Za nami je 18. ročník súťaže “Maľba – Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov“, v ktorej sa o hodnotenie poroty uchádzalo 20 finálových malieb nastupujúcej generácie slovenských výtvarných umelcov a umelkýň.

Členom odbornej poroty, ktorá z vyše sto uchádzačov a uchádzačiek vybrala finálovú dvadsiatku a následne aj tri víťazky, bol aj španielsky maliar a vizuálny umelec Jaime Valero, ktorý sa vo svojej vlastnej tvorbe venuje najmä figurálnej maľbe a realistickému zobrazovaniu. Sám hovorí, že každý krok na jeho ceste výtvarného vyjadrovania ho viedol smerom k reprezentácii reality.


Nielen súťažiaci umelci a umelkyne, ale aj sám Valero na Slovensku čelil v súťaži výzvam, hoci jej bol účastný ako člen poroty. Pre náš portál umelec uviedol, čím je práca mladých slovenských maliarok a maliarov špecifická a ako musel pozmeniť svoje vlastné vnímanie diel a schopnosť posudzovať.


Čo bolo pre vás najdôležitejšie pri rozhodovaní o víťazovi či víťazke v tejto súťaži? Môžete to hodnotiť ako novú skúsenosť?


Bol som členom poroty veľa ráz v Španielsku, ale v zahraničí som ako porotca prvýkrát. Musel som zabudnúť na všetky štandardy posudzovania, ktoré máme u nás doma, k čomu prispel aj špecifický pohľad ostatných členov tejto poroty. Štýl posudzovania diel v Španielsku je podstatne iný. U nás venujeme veľa pozornosti technickým aspektom malieb, tomu ako umelec kontroluje svoje motívy, farby, vzťahy a prechody, no keď som prišiel sem, zostal som ohúrený. Slovenky vo veku 25 až 30 rokov vyjadrujú maľbou samé seba neskroteným spôsobom. Pri týchto dielach nejde celkom o sledovanie techniky, jednoducho vám udrú do očí. Musel som zmeniť spôsob hodnotenia a učiť sa aj od svojich kolegov. Je to celkom nový vesmír, ktorý sa mi veľmi páči a kvôli ktorému som zabudol na techniku a sústredil sa na výraz a intenzitu farieb, na údernosť diel. Pre mňa to bol zrýchlený proces učenia sa niečomu inému a prial by som si to zažiť znova.


Čo presne vidíte, keď vidíte prácu slovenských výtvarných umelkýň a umelcov?

Videl som toho veľa. Okrem toho, že som hodnotil diela v tejto súťaži, mal som možnosť vidieť aj maľby vo viedenskej galérii či Slovenskej národnej galérii tu v Bratislave a mám pocit, akoby to umenie bolo napojené aj na dvadsať malieb, ktoré sme posudzovali v súťaži. Hovorím najmä o intenzite. Nenachádzam žiadne umiernené ani klasické diela, ale intenzitu, silu a vidím za týmito maľbami silné výkriky. To isté vidím, keď sa dívam na diela, ktoré na Slovensku vznikli pred 40, 60 či 80 rokmi. Slováci majú úplne iný prístup k maľbe, než na aký som bol zvyknutý a musím sa do slovenského umenia ponoriť viac, pretože som sa do toho zamiloval.

Čím je špecifická práca mladých umelcov v Španielsku a na Slovensku?

Aj v Španielsku máme mladých umelcov, ktorí sa venujú rozličným štýlom, nefiguratívnej maľbe, viac abstraktnej. No dvadsať malieb, ktoré sme museli vybrať, je iných. Hovoria iným jazykom, používajú iné spôsoby vyjadrovania. Týchto dvadsať mladých mužov a žien má čosi spoločné, akýsi spoločný jazyk a nielen oni. Na začiatku sme posudzovali niečo vyše sto diel a zapamätal som si každé z nich. V estetike, ktorá na Slovensku prevláda je určité spoločné prepojenie, ktoré možno nájsť aj vo finálovej dvadsiatke. Je to divoký výraz bez zvažovania. Necítim tu žiadne limity dané technikou.

Čím to podľa vás je?

Ak pracujete ako maliar na zákazke, maľujete to, čo vám zadali. No ak maľujete niečo vlastné, môžete sa úplne odviazať. Zrazu sa cítite väčší, nespútanejší, odvážnejší, pretože hľadáte a túžite po niečom špeciálnom. Sám seba dotlačíte k mimoriadnym výkonom. Tento rok je v súťaži veľa takýchto výkonov.

Myslíte, že súťaž je správna forma motivácie pre mladých umelcov a umelkyne? Nie je to pre niekoho problém, označiť jednu maľbu za lepšiu ako ostatné, keď sú všetky originálne?

Rozumiem, kam tým mierite. Podľa môjho názoru je súťaž zásadná. Môžeme to vnímať aj takto – nazývať to súťažou a je prirodzené, že v súťaži chce každý poraziť toho druhého, aby dostal ocenenie. Víťaz je vždy šťastný, ale to nie je to najdôležitejšie.

Práca maliara je osamelý proces. Umelec je zavretý sám vo svojom štúdiu so svojimi myšlienkami a emóciami. Potom príde moment, kedy s touto prácou musí vyjsť von a ukázať ju svetu a vnímať reakcie ľudí. Súťaž je jednou z tých udalostí, na ktorých môžete predstaviť svoje dielo verejnosti. Ocenenia sú len súčasťou udalosti. V tejto súťaži môže jeden umelec stretnúť ďalších devätnásť a konverzovať s nimi o svojej a ich práci. Pre umelcov je dôležité zostať v spojení s ostatnými a s vonkajším svetom. Určitým spôsobom to človeka núti rásť a rozvíjať sa.

Na záver sa chcem opýtať, či existujú slovenskí maliari, ktorí sú známi aj v Španielsku. Poznali ste nejakých pred tým, ako ste prišli na Slovensko?

Priznám sa, že nie. Dokonca som nepoznal ani tunajší štýl. Musím túto chybu napraviť a pátrať po dielach. Mám v pláne navštíviť ďalšie miestne múzeá a galérie.

Víťazkami súťaže Maľba 2023 sa stali Dominika Kováčiková (1.miesto za dielo Inštinkt prežitia), Michaela Šuranská (2. miesto za dielo Research on shining stones II) a Alexandra Hrehová (3. miesto za dielo Miss Slovakia Treasure).

 

 


Zhováral sa Matúš Trišč

Zdroj foto: Nadácia VÚB a archív Jaime Valero

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno