prekvapením, že aj do Jokera sa doslova „prevtelil“. Vo svojej ďakovnej reči pripomenul závažné problémy našej planéty. Či už to boli environmentálne, od ktorých sa dostal aj k celospoločenským. Nakoniec si vstúpil do svedomia a spomenul, že tiež bol kedysi grobianom a egoistom. Azda najsilnejším momentom bolo, keď citoval svojho brata, ktorý tragicky zahynul.
Atmosféra hustla a keď sa na pódiu zjavil minuloročný víťaz Rami Malek, hneď bolo každému jasné, že chystá sa k vyhláseniu najlepšej herečky v hlavnej úlohe. Získala ju Renée Zellweger za film Judy. Táto životopisná dráma síce nie je hodnotená vysoko, čo sa týka réžie, no práve Zellweger ju vďaka excelentnému hereckému výkonu posunula na podstatne vyššiu kvalitatívnu úroveň. Navyše, má veľmi podobné črty tváre ako Judy Garland, takže táto úloha jej mimoriadne sadla.
A na záver ceremónie sme sa dostali k niečomu, čo azda nikto nečakal. Cenu za najlepší film prišla odovzdať vždy nádherná Jane Fonda. S vedomím, že Scoreseho Irishman je bez jediného Oscara a v tejto kategórii bolo dostatok skutočne dobrých filmov, ani v tom najhoršom sne by nikto neočakával, že The Oscar goes to… Presne tak. Parazit. A toto je príbeh, ako sa zmenila Amerika.
Zuzana Vachová
Zdroj foto video: WP, ABC, Continental film, Magic Box, ASFK, Forum Film SK, Itafilm
